Rakovina na pracovisku je téma, ktorá vyvoláva strach, neistotu, niekedy aj hanbu a mnohé ďalšie emócie. To platí nielen pre človeka, ktorý bojuje s rakovinou, ale aj pre jeho kolegov a zamestnávateľa. Ako sa zachovať v takejto situácii? Mal by chorý nahlásiť svoju chorobu? Marcelina Dzięciołowska sa rozpráva s psycho-onkologičkou Adriannou Sobolovou.
Marcelina Dzięciołowska: Pacienti, ktorí dostanú diagnózu rakoviny, sa pýtajú, ako to bude ďalej. Objavujú sa otázky, ako bude vyzerať liečba, skôr či neskôr sa pacient pýta aj to, čo bude ďalej s jeho prácou. Koniec koncov, práca, na rozdiel od zdania, je veľmi dôležitým prvkom v živote každého človeka.
Adrianna Sobol, MA, psychoonkologička:Práca, hoci ju niekedy zatracujeme a nenávidíme, sa stáva skutočne veľmi dôležitou zoči-voči chronickej chorobe. V práci napĺňame samých seba, budujeme sebaúctu, dáva nám to pocit istoty, naplnenia a finančnej stability. V hlave pacienta sa teda objaví dôležitá otázka: „Budem schopný pracovať?“
Pred pár dobrými rokmi som chcel v korporácii uskutočniť školenie o tom, ako byť dobrou oporou pri chronickej chorobe, ťažkej zdravotnej situácii a často som od HR oddelenia alebo zamestnávateľov počul, že každý v ich spoločnosti je zdravý a nikto neochorie. Potom som si myslel, že je to celkom falošný a že pacienti jednoducho nepriznajú, že sú chorí.
Prečo?
Kvôli strachu. Boja sa straty zamestnania. Všetko sa to mení krok za krokom. Choroba na pracovisku nás ovplyvňuje v rôznych priestoroch. Môže byť chorý zamestnanec, ktorý chce alebo nechce pracovať – v takejto situácii musí byť priestor o tom rozprávať. Ďalším príkladom je kolega, ktorý sedí vedľa kamaráta, ktorý práve dnes prišiel do práce v šatke a on nevie, ako sa má zachovať.
Emócie spolupracovníka majú tiež obrovský vplyv na situáciu pacienta. K tomu všetkému ešte aj opatrovateľ chorého – ak je choré naše dieťa, manžel či rodič, ovplyvňuje to aj fungovanie takéhoto človeka na pracovisku.
A k tomu všetkému ešte manažér, ktorý musí aj túto situáciu zvládať, zachovávať spravodlivosť v práci, vedieť sa o nej riadne vedieťrozprávať, nie vytvárať tabuizovanú tému. Tiež bojuje s vlastnými emóciami a strachmi.
Pravdou je, že všetci sa bojíme smrteľnosti, bojíme sa choroby alebo nehody, situácie, ktorá zmení naše myslenie, zdravie a fungovanie.
Problémom je teda v mnohých prípadoch nedostatočná príprava na takúto náročnú, nezvyčajnú situáciu?
Existuje mnoho problémov, na ktoré zamestnanci a zamestnávatelia jednoducho nie sú pripravení. Prístup k moderným terapeutickým formám umožňuje súčasným pacientom zachovať si profesionálnu aktivitu. Umožňuje týmto pacientom byť aktívni, čo sa premieta do ich emocionálnej rehabilitácie, do pocitu bezpečia a umožňuje im zostať v bežnom dennom rytme.
Písali ste o tom vo svojej knihe, však?
V knihe"Skroťte rakovinu", , ktorú som napísal s Agnieszkou Matolicz-Witkowicz, je kapitola o profesionálnej činnosti. V prvom rade hovorí, že v tomto všetkom musíte byť úprimní a úprimne posúdiť svoju schopnosť byť aktívny.
A ak pacient skrýva svoju chorobu?
Skrytie tejto témy nie je dobrý smer. Sú aj niektorí pacienti, ktorí sa potrebujú zastaviť, prerušiť, sústrediť sa len na seba, takže tieto príbehy sú veľmi odlišné.
Ako by to malo podľa vás vyzerať?
V zdravom podniku sa téma rakoviny nestáva tabuizovanou témou, je otvorená pre pacienta a diskutovať o tom, čo je najlepšie pre pracovisko aj pre pacienta.
Spomínam si na stretnutie, ktoré zorganizovala Nadácia OnkoCafe. Bol to workshop, ktorého sa zúčastnila moja pacientka, ktorá mala rakovinu prsníka. Prišla s ňou polovica kancelárie! Niečo také krásne, statočné a takú obrovskú podporu nemožno opísať slovami. Prišli zistiť, ako byť touto podporou, naučiť sa, ako túto podporu organizovať, čo povedať a čo nehovoriť, na aké slová si dať pozor a mnohé ďalšie aspekty.
Je to skutočný čin odvahy zo strany pacientky aj jej kolegov!
Bolo to také krásne a také posilňujúce. Bola to pomerne malá ordinácia, táto pacientka nedala výpoveď napriek tomu, že bola liečená systémovo, mala chemoterapiu, operáciu, rádioterapiu, teda viacstupňovú liečbu. Pri rádioterapii prišla o vlasy a bol to moment, keď prišla do práce v šatke, šatky mali aj všetci spolupracovníci. Urobili to preto, aby jej ukázali, že sú s ňou, že je krásna, že je kolegyňa z práce a že sa za to nemusí hanbiť.
Ako takýfunguje podpora pre pacienta?
Buduje motiváciu chorého človeka vyliečiť sa, vrátiť sa do starého života. Toto je naozaj najväčšia vec.
Raz sa mi podarilo absolvovať školenie vo veľkej farmaceutickej spoločnosti – myslím, že to všetko začalo u nich. Vo svojich pobočkách po celom svete zaviedli akciu kvôli chorému zamestnancovi a otvorenosti voči nemu. Pamätám si, že keď som robil školenie pre líniových manažérov, ďakovali mi za toto školenie, aj keď priznali, že dotknúť sa takýchto tém je dosť ťažké a nehovorí sa o tom ľahko, najmä keď sú vždy „nabití“ prácou, ale bolo to prvé školenie, ktoré splnilo ich potreby.
Stojí za to mať na pamäti, že to, že sme dnes zdraví, neznamená, že v budúcnosti nebudeme ani pacientmi s chronickým ochorením. Takéto školenie nepochybne prináša výhody pre celý tím.
Je to niečo, čo vytvára veľkú hodnotu a samotné pracovisko ako zdravý podnik, ale samozrejme poskytuje aj veľkú podporu pacientovi a jeho rodine.
Ak je pacient zaneprázdnený nielen tým, že je chorý, ale aj tým odborných úloh, to sa premieta do jeho emocionálneho stavu, jeho postoja k liečbe a mnohých ďalších aspektov, ktoré ovplyvňujú účinnosť liečby.
Stretli ste sa niekedy so situáciou, kedy bol chronicky chorý pacient prepustený z dôvodu jeho choroby?
Samozrejme, sú situácie, keď sú firmy na chorého zamestnanca úplne nepripravené, niekedy firmy, ktoré prepúšťajú zamestnancov a to sú obrovské tragédie, situácie, keď pacient bojuje nielen s chorobou, ale aj s nejakým odmietnutím.
Teraz mám pacienta, ktorý je lekárom a vedie moju kliniku s iným lekárom. Po prijatí diagnózy rakoviny partnerka povedala, že v súlade s diagnózou a prognózou okamžite chcela, aby moja pacientka predala svoje akcie. Žena v kancelárii o chorobe nehovorila. Prihlásila sa preto, že nad ňou vyriekol rozsudok niekto iný, niekto, kto mal byť najbližším človekom, niekto, s kým 20 rokov budovala biznis.
Samotná strata zamestnania je vždy niečo nepredstaviteľne ťažké. Zoči-voči vážnej chorobe to musí byť obrovská rana!
Strata zamestnania patrí do prvej desiatky najväčších kríz v živote a kombinácia choroby a straty zamestnania berie do úvahy obrovské obavy, ktoré so sebou prináša.
Z vašej iniciatívy vzniká nový portál „Starostlivosť o chorého zamestnanca“. Môžete nám povedať viac o tomto projekte?
Toto je onoportál pre všetkých chronicky chorých pacientov. Momentálne sa venujeme onkológii, obezite, depresii a mnohým ďalším chronickým ochoreniam. Má to byť portál pre každého a má fungovať v mnohých smeroch. Aby si pacient mohol udržať svoju profesionálnu činnosť, musí mať prístup k moderným terapeutickým formám, moderným formám diagnostiky a formám medicíny. Lekári, ktorí prijmú takýchto pacientov, musia byť tiež otvorení, musia fandiť pacientom, ktorí chcú zostať profesionálne aktívni, dávať im na výber a nie hneď vydávať práceneschopnosť.
Bude tam aj množstvo rád o personálnom oddelení, pracovnom práve, účtovníctve a histórii pacientov, ktorí zoči-voči chorobe úplne preformátovali spôsob fungovania vo svojej práci a často sa zmenili odvetvia. Podporu budú mať psychológovia, právnici, personalisti, ktorí budú rozprávať o tom, že chorý zamestnanec je stále plnohodnotný človek, že sa môže uchádzať o novú prácu, zmeniť zamestnanie, povýšiť sa a mnoho, mnoho ďalších.
Na túto platformu budem pozývať špecialistov, pacientske organizácie a samozrejme aj samotných pacientov, aby sme vybudovali niečo, čo sa podľa mňa stane otvorenosťou a ukáže, že práca je dôležitá a častokrát ešte dôležitejšia. choroby.
To môže byť obrovský úspech pre pacientov, ako aj pre zamestnávateľov. Dúfam, že správy o tejto myšlienke sa budú šíriť ďalej a prispejú k zmene postoja a prebudia otvorenosť k rozprávaniu o chorobe a potrebách, ktoré z nej vyplývajú, bez narušenia rovnováhy v profesionálnom živote.
V škole nás nikto neučil, ako sa rozprávať s nevyliečiteľne chorým človekom, ako sa správať, keď pacient oznámi, že je chorý. Toto bude priestor na to.
Ďakujeme za rozhovor
Expert
Adrianna Sobol, psychoonkologička, prednášajúca na Lekárskej univerzite vo Varšave Psychoonkológ a prednášajúci na Lekárskej univerzite vo Varšave na oddelení onkologickej prevencie. Pracuje v Onkologickej nemocnici LuxMed vo Varšave. Je členkou správnej rady Nadácie OnkoCafe – Lepšie spolu, psychoterapeutkou a zakladateľkou Centra psychologickej podpory Ineo. Vytvoril online školiacu platformu He alth Begins In The Head. Autor mnohých publikácií z oblasti psychoonkológie a psychológie zdravia. Spoluautor knihy "Krotká rakovina. Inšpiratívne príbehy a sprievodca emóciami" (Znak, 2022). Pôsobí ako expertka na televízne programy, spoluvytvára kampane a sociálne kampane. Vedie množstvo školení a workshopov v oblasti psychológie a osobného rozvoja.
Prečítajte si tiež:
- Psychoonkológia: cesta k prijatiu rakoviny
- Psychoonkológia: emócie pri rakovine a ich vplyv na liečbu
- Psychoonkológia a moderné formy liečby rakoviny
- Psychoonkológia: existuje život po rakovine?
- Psychoonkológia: Sexualita tvárou v tvár rakovine
Marcelina DzięciołowskaRedaktor dlhé roky spojený s medicínskym priemyslom. Špecializuje sa na zdravie a aktívny životný štýl. Súkromná vášeň pre psychológiu ju inšpiruje k tomu, aby sa v tejto oblasti venovala náročným témam. Autor série rozhovorov z oblasti psychoonkológie, ktorých cieľom je budovanie povedomia a búranie stereotypov o rakovine. Verí, že správne mentálne nastavenie dokáže zázraky, preto presadzuje odborné znalosti založené na konzultáciách s odborníkmi.