- Sú duševné choroby dedičné?
- Riziko ochorenia, ak je chorý príbuzný
- Genetické testy – môžu pomôcť odhadnúť riziko duševnej choroby?
Zistenie, že milovaná osoba trpí nejakou duševnou chorobou, môže byť pre príbuzných šokujúce. Príbuzní pacienta môžu mať rôzne obavy, ktoré sa môžu týkať nielen priebehu ochorenia a prognózy, ale aj toho, či im samotným hrozí v takomto prípade zvýšené riziko vzniku ochorenia. Už sú k dispozícii rôzne testy, ktoré vám pomôžu dozvedieť sa viac o vašich génoch. Existujú nejaké, ktoré kontrolujú, či vám hrozí duševná choroba?
V posledných rokoch sa čoraz viac hovorí o psychiatrii a obzvlášť často sa spomína psychiatria detí a dospievajúcich. Dôvodom tohto stavu je okrem iného skutočnosť, že frekvencia rôznych psychiatrických problémov neustále narastá. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sa depresia môže čoskoro stať jedným z najdôležitejších zdravotných problémov ľudskej populácie.
Duševné poruchy a choroby sú v dnešnej dobe stále menej tabu. Mnoho ľudí, vrátane tých zo sveta kultúry a umenia, otvorene spomína na problémy, s ktorými zápasia. Tak ako sa v minulosti len zriedka spomínalo, že idete k psychiatrovi, aj teraz to čoraz viac ľudí otvorene priznáva.
Vyššie uvedené faktory, ako aj ďalšie faktory spôsobujú, že stále viac ľudí sa dozvie, že ich priatelia alebo príbuzní majú nejaké duševné poruchy. Najviac znepokojujúca situácia býva, keď sa človek dopočuje, že jeho blízkemu diagnostikovali duševnú chorobu. V takom prípade sa strach nemusí nevyhnutne sústreďovať okolo samotného pacienta - príbuzní sa môžu obávať, že sa podobný problém vyskytne aj u nich.
Sú duševné choroby dedičné?
Už mnoho rokov sa spomína, že genetické determinanty sa podieľajú na patogenéze rôznych chorôb. O niektorých jedincoch je známe, že sú genetickými chorobami (príklady zahŕňajú cystickú fibrózu, Huntingtonovu chorobu a Klinefelterov syndróm), zatiaľ čo u iných vedci uvádzajú, že gény zdedené od príbuzných môžu mať určitý vplyv na ich riziko vzniku. Poslednú situáciu riešime v prípadechoroby a duševné poruchy.
Priame tvrdenie, že duševné ochorenie môže byť dedičné, je ďaleko od pravdy. Sú známe určité gény, ktorých mutácie môžu súvisieť s duševnými poruchami (takýmto génom je napr. gén kódujúci katechol-O-metyltransferázu, COMT), ale ani záťaž špecifickými mutáciami neznamená, že pacient bude skôr či neskôr sa vyvinie niekto z jednotlivcov z oblasti psychiatrického záujmu.
Patogenéza duševných porúch a chorôb je určite multifaktoriálna - ich vznik ovplyvňujú rôzne faktory prostredia, ale aj faktory pôsobiace na organizmus v prenatálnom období či rôzne stresujúce udalosti prežívané počas života.
Určitú predispozíciu k duševným poruchám však možno získať spolu s génmi zdedenými po rodičoch. V konečnom dôsledku možno povedať, že gény môžu ovplyvňovať riziko týchto jedincov, ale samotné genetické podmienky rozhodne neurčujú výskyt duševných chorôb.
Riziko ochorenia, ak je chorý príbuzný
Celkom zaujímavé sú závery rôznych štúdií, ktoré sa týkali vzťahu medzi genetickými stavmi a duševnými chorobami. Rovnako ako riziko depresie nie je úplne jasné, keď ňou trpia iní členovia rodiny, oveľa konkrétnejšie údaje sú prezentované v prípade iných jednotlivcov.
Gény môžu hrať úlohu pri jednej z najzávažnejších duševných chorôb – schizofrénii. Ukazuje sa, že v situácii, keď ňou trpí jeden z rodičov, môže byť riziko, že sa u jeho dieťaťa rozvinie, okolo 13 %. Toto riziko - čo nie je prekvapujúce - sa výrazne zvyšuje, keď sa schizofrénia vyskytne u oboch rodičov a potom môže dosiahnuť takmer 50%.
Znateľná korelácia medzi genetickými determinantami a rizikom duševných porúch existuje aj v prípade porúch autistického spektra a ADHD.
Keď niekto v rodine zápasil s autizmom, riziko vzniku tohto problému u iného dieťaťa z tej istej rodiny môže byť okolo 8 %. V situácii, keď rodič dieťaťa v období dospievania sám trpel ADHD, môže byť riziko hyperkinetických porúch u jeho potomka - v porovnaní s bežnou populáciou - zvýšené až 7-násobne.
Genetické testy – môžu pomôcť odhadnúť riziko duševnej choroby?
Uvedomujúc si, že gény majú určitý vplyv na riziko vzniku duševných porúch, mnohí ľudia, ktorých príbuzní sa liečiapsychiater, môže zvážiť vykonanie vhodného genetického vyšetrenia. V takom prípade môžu tí, ktorí o takomto výskume uvažujú, viesť rôzne ciele. Niektorí z nich môžu chcieť uspokojiť svoju zvedavosť, zatiaľ čo iní môžu robiť svoje životné rozhodnutia (napr. vydať sa alebo mať deti) v závislosti od toho, či je u nich zvýšené riziko vzniku duševnej choroby.
V konečnom dôsledku rôzne spoločnosti ponúkajú možnosť robiť skutočne rôzne genetické testy. V súčasnosti však neexistujú žiadne štúdie, ktoré by umožnili jednoznačne odhadnúť riziko vzniku duševnej choroby.
Vedci hľadajú gény súvisiace so subjektmi záujmu v psychiatrii. Pravdepodobne však ešte nejaký čas potrvá, kým bude dostupné akékoľvek komerčné testovanie.
V súčasnosti jednoducho neexistujú žiadne relevantné, kvalitatívne spoľahlivé testy. Preto sa neoplatí nechať sa zlákať ponukami nejakých záhadných firiem, ktoré ponúkajú údajnú možnosť vykonania testov, vďaka ktorým bude možné zistiť riziko vzniku duševnej choroby