OVERENÝ OBSAHAutor: Krzysztof Bialita

Hluk ovplyvňuje naše telo viac, ako sa pôvodne očakávalo. Zdravotné účinky hluku ovplyvňujú nielen sluch, ale celý nervový a kardiovaskulárny systém. Zistite, čo je hluk, aké sú zdroje hluku, aký je vplyv hluku na organizmus, aké sú riziká odborných prác v hluku a aké sú spôsoby ochrany pred hlukom?

HlukV dnešnom svete nás život sprevádza na každom kroku – v práci, vo voľnom čase, dokonca aj počas spánku. Hluku sa nedá úplne vyhnúť, no je dobré sa pred nadmerným hlukom chrániť. Život v hlučnom prostredí má mnoho zdravotných následkov.

Hluk – čo to je?

Hluk je zbierka hlasných zvukov, vďaka ktorým sa cítite nepríjemne a rušia vaše každodenné činnosti. Ľudské ucho je schopné vnímať zvuky s intenzitou 0-120 dB. Šepot je príkladom hluku pri 20 dB, normálnej konverzácie - 60 dB a vzletu lietadla - 140 dB.

WHO uznáva hladinu hluku 80 dB ako prah škodlivého hluku. Dlhodobé vystavenie takémuto hluku môže mať nepriaznivé zdravotné účinky. Hluk nad 130 dB mechanicky poškodzuje ucho a spôsobuje bolesť.

Je potrebné pripomenúť, že hluk nie sú len náhle, veľmi hlasné zvuky. Dlhodobé vystavovanie sa hluku nižšej intenzity (60-90 dB) sťažuje koncentráciu a má negatívny vplyv na pohodu. Podobný efekt spôsobujú zvuky s premenlivou amplitúdou, ktoré sú oveľa dráždivejšie ako hluk konštantnej intenzity.

Okrem počuteľného hluku sme vystavení aj tzv nepočuteľný hluk. Ide o špeciálny typ hluku, ktorý ľudské ucho nepočuje – zvuky sú mimo rozsahu frekvencií, ktoré môžeme vedome vnímať.

Takýto hluk zostáva nepočuteľný, ale môže mať vplyv na naše telo. Príkladom nepočuteľného hluku je infrazvuk - nízkofrekvenčné mechanické vibrácie, ktoré silne ovplyvňujú vnútorné orgány.

Zdroje hluku

Bez ohľadu na naše pracovisko a životný štýl, všetci žijeme vystavení hluku. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie je hluk na druhom mieste v zozname environmentálnych faktorov, ktoré predstavujú najväčšiu hrozbu pre verejné zdravie(znečistenie ovzdušia je na prvom mieste)

Odkiaľ pochádza hluk v našom prostredí? Tu sú jeho hlavné zdroje:

  • hluk z dopravy- pochádza z cestnej, železničnej a leteckej dopravy. V Poľsku je prvým problémom osobitný problém. Rušná ulica vytvára stály hluk 70-80 dB. Neustály rozvoj cestnej siete a nárast počtu vozidiel predstavujú riziko ďalšieho prehlbovania problému hluku z dopravy. Počas cestných meraní v roku 2022 sa na 92 ​​% kontrolovaných poľských ciest získali výsledky, ktoré prekračovali prípustné normy (60 dB počas dňa). Bývanie v priestoroch letiska, kde priemerná denná hlučnosť dosahuje aj 100 dB, môže byť ešte otravnejšie. Spolu s rozvojom komunikačnej siete sa robia pokusy o zníženie emisií zvukov. Medzi najčastejšie používané riešenia patria zvukotesné obrazovky a dopravné obmedzenia v noci.
  • priemyselný hluk- zahŕňa zvuky z priemyselných závodov. Hlavným zdrojom priemyselného hluku sú stavebné, výrobné, poľnohospodárske a servisné podniky. Všetky priemyselné zariadenia podliehajú zákonným ustanoveniam upravujúcim prípustnú hladinu emitovaného hluku (zákon o ochrane životného prostredia). Monitorovacie merania priemyselného hluku v Poľsku uskutočnené v roku 2022 ukázali, že povolená hladina hluku bola prekročená v 23 % kontrolovaných závodov.
  • komunálny hluk- všetky zvuky prichádzajúce do nášho bytu, pochádzajúce z jeho bezprostredného okolia (bytový dom, sídlisko). Zdrojom komunálneho hluku môžu byť technické inštalácie v budove, vŕzgajúce dvere na schodisku alebo problémoví susedia. Prípustná hladina hluku v obytných priestoroch je 40 dB cez deň a 30 dB v noci. V prípade vystavenia komunálnemu hluku prekračujúcemu normu kontaktujte prosím pobočku Štátnej hygienickej inšpekcie - orgán dozoru nad intenzitou škodlivých činiteľov (aj akustických) v mieste nášho bydliska
  • hluk v pracovnom prostredí- jeho úroveň závisí od miesta nášho zamestnania. „Bežným“ kancelárskym hlukom je intenzita zvukov vo výške 60-70 dB. Najväčšie riziko hluku predstavujú práce v stavebníctve, chemickom priemysle, baníctve a ťažkom priemysle (aj 130 dB). Práca v hluku je rizikovým faktorom poškodenia sluchu pri práci. V súlade s predpismi BOZP je maximálna povolená hladina hluku počas 8-hodinového pracovného dňa 85 dB.
  • domáci hluk- všetky zvuky vychádzajúce z nášho bytu. AktivovanéTelevízor a rádio, fungujúce elektrospotrebiče či hlasná hudba sú zvuky, ktorým sme vystavení aj počas odpočinku. Na rozdiel od iných druhov hluku je hluk v dome do značnej miery na nás. Ak sa chcete o svoj sluch postarať, mali by ste ho čo najviac obmedziť a užiť si relaxáciu v tichu.

Hluk – vplyv na telo

O tom, že hluk negatívne ovplyvňuje sluchový orgán, je známe už dlho. Nie každý si však uvedomuje, že nepriaznivé účinky hluku môžu pôsobiť na celý organizmus. Najnovšie vedecké výskumy dokazujú, že hluk je spojený s chorobami ako hypertenzia, cukrovka a vredová choroba žalúdka. Hluk má tiež významný vplyv na nervový systém a psychický stav.

Na pochopenie účinkov hluku na sluch je užitočné pochopiť, ako funguje sluch. Spracovanie zvukov našimi ušami začína vo zvukovode. Akustická vlna ním prechádza a nakoniec zasiahne ušný bubienok.

Vzduchové vibrácie uvedú do pohybu membránu, ktorá sa prenesie na reťaz kostičiek v strednom uchu: kladivo, nákovu a štuplíky

Ďalšie spracovanie zvuku prebieha vo vnútornom uchu, tzv labyrint. Energia zvukovej vlny uvádza do pohybu tekutinu vo vnútri labyrintu.

Vibrácie v tekutine stimulujú sluchové receptory a následne prenášajú signál do mozgu cez sluchový nerv, kde je nakoniec prijatý zvukový signál

Ako môže hluk poškodiť náš sluch?

Náhly zvuk príliš vysokej intenzity nesie so sebou riziko tzv akútna akustická trauma. Najčastejšie k nemu dochádza v dôsledku výbuchu petardy alebo výstrelu zo strelnej zbrane. Vo vnútri ucha môže dôjsť k poškodeniu alebo úplnému pretrhnutiu bubienka, dislokácii kostičiek alebo zničeniu buniek vnútorného ucha.

Dlhodobé vystavenie miernym hladinám hluku môže spôsobiť chronickú, progresívnu stratu sluchu. Hladina hluku, ktorá môže byť škodlivá pre sluchový orgán, ak je pravidelne vystavovaná, je 80 dB.

Dlhotrvajúci hluk spôsobuje nezvratné zmeny v uchu – posúva sa prah sluchu a mení sa citlivosť zmyslu sluchu. Normálna reč sa môže stať nepočuteľnou a zvuky ťažko rozlíšiteľné.

Negatívne účinky hluku siahajú ďaleko za naše uši. Zdravotné účinky hluku môžu ovplyvniť zdanlivo nesúvisiace systémy – tráviaci, kardiovaskulárny a endokrinný systém. Hluk je overeným stresovým faktorom, ktorý so sebou nesie množstvo negatívnych vplyvovnásledky.

Vystavenie hluku spôsobuje zvýšenie krvného tlaku a z dlhodobého hľadiska zvyšuje riziko hypertenzie. Najnovšie vedecké štúdie poukazujú na súvislosť medzi hlukom a rozvojom ischemickej choroby srdca a infarktu myokardu. Uvoľňovanie stresových hormónov v reakcii na hluk zvyšuje riziko obezity, cukrovky a peptického vredu.

Hluk je veľkou záťažou pre náš nervový systém. Dokonca aj zvuky s nízkou hlasitosťou ( <35 dB) mogą nas rozpraszać i dekoncentrować. Organizm funkcjonujący w warunkach hałasu przeznacza mnóstwo energii na to, by się przed nim chronić.

Hluk je stresorom pre nervový systém – môže spôsobiť nepriaznivé emocionálne zmeny, podráždenie až agresiu.

Vystavenie hluku môže znemožniť odpočinok, pretože sluch funguje nepretržite aj počas spánku. Na zabezpečenie správnej regenerácie nervovej sústavy je potrebné v tichu odpočívať

Hluk a práca

Hluk je jedným z najbežnejších nebezpečenstiev na pracovisku. Poškodenie sluchu spôsobené hlukom je jednou z najčastejších chorôb z povolania. Podľa údajov Ústredného štatistického úradu Poľska je počet ľudí pracujúcich v podmienkach ohrozujúcich hluk v Poľsku 187,5 tisíc (údaje z roku 2022).

Hluku v pracovnom prostredí sú vystavení najmä ľudia zamestnaní v priemyselných spracovateľských, ťažobných, stavebných a dopravných sektoroch. Práca v podmienkach vystavenia hluku podlieha viacerým požiadavkám a právnym predpisom, ktoré smerujú k ochrane zdravia zamestnancov

Kontrola hluku v pracovnom prostredí sa vykonáva mnohými spôsobmi.Prijateľné vystavenie hluku nesmie presiahnuť 85 dB za 8-hodinový pracovný deň . Prísnejšie normy platia pre dospievajúcich (max. 80 dB) a tehotné ženy (max. 65 dB).

Predpisy definujú aj maximálnu hladinu hluku, ktorá nesmie byť počas prevádzky nikdy prekročená (maximálna hladina hluku A - 115 dB, špičková hladina hluku C - 135 dB). Trvanie práce v nepretržitom hluku na úrovni 95-100 dB nesmie presiahnuť 40-100 minút denne. Na druhej strane, práca pri hlučnosti 110 dB môže trvať až 10 minút denne.

Zamestnávateľ je povinný pravidelne merať hluk v pracovnom prostredí. Ak sú zamestnanci vystavení hladinám hluku, ktoré prekračujú povolené normy, je zodpovednosťou zamestnávateľa zaviesť vhodné opatrenia.

Pracovníkov možno chrániť skrátením pracovného času pri vystavení hluku, zabezpečením vhodných osobných ochranných prostriedkov (mušľové chrániče sluchu a štuple do uší) alebo vhodnou úpravou pracoviska (akustické clony, zvukotesné kryty).

Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť aj zamestnancovpravidelné preventívne vyšetrenia sluchu

Hluk - preventívne prehliadky

Druh a rozsah lekárskych prehliadok, ktoré by sa mali vykonávať u pracovníkov vystavených hluku na pracovisku, sú uvedené vo vyhláške ministra zdravotníctva. Podľa nej je zamestnávateľ povinný vyslať zamestnanca na predbežné a periodické. Toto by sa malo pravidelne opakovať: každý rok počas prvých 3 rokov práce a potom každé 3 roky.

Medzi základné preventívne prehliadky zamestnancov vystavených hluku patria:

  • otolaryngologické vyšetrenie
  • a tonálna audiometria.

Otolaryngologické vyšetrenie zahŕňa anatomické posúdenie ucha otoskopom a indikatívne vyšetrenie sluchu šepotom

Tónová audiometria umožňuje objektívne posúdenie prahu sluchu. Počas vyšetrenia si pacient nasadí špeciálne slúchadlá, ktoré poskytujú zvuky určitej intenzity a výšky. Úlohou pacienta je signalizovať moment, kedy počuje najjemnejší z vydaných zvukov. Každé ucho sa kontroluje samostatne.

Tónová audiometria umožňuje včasné zistenie porúch sluchu a posúdenie ich typu a pôvodu. Dodatočne je možné vykonávať tzv rečová audiometria - testy hodnotiace schopnosť porozumieť počutým slovám

Ak sú na to indikácie, diagnostiku sluchového orgánu možno rozšíriť o ďalšie vyšetrenia. Pokročilé metódy hodnotenia sluchu zahŕňajú okrem iného tympanometria, otoakustická emisia a sluchové evokované potenciály (ABR). Tympanometria je test, ktorý vám umožňuje vyhodnotiť ušný bubienok.

Použitie tympanometrie sa používa na diagnostiku poranení stredného ucha, vrátane bubienka a kostičiek. Druhý z týchto testov – otoakustická emisia – hodnotí stav kochley vo vnútornom uchu.

Sluchové evokované potenciály zase zaznamenávajú reakciu mozgu na sluchové podnety. Je to jeden z najpokročilejších audiologických testov, ktorý vám umožňuje diagnostikovať abnormality vo všetkých štádiách sluchovej dráhy.

Hluk – ako sa chrániť?

Uvedomenie si škodlivosti hluku je prvým krokom k zníženiu jeho negatívneho vplyvu na naše zdravie.

Aby sme sa chránili pred hlukom, mali by sme konať mnohými spôsobmi. Na začiatok stojí za zváženie, ako znížiť množstvo hluku, ktoré nás každodenne sprevádza. Vyhýbanie sa počúvaniu hlasnej hudby, znižovanie hlasitosti televízora alebo inštalácia zvukotesných okien v domácnosti sú príkladmi zmien, ktoré môžu drasticky znížiť množstvo hluku okolo nás.

V prípadoch, keď musíme zostať vv hlučnom prostredí sa oplatí postarať sa o vhodnú ochranu - chrániče sluchu alebo štuple do uší (to platí aj na pracovisku).

Vzhľadom na to, že hluk je pre naše telo spojený s obrovským stresom, naplánujme si odpočinok v tichosti. Relax v lone prírody poskytne detox od hlasných zvukov a umožní vám zregenerovať celý nervový systém.

Kategórie:

Zdravie