Budezonid je liek patriaci do skupiny kortikosteroidov. Je súčasťou liekov používaných pri liečbe astmy a chronickej obštrukčnej choroby pľúc. Tento liek veľmi často predpisujú pneumológovia, alergológovia a praktickí lekári.
Budesonidsa najčastejšie používa vo forme inhalačného prášku v tvrdých kapsulách, suspenzie rozprašovača, nosovej sprejovej suspenzie, ale možno ho nájsť aj v rektálnej pene, tabletách alebo perorálnom podaní kapsule.
Akcia
Glukokortikosteroidy majú protizápalový účinok. Pacientovi sa podávajú vtedy, keď v jeho tele prebieha zápalový proces autoimunitného pôvodu, napr.
- reumatoidná artritída,
- lupus erythematosus,
- nodulárna periarteritída,
- skleróza multiplex,
- Hashimotova choroba,
- Gravesova choroba.
Používajú sa aj ako imunosupresíva, t. j. lieky, ktoré inhibujú imunitnú reakciu organizmu, aj preto, aby zabránili pacientovi odmietnuť transplantát. Najbežnejšie použitie budezonidu je pri liečbe alergií, pri ktorých sa pozoruje astma, astma alebo alergická rinitída.
Mechanizmus účinku glukokortikosteroidov je založený na pripojení molekuly steroidu k jeho receptoru umiestnenému vo vnútri bunky. Takáto aktívna kombinácia mení sekvenciu DNA v bunkovom jadre a spôsobuje, že bunka produkuje proteíny zodpovedné za protizápalové účinky.
Literatúra zdôrazňuje, že pravidelné užívanie inhalačného budezonidu alebo vo forme rozprašovacích aerosólov znižuje chronický zápal v dýchacích cestách pacientov trpiacich astmou.
Pacient pociťuje zlepšenie funkcie pľúc a zmiernenie symptómov chronického ochorenia. Astma núti pacienta dostávať nepretržitý prísun lieku, pretože choroba je nevyliečiteľná a iba pri vedomí, pravidelné užívanie glukokortikosteroidov spolu s podpornými liekmi môže kontrolovať ochorenie a znížiť frekvenciu astmatických záchvatov na minimum.
Pacient si musí byť vedomý vedľajších účinkov chronickej liečby kortikosteroidmi a mal by byť schopný rozpoznať rušivé symptómy, ktoré môžusvedčia o zhoršení zdravotného stavu. Topické steroidy, teda inhaláciou alebo aerosólom, účinkujú len v mieste podania. Takýto postup výrazne znižuje výskyt systémových vedľajších účinkov, ale neznižuje ich na nulu
Indikácie
Hlavnou indikáciou na použitie budezonidu je bronchiálna astma alebo chronická obštrukčná choroba pľúc, tzv. CHOCHP.
Tento liek sa používa iba na zníženie chronického zápalu a ako takinie na zastavenie astmatického záchvatu. Ak pacient pociťuje záchvat dýchavičnosti, mal by užiť krátkodobo pôsobiaci beta-2-agonista, ktorý inhibuje bronchospazmus počas záchvatu a poskytuje okamžitú úľavu od dýchavičnosti.
Dávkovanie
Liečba astmy je vysoko personalizovaný proces. O frekvencii podávaných dávok a ich veľkosti rozhoduje ošetrujúci lekár. Lekár používa liečebné režimy, ktoré sú vhodné pre prípad pacienta, ale môže mierne upraviť dávku podľa toho, ako pacient reaguje na liek a podľa závažnosti jeho ochorenia. Zlatým pravidlom pri liečbe každého pacienta glukokortikosteroidmi je použitie najnižšej účinnej dávky v terapii.
Klasicky pacient užíva budezonid každý deň v pravidelnom čase. Každá úprava liečby sa vykonáva pod dohľadom lekára, zmeny sa zavádzajú postupne. Potreba zvýšiť dávku vzniká, keď sa pacientove symptómy napriek dodržiavaniu odporúčaní zhoršia.
Liečba budezonidovým inhalačným práškom v tvrdých kapsulách sa môže začať od veku 6 rokov, ale táto metóda sa uprednostňuje u dospelých. U detí je naopak veľmi obľúbené použitie suspenzie rozprašovača. Ak sa však lekár rozhodne zahrnúť do liečby dieťaťa inhaláciu prášku, dieťa by malo užívať liek pod dohľadom dospelej osoby.
Kontraindikácie
Budezonid nemôžu užívať ľudia, ktorí sú precitlivení na túto látku a ľudia s aktívnou pľúcnou tuberkulózou.
Varovania a liekové interakcie
Je veľmi dôležité, aby ošetrujúci lekár presne vysvetlil účel užívania látky a upozornil ho, že to nie je vhodné opatrenie na zastavenie záchvatu dýchavičnosti.
Budezonid sa užíva na prevenciu, zníženie zápalovej reakcie v dýchacom systéme astmatika a na uľahčenie dýchania pacientovi. Liek sa má užívať pravidelne, dokonca aj pri absencii príznakov astmy. Mali by ste užiť iný liek, ktorý vám predpísal váš lekár, aby ste zastavili akútny bronchospazmus, ktorý sprevádza astmatický záchvat.
Mali by steBuďte zvlášť opatrní pri liečbe pacientov s latentnou pľúcnou tuberkulózou alebo pri podozrení na vírusovú alebo plesňovú infekciu dýchacích ciest. Kortikosteroidy prirodzene potláčajú reakciu imunitného systému, takže telo nie je schopné bojovať s infekciou.
Počas celého liečebného obdobia bude určite ošetrujúci lekár nútený zaviesť zmeny v dávkovaní alebo dokonca zmeniť liek na účinnejší. Ak zistíte, že na zastavenie epizódy astmy musíte častejšie užívať bronchodilatátor, častejšie sa vyskytujú ergo záchvaty napriek tomu, že pacient dodržiava režim kortikosteroidov, znamená to, že musí navštíviť lekára na prehodnotenie a modifikácia liečby. Zmeny môžu byť založené na zvýšení dávky kortikosteroidov alebo pridaní perorálnych steroidov k liečbe.
Po podaní inhalačných kortikosteroidov sa príležitostne môže vyskytnúť paradoxný bronchospazmus. Táto situácia nie je častá, ale pacient si musí byť vedomý nebezpečenstva, ktoré predstavuje.
V prípade náhleho bronchospazmu po podaní budezonidu by mal pacient okamžite užiť rýchlo pôsobiaci bronchodilatátor, prestať inhalovať kortikosteroidy a kontaktovať svojho lekára ohľadom ďalšej liečby.
Pacient by mal informovať ošetrujúceho lekára o každom dlhodobom užívanom lieku. Budezonid sa má používať s opatrnosťou u pacientov, ktorí súbežne užívajú:
- itrakonazol,
- atazanavir,
- ketokonazol,
- ritonavir,
- nelfinavir,
- amiodaron,
- klaritromycín.
V prípade tehotných žien sa má budezonid podávať len pod lekárskym dohľadom. Dojčiace ženy môžu teoreticky užívať budezonid, pretože plazmatická koncentrácia dojčeného dieťaťa je 1/600 koncentrácie v tele matky, neexistujú však žiadne oficiálne štúdie na podporu bezpečnosti budezonidu počas dojčenia.
Vedľajšie účinky
Charakteristické vedľajšie účinky, ktoré bežne postihujú pacientov užívajúcich inhalačné kortikosteroidy, sú:
- pneumónia, ktorá je bežnejšia u pacientov s CHOCHP,
- rozmazané videnie,
- kašeľ,
- orálna kandidóza,
- chrapot,
- sucho v ústach,
- podráždenie hrdla.
Pacienti veľmi často nekombinujú chrapot, suchosť a orálnu kandidózu s kortikosteroidmi, ktoré užívajú. Hlásia sa do lekárne pri hľadaní lieku pre tých existujúcichsymptómy, t. j. pastilky do krku s islandským lišajníkom alebo medom a citrónom, sprej do krku, ktorý odstraňuje podráždenie a bolesť, napríklad sprej Tantum verde.
Pastilky, ktorým stojí za to venovať pozornosť, sú chlorchinaldin, tento liek má nielen antibakteriálne, ale aj protiplesňové vlastnosti.
Chlorchinaldin sa v súhrne charakteristických vlastností lieku ukázal ako účinný proti hubám Candida, ktoré najčastejšie spôsobujú infekcie ústnej dutiny u pacientov užívajúcich inhalačné kortikosteroidy. Samozrejme, ak pacient spozoruje rozvíjajúcu sa infekciu, najbezpečnejšou možnosťou je navštíviť lekára, ktorý mu predpíše lokálne alebo systémové antimykotické lieky.Za zmienku však stojí, že pre zníženie rizika týchto nežiaducich účinkov by mal pacient po užití lieku inhalačne vyplachovať ústnu vodu ústnou vodou. Výsledkom je, že akékoľvek malé množstvo budezonidu, ktoré zostane v ústach a spôsobí lokálne vedľajšie účinky, sa vypláchne.
Na trhu je veľa produktov a dokonca aj liekov na ústnu vodu s ďalšími protiplesňovými a antibakteriálnymi vlastnosťami. V lekárni sa oplatí požiadať o ústnu vodu s benzydamínom, chlórhexidínom, šalviou lekárskou. Tieto látky znižujú zápal ústnej dutiny a majú antimikrobiálny účinok.
Oplatí sa zaujímať o inhalačné komory, tzv rozpery. Ide o zariadenie, ktoré sa dá dokúpiť k inhalátoru, opakovane použiteľné. Dištančná vložka poskytuje dodatočný priestor vo forme trubice alebo komory medzi inhalátorom a ústami pacienta. Vďaka tomu je možné namiesto jednej koordinovanej inhalácie užiť liek 5-10 jemnými vdýchnutiami.
Je to veľká vymoženosť najmä pre malých pacientov, ktorí majú často problémy s účinným podávaním lieku. Práve vtedy, keď nemôžete liek vdýchnuť, zostane časť látky v ústach. Dištančná vložka teda znižuje riziko vedľajších účinkov v oblasti úst a hrdla
Riziko systémových vedľajších účinkov je pri použití inhalačných kortikosteroidov minimálne. Napriek tomu by mal pacient vedieť, ako ich rozpoznať a kedy navštíviť ošetrujúceho lekára. Možné vedľajšie účinky inhalačných kortikosteroidov zahŕňajú:
- potlačenie funkcie nadobličiek,
- nadmerná sekrécia hormónov nadobličiek,
- Cushingov syndróm,
- retardácia rastu u detí a dospievajúcich,
- zníženie minerálnej hustoty kostí, čo má za následok symptómy podobné osteoporóze,
- katarakta
- iglaukóm.
Keď pacient spozoruje zhoršenie zraku, mal by navštíviť očného lekára a informovať ho o príznakoch a liekoch. Po kortikosteroidoch sa môžu vyskytnúť zmeny v správaní, najmä u detí, ktoré sa prejavujú:
- agresia,
- pokles nálady
- alebo psychomotorická agitácia.