S vekom sa zvyšuje riziko vzniku mnohých chorôb, ako je ateroskleróza, cukrovka a rakovina. Preto je dôležité vykonávať profylaktické laboratórne testy na zistenie skorých symptómov ochorenia. Ak máte viac ako 50 rokov, skontrolujte, aké testy by ste mali urobiť, aby ste žili dlhšie a v dobrom zdraví.

Laboratórne vyšetrenia v dospelosti sú neoddeliteľnou súčasťou prevencie či detekcie rôznych ochorení. Dokonca aj jednoduchý krvný test môže určiť zdravie človeka. Tiež stojí za to vykonať pokročilejšie testy, ktoré vám umožnia posúdiť prácu jednotlivých orgánov. Tu je9 testov, ktoré by ste mali urobiť:

Počet periférnych krviniek

Morfológia krvi je základné vyšetrenie, ktoré by sme mali vykonávať pravidelne aspoň raz ročne. Krvný obraz vám umožní posúdiť počet a vzhľad krviniek, ako aj hladiny hemoglobínu.

Jednou z najčastejších príčin zmien krvného obrazu je zápal, ktorý sa, žiaľ, zvyšuje s vekom a môže mať za následok okrem iného napr. chronických infekcií, alergií, autoimunitných ochorení alebo aterosklerotických procesov.

Okrem toho test krvného obrazu pomáha rozpoznať:

  • anémia,
  • problémy so zrážanlivosťou krvi,
  • nedostatky minerálov a vitamínov, napr. železa, vitamínu B12,
  • rakoviny, napr. leukémie a kolorektálneho karcinómu.

Uskutočnenie morfológie pomocou manuálneho náteru navyše umožňuje podrobnejšie posúdenie vzhľadu krviniek priamo pod mikroskopom.

Lipidogram

Infarkt myokardu, ischemická cievna mozgová príhoda a arteriálna hypertenzia sú niektoré z najčastejších ochorení, ktorým čelia ľudia nad 50 rokov.

Preto by okrem pravidelného merania krvného tlaku mali vykonávať lipidogram, ktorý zahŕňa testy na celkový cholesterol, LDL, HDL a non-HDL cholesterol a triglyceridy.

Lipidogram by si mal robiť každý 50-ročný človek každý rok, a ak sa zistia nezrovnalosti, každé 3 mesiace.

Vysoko citlivý CRP proteín (hsCRP)

Rastúci zápal s vekom môže prispieť k vzniku mnohých chorôb. CRP proteín je produkovaný najmä pečeňou a tvorí sanajčastejšie používaný indikátor zápalu.

Zvýšená koncentrácia CRP proteínu v krvi môže naznačovať:

  • zvýšené riziko kardiovaskulárnych ochorení,
  • ochorenia spojivového tkaniva, napr. reumatoidná artritída,
  • zápalové ochorenia čriev, napr. Crohnova choroba,
  • rakovina, napr. kolorektálny karcinóm,
  • diabetes,
  • vírusových alebo bakteriálnych infekcií a je indikáciou pre ďalšiu diagnózu.

Glukóza

Diabetes 2. typu je ďalšou chorobou, ktorej výskyt sa zvyšuje s vekom. Príznaky cukrovky sú:

  • zvýšený pocit smädu,
  • časté močenie,
  • zvýšená chuť do jedla a pocit hladu po jedle,
  • chudnutie,
  • únava,
  • zhoršenie zraku,
  • ťažké hojenie rán

Na včasnú diagnostiku diabetu by ľudia starší ako 50 rokov mali absolvovať každoročný test glukózy v krvi nalačno.

Hormóny štítnej žľazy

Po päťdesiatke by sme sa mali starať aj o štítnu žľazu, najmä u žien. Dysfunkcia štítnej žľazy je bežnejšia u starších ľudí a môže byť asymptomatická alebo mierne symptomatická.

Nasledujúce označenia sa používajú na hodnotenie funkcie štítnej žľazy:

  • tyreotropín (TSH),
  • voľný trijódtyronín (fT3)
  • a voľný tyroxín (fT4) v krvi.

Dodatočne sa oplatí vykonať ultrazvuk štítnej žľazy a stanovenie protilátok proti štítnej žľaze v krvi (anti-TG a anti-TPO), ktorých prítomnosť môže naznačovať Hashimotovu chorobu

Pečeňové testy

Pečeň je orgán, ktorý je detoxikačným centrom nášho tela. Žiaľ, pečeň je slabo inervovaná a jej patologická bolesť sa môže prejaviť až vtedy, keď je zväčšená a utláča okolité orgány

Symptómy zlej funkcie pečene môžu byť:

  • nevoľnosť,
  • tráviace ťažkosti
  • a plyn.

Na posúdenie funkcie pečene by sme mali raz ročne po 50. roku života vykonať tzv. pečeňové testy, ktoré zahŕňajú testy:

  • alanínaminotransferáza (ALT) a aspartát (AST),
  • glutaryltranspeptidáza (GGTP)
  • a bilirubínu z krvi.

Pohlavné hormóny

Menopauza u žien a andropauza u mužov najčastejšie nastáva po 50. roku života. V oboch prípadoch dochádza k zníženiu hladiny pohlavných hormónov, čo môže byť spojené s takými príznakmi ako:

  • pokles nálady,
  • prírastok hmotnosti,
  • zníženie libida,
  • únava,
  • problémy s koncentráciou.

Každá osoba nad 50 rokov, u ktorej sa objavia príznaky menopauzy alebo andropauzy, by preto mala mať u žien testovanú hladinu pohlavných hormónov v krvi:

  • estradiol,
  • progesterón,
  • hormón stimulujúci folikuly (FSH),
  • luteinizačný hormón (LH).

Zatiaľ čo u mužov:

  • testosterón,
  • androstendionu,
  • Dehydroepiandrosterón (DHEA).

Značky rakoviny

Počet prípadov malígnych novotvarov, ako napríklad:

  • rakovina prostaty,
  • rakovina prsníka,
  • rakovina vaječníkov
  • a rakovina hrubého čreva stúpa s vekom.

Včasná diagnostika má veľký význam pri liečbe rakoviny.

Hoci neexistuje jediný marker na detekciu všetkých druhov rakoviny, pravidelné krvné testy a pozorovanie vášho tela môžu pomôcť pri rýchlej diagnóze.

V súčasnosti existuje veľa programov na skríning rakoviny financovaných ministerstvom zdravotníctva.

Laboratórne testy, ktoré stojí za to urobiť profylakticky, zahŕňajú:

  • skrytá krv vo výkaloch (diagnostika kolorektálneho karcinómu)
  • CA 19-9 a CEA markery v krvi (kolorektálny karcinóm)
  • marker CA 72-4 v krvi (diagnostika gastrointestinálnych novotvarov)
  • prostatický antigén (PSA) v krvi (diagnostika rakoviny prostaty)
  • Markery CA 15-3 a CEA v krvi (diagnostika rakoviny prsníka)
  • marker HE-4 v krvi (rakovina vaječníkov)
  • CA-125 marker v krvi (rakovina vaječníkov)

Všeobecný test moču

Vo veku 50 rokov je vhodné raz ročne urobiť všeobecný test moču. Podobne ako krvný obraz ide o jednoduchý a lacný test, ktorý môže byť zdrojom informácií o prebiehajúcom chorobnom procese.

V rámci všeobecného testu moču sa hodnotí:

  • farba,
  • transparentnosť,
  • pH,
  • hmotnosť,
  • obsah bielkovín, glukózy, ketolátok, leukocytov, erytrocytov a baktérií.

Všeobecný test moču umožní vyhodnotenie funkcií celého močového systému a iných orgánov, napr. diagnóza cukrovky alebo rakoviny.

  • Morfológia krvi – čo môže povedať o vašom zdraví a ako často by ste to mali robiť?
  • „Pôst“ – čo to znamená? Aké testy by sa mali vykonať „na lačný žalúdok“?

Kategórie:

Výskum