Rasizmus – čo to je? Vo všeobecnosti ide o súbor názorov, podľa ktorých niektoré ľudské rasy v drvivej väčšine prevažujú nad ostatnými. V skutočnosti – aspoň väčšinou ľudí – bola táto ideológia zo začiatku odsudzovaná, no v súčasnosti sa už rasizmus považuje za fenomén s vyslovene negatívnym nádychom. Prečítajte si, kde sa vzal rasizmus, zistite, čo spôsobilo polemiku o pôvode tejto ideológie, a skontrolujte situáciu rasizmu v Poľsku.

Obsah:

  1. Rasizmus: definícia
  2. Rasizmus: história
  3. Rasizmus v Poľsku

Rasizmusje súbor názorov, ktoré sú obzvlášť často kritizované. Samozrejme, existujú aj iné odlišné postoje, ktoré vyjadrujú skupiny vybraných ľudí a sú považované za mimoriadne negatívne. Príkladov je nespočetne veľa, vrátane antisemitizmu (súvisiaceho s diskrimináciou Židov), xenofóbie (všeobecne chápanej ako strach z cudzincov) alebo homofóbie (súvisiacej s neprijateľným správaním namiereným voči homosexuálom).

Rasizmus: definícia

V skutočnosti rasizmus nemá jednu univerzálnu definíciu. Veľmi všeobecne sa dá povedať, že ide o súbor názorov zameraných na skutočnosť, že predstavitelia jednej ľudskej rasy (napr. ľudia so svetlou pokožkou) sú nadradení ľuďom patriacim k iným rasám (napr. oproti černochom).

Podľa predpokladov rasizmu by „lepší“ ľudia mali dominovať nad „horšími“ ľuďmi, a to v podstate vo všetkých aspektoch života, a to tak z hľadiska uplatňovania moci, ako aj zastávania lepších pozícií v profesionálnom prostredí. Ľudia „lepšej“ rasy – podľa rasistov – by tiež mali mať jednoducho viac práv ako iní ľudia.

Rasisti veria, že ľudský vzhľad nesúvisí len s tým, že sa rôzni ľudia jednoducho prezentujú – podľa nich sú s tým spojené aj osobnostné rozdiely (napr. väčší sklon ku kriminálnemu správaniu u černochov) či rozdiely intelektuálne (zástupcovia „menejcenných“ rás by sa vyznačovali výrazne zníženým intelektom.)

Vo všeobecnosti možno povedať, že rasizmus a jeho predpoklady prešli pomerne výraznými zmenami, ktoré sa dejú dodnes - na ich pochopenie je potrebné zoznámiť sa s históriou rasizmu.

Rasizmus: história

Počiatky rasizmu najčastejšie siahajú do druhej polovice 19. storočia – vtedy, v rokoch 1853-1855, napísal francúzsky politológ Joseph Arthur de Gobineau „Esej o nerovnosti ľudských rás“. V tejto práci spomenul okrem iného o árijskej rase, ku ktorej podľa jeho názoru patrili predstavitelia nemeckej a francúzskej vysokej spoločnosti a ktorá rasa mala dominovať nad ostatnými rasami

Hoci tento názor môže byť znepokojujúci, je ešte desivejšie, že Gobineau tvrdil, že bieli ľudia by sa nemali žiadnym spôsobom miešať s ľuďmi iných rás – mohol by to byť prvý krok k pádu civilizácie.

V nasledujúcich rokoch sa čoraz viac objavovali hlasy ľudí vyznávajúcich rasizmus. Jedným z takýchto ľudí bol H. S. Chamberlain. V roku 1899 vydal dielo „Základy 19. storočia“, v ktorom sa okrem iného zmienil napr. o nadradenosti „germánskej rasy“ – podľa jeho názoru sa formovala už od raného stredoveku a museli k nej patriť vysoko ľudia so svetlými vlasmi a dlhými hlavami.

Chamberlainove názory v podstate položili základy javov, ktoré sa odohrali počas 2. svetovej vojny – podľa jeho názoru pre „germánsku rasu“, neskôr označovanú aj ako „majstrovská rasa“, Židia a Slovania predstavovalo najväčšiu hrozbu.

Doteraz boli popísané problémy súvisiace s rasizmom v Európe, no táto ideológia sa šírila nielen v rámci tohto kontinentu. Pri rozbore historických údajov nie je ťažké natrafiť na informácie o prejavoch rasizmu voči černochom – najmä v Spojených štátoch sa často vyjadrovali k tomu, že predstavitelia tejto rasy sú menej inteligentní ako ostatní alebo že od prírody, napr. vzhľadom na farbu pleti majú výrazne zvýšený sklon k agresivite alebo páchaniu rôznych trestných činov.

Tu stojí za zmienku jedna z najznámejších rasistických organizácií, ktorá vznikla v USA - Ku Klux Klan, ktorej úsilie sa sústredilo predovšetkým na obmedzovanie práv predstaviteľov menejcenných rás, ktoré podľa jej členov boli predovšetkým Afroameričania a Židia.

Pravdou však je, že sa nedá presne povedať, kedy sa objavili prvé myšlienky o rasizme. Ľudia, ktorí analyzujú tento problém, poukazujú na to, že áno – prvé špecifické publikácie, ktoré nazývajú veci pravými menami, pochádzajú z devätnásteho storočia, ale v praxi sa prvé známky diskriminácie určitých rás mohli objaviť oveľa skôr.

Je to uvedené vv tomto prípade napríklad o tom, ako sa v stredoveku v rôznych spisoch či umeleckých dielach zobrazovala postava diabla – tak ako niekedy nadobudol podobu zvieraťa či nedefinovanej existencie, tak v niektorých publikáciách už bol prezentované ako čierne stvorenie.

Názory na rasizmus boli teda rôzne, ale dnes sa dá s istotou povedať: názory tohto druhu sú stigmatizované, ba čo viac – prejav rasistického správania môže mať právne následky (predpisy o prejavoch rasizmu sú zahrnuté v zákonoch väčšiny krajín sveta vrátane Poľska).

Hejt, alebo nenávistné prejavy na internete. Dôvody a dôsledky nenávisti

Stalking: čo to je a ako pomôcť niekomu, kto to zažije?

Fóbia alebo strach má niekedy príliš veľké oči

Stojí za to vedieť

1. december 1955 je považovaný za prelomový bod v boji proti rasizmu v USA. Práve vtedy sa z práce vrátila unavená krajčírka. V autobuse si sadla na prvé voľné miesto.

Muž nastúpil do vozidla o niekoľko zastávok ďalej. Keď ho vodič zbadal, prikázal žene, aby mu dala prednosť. Sám pasažier to však vôbec nečakal, no vodič trval na svojom. Žena povedala len jedno slovo „nie“. Za „narušenie poriadku“ bola zatknutá a musela zaplatiť pokutu 14 dolárov. Prečo sa to stalo práve jej? Bola čierna a pasažier, ktorému sa chystala dať prednosť, bol biely.

Ako sa volala pasažierka - nie je známe, pasažierkou je Rosa Parksová, ktorá, keď sa jej neskôr opýtali na motiváciu svojho správania, odpovedala, že ju už nebaví neustále to vzdávať.

Čierna komunita sa postavila na obranu a začal bojkot verejnej dopravy. V tejto veci konal okrem iného vtedy ešte nie tak známy Martin Luther King. Napokon v novembri 1956 Najvyšší súd USA rozhodol, že zákon o segregácii v Montgomery (kam premával autobus) je protiústavný.

Rosa Parks počas svojho života zdôrazňovala silu pokoja v odpore a bola aktivistkou za ľudské práva.

„Rasizmus“ a zdravie

Ukazuje sa, že rozlišovanie jednotlivých ľudí má niekedy naozaj významný význam. Tu však nejde o predpoklad, že jedna rasa je lepšia ako ostatné, ale o analýzu frekvencie rôznych chorôb v jednotlivých ľudských populáciách.

V medicíne je zrejmé, že určité genetické choroby sú bežnejšie v určitých populáciách - napr. Tay-Sachsova choroba častejšievyskytuje sa u aškenázskych Židov, kým kosáčikovitá anémia je bežnejšia u černochov.

Tu však vzniká aj určitá kontroverzia, pretože často sa samotné použitie slova „rasa“ spája s prezentáciou prejavov rasizmu – v medicíne má však rozoberanie pôvodu rôznych ľudí význam len v r. určenie, aké choroby možno očakávať u predstaviteľov danej populácie.

Rasizmus v Poľsku

Rasizmus sa vyskytuje - žiaľ - po celom svete, jeho prejavy sú badateľné aj u nás. V zásade sa v Poľsku rasistické správanie najčastejšie prejavuje voči trom skupinám: hovoríme o černochoch, Rómoch a ľuďoch z arabských krajín.

Zdalo by sa, že mentalita poľských občanov sa za tie roky výrazne zmenila, no v praxi – čo je pre mnohých prekvapujúce – stále nie je ťažké naraziť na graffiti na rôznych budovách, ktoré pohoršujú iné rasy alebo priamo smerujú smerom k ľuďom s inou farbou pleti ako priemerný Poliak.

Stáva sa, že čierne deti, ktoré chodia do škôlky, počujú od svojich rovesníkov, že „s černochmi sa hrať nebudú“ – takáto veta je prejavom rasizmu. Nie je ťažké stretnúť sa ani so spomienkami černochov, v ktorých si vybavia stretnutia s otázkami iných ľudí, ako napríklad „kto z tvojich rodičov bol opica: matka alebo otec?“

Či už je to v Poľsku alebo v iných krajinách sveta, s rasizmom jednoducho nemôžete súhlasiť - tento súbor názorov, ako dokazuje množstvo vedcov, je jednoducho neopodstatnený a naozaj sa nedá povedať, či je inteligencia alebo či iné ľudské správanie závisí predovšetkým od rasy.

Rasizmus je negatívny jav az tohto dôvodu je jednoducho trestaný zákonom. Poľský trestný zákonník obsahuje ustanovenia týkajúce sa okrem iného podnecovanie k nenávisti na základe rasových rozdielov (článok 256 Trestného zákona, za čo sa ukladá peňažný trest alebo trest obmedzovania slobody alebo trest odňatia slobody do dvoch rokov), ako aj urážanie alebo porušovanie fyzickej integrity z dôvodu rasy (Článok 257 Trestného zákona, za porušenie ktorého sa trestá odňatím slobody až na tri roky.)

Poklona. Tomáš NęckiAbsolvent lekárskej fakulty Lekárskej univerzity v Poznani. Obdivovateľ poľského mora (najochotnejšie sa promenáduje po jeho brehoch so slúchadlami v ušiach), mačiek a kníh. Pri práci s pacientmi sa zameriava na to, aby si ich vždy vypočul a venoval im toľko času, koľko potrebujú.

Kategórie:

Psychológia