OVERENÝ OBSAHAutor: lek. Patryk Jasielski
Hraničná emocionálne nestabilná osobnosť je jednou z najčastejších porúch osobnosti. Charakterizujú ho zmeny nálad, návaly intenzívneho hnevu a nestabilné a často turbulentné medziľudské vzťahy. Príznaky, ktoré sa vyskytujú, sa líšia podľa podtypu poruchy. Aké sú najčastejšie príznaky hraničnej poruchy osobnosti tichá?
Ľudia sna hranicisú veľmi podráždení. Prevláda u nich pocit vnútornej prázdnoty, preto sa usilovne snažia udržať ľudí pri sebe, aby nezostali opustení a odmietnutí. Príznaky tejto poruchy sa však môžu líšiť v závislosti od jej podtypu. Vedci rozlíšili štyri hlavné typy hraníc:
- impulzívny,
- podráždený,
- sebazničujúce
- a ticho.
Každý z nich sa vyznačuje mierne odlišnými symptómami, ktoré je často ťažké rozlíšiť alebo si všimnúť. V tomto článku sa budeme zaoberať posledným z nasledujúcich podtypov, t. j. tichým podtypom. Budú opísané najbežnejšie a charakteristické symptómy.
Tichá hranica – 10 príznakov:
1. Potláčanie hnevu / popieranie toho, že sa hneváte
Ľudia s hraničnou poruchou osobnosti často prežívajú extrémne emócie, vrátane hnevu. Tretie strany to môžu vidieť celkom ľahko, pretože tieto emócie neskrývajú.
V tichom podtype si však okoloidúci nevšimne, že takýto človek cíti hnev. Je to spôsobené silnou potrebou brzdiť v prítomnosti ľudí. Ľudia s tichou hraničnou poruchou nedávajú najavo, že sú nahnevaní.
Aj keď si niekto všimne, že sa niečo deje, okamžite to zaprie s tým, že je všetko v poriadku.
2. Rýchle zmeny nálady, pre ostatných nepostrehnuteľné
Ľudia s hraničnou poruchou osobnosti majú tendenciu cítiť sa nestabilne vo svojej nálade. V jednej chvíli cítia radosť, ktorá sa čoskoro zmení na smútok a rezignáciu.
Pre pozorovateľov je to skutočný „kolotoč“. U ľudí tichého podtypu sa táto zmena nálady tiež vyskytuje. však, rovnako ako pri hneve, sotva niekedy ukážu, čo práve cítia.
Ostatným sa môžu zdať ľahostajní, odcudzení, hoci zároveň vo svojom vnútri skutočne pociťujú veľa extrémnych emócií.
3. Obviňovanie seba, keď dôjde ku konfliktu
Medzi ľuďmi s tichým hraničným podtypom sa často vyskytuje správanie zamerané na rýchle zmiernenie výsledného konfliktu. Je to preto, že títo ľudia majú tendenciu obviňovať sa, že spôsobili nedorozumenie.
Sú presvedčení, že hádku vyvolali ich slová alebo správanie. Aj keď to nie je pravda, je veľmi ťažké presvedčiť ich o opaku. Ako z automatu si o sebe myslia, že sú provokatéri napätia a chcú ho čo najskôr uvoľniť.
4. Chronické pocity viny a hanby, pocit prázdnoty
Pocit viny a hanby pomerne často sprevádza ľudí trpiacich tichou hranicou. Sú presvedčení, že všetko, čo sa im nepodarilo alebo nepodarilo vyriešiť, je výsledkom ich zanedbania alebo nedostatku zručností. Nedokážu sa na svoje zlyhania pozerať kriticky – obviňujú sa len naraz.
Aj v prípade spolupráce považujú neúspech za svoju osobnú chybu. Hanbia sa za seba a svoj život. Sprevádza ich aj pocit vnútornej prázdnoty. Je to pocit osamelosti, nenaplnenia, nútenia žiť.
Ľudia ako tento sa ťažko vyrovnávajú s prázdnotou. Pocit, že je tiež spojený s vyšším rizikom depresie a pokusov o samovraždu.
5. Pocit derealizácie a odosobnenia
Ďalšími bežnými príznakmi sú pocit derealizácie a depersonalizácie. Prvým príznakom je dojem, že svet okolo nás neexistuje, je vymyslený, umelý. To, čo obklopuje takého človeka, vyzerá ako sen. Môže nastať dojem nedostatku zmyslu pre čas, ako aj dôslednosť, prispôsobenie sa realite. Človek s tichou hranicou je presvedčený, že nezapadá do okolitého sveta.
Druhý príznak, depersonalizácia, znamená poruchu vnímania seba samého. Človek s touto poruchou má dojem, že svoje telo a myseľ sledujem zvonku. Je od seba oddelená. Existuje pocit bytia vo sne a odcudzenie od vlastného tela alebo mysle, ktoré s ním koexistuje. Vlastné skúsenosti sú vnímané ako umelé a neskutočné.
6. Žiadna vzdialenosť, všetko prijímam osobne
Ľudia s tichou hranicou môžu byť na seba veľmi citliví. Aj nevinný vtip možno považovať za útok na ich osobu. Chýba im sebavedomie, preto berte všetky komentáre veľmi osobne.
Sú nedôverčiví, vôľu pomôcť považujú za kritiku a pokus o zosmiešnenie. Nedištancujú sa od seba, preto je pre nich ťažké v prípade omylu alebo omylu to všetko obrátiť na žart.
7. Sociálna úzkosť, tendencia izolovať sa
Tichá hranica je často sprevádzaná pocitom úzkosti v sociálnych situáciách. Takíto ľudia majú veľké problémy s nadväzovaním nových priateľov. Rozhovor so skupinou ľudí, ktorí sú hodnotení a kritizovaní, je pre nich paralyzujúce.
Úzkosť sa môže, podobne ako pri sociálnej úzkostnej poruche, objaviť v určitých situáciách, napríklad pri spoločnom jedle, pri hre, v práci alebo v škole. Kvôli sklonu k izolácii je pre ľudí trpiacich tichou hranicou ťažké udržiavať nadviazané vzťahy a vytvárať trvalé priateľstvá alebo vzťahy. Ich vzťahy s ostatnými sú často pominuteľné a málo záväzné.
8. Ťažkosti s budovaním vzťahov, strach z odmietnutia a osamelosti
Tichú hranicu sprevádzajú okrem sociálnej úzkosti a izolácie aj protichodné trendy. Na jednej strane ľudia s touto poruchou pociťujú silný strach zo samoty. Chcú kontakt s ľuďmi, aby nezostali sami.
Na druhej strane pociťujú obrovský strach z odmietnutia ľuďmi. Boja sa naplno zapojiť do vzťahov, aby sa nezranili. To všetko vedie k vyššie opísanej izolácii a veľkým ťažkostiam pri budovaní skutočných, zdravých medziľudských vzťahov.
9. Presvedčenie, že ste pre ostatných na ťarchu a snažíte sa potešiť, dokonca aj na vlastné náklady
Tichá hraničná porucha osobnosti sa vyznačuje aj nízkym sebavedomím a z toho vyplývajúcim pocitom zaťažovania druhých. Ľudia s týmto problémom majú problém požiadať ostatných o pomoc alebo láskavosť. Necítia sa dosť dobre na to, aby dostali takúto pomoc. Radšej si daný problém vyriešia sami, než aby niekoho požiadali o podporu.
Na druhej strane, kvôli silnej potrebe udržiavať vzťahy s ľuďmi, sa im často snažia vyhovieť. Dokážu sa vzdať vlastných plánov a voľného času, len aby si získali niečie sympatie, napríklad pomocou pri nejakej úlohe.
To všetko vedie k situácii, že sa vzdajú vlastných plánov a ambícií, aby si na chvíľu získali niečiu pozornosť a dojem priateľstva.
10. Samovražedné myšlienky / sebapoškodzovanie
Ľudia s tichým hraničným podtypom, podobne ako v iných podtypoch tejto poruchy osobnosti, majú myšlienky na samovraždu. Často môžu použiť vyhrážky samovraždou, aby získali pozornosť a záujem okolia. Niekedy však, keď sa nevedia vyrovnať s pocitom prázdnoty a problémov život, môžu si vziať život. Dokážu sa aj zmrzačiť, aby si získali pozornosť svojho okolia alebo znížili pocit vnútorného napätia a prázdnoty.
Ľudia s tichou hraničnou poruchou osobnosti sa môžu často javiť ako zdraví, bez poruchy. Dokážu šikovne skrývať svoje problémy a vnútorné napätie. Môžu sa javiť ako veľmi nápomocní a trochu rezervovaní ľudia. Často nevedia, prečo majú problémy s nadväzovaním vzťahov a cítia depresívnu prázdnotu.
Ak má niekto z okolia podozrenie na tento typ poruchy osobnosti, stojí za to sa s ňou porozprávať a odporučiť jej psychologickú pomoc – psychiatra alebo psychológa. Správne vedená terapia môže znížiť vnímané symptómy a zlepšiť každodenné fungovanie v spoločnosti.