Ako sa zmenili poznatky o príčinách a liečbe žilových ochorení? Čo vedia Poliaci o flebológii? Zistite z rozhovoru s prof. Walerian Staszkiewicz, prezident Poľskej flebologickej spoločnosti zaoberajúcej sa chorobami žilového systému.
Aká je história flebológie v Poľsku?
História liečbychorôb žílje taká dlhá ako história ľudstva. Popisy závažných komplikácií spojených s chronickým venóznym ochorením sú známe už dlho a neustále sa vyvíjali snahy liečiť tieto ochorenia.
Aktivity zamerané najmä na pokusy o odstránenie samotných symptómov, ktoré boli úspešné s rôznymi, nie vždy dobrými výsledkami. Trombotické komplikácie v rámcikŕčových žíl , jeden z najčastejších symptómov chronického žilového ochorenia, sa liečili rôznymi typmi rezov, prekrvením, pijavicami, lokálnymi obväzmi, obkladmi a obkladmi.
S rozvojom našich vedomostí sa tento postup začal opierať o vedecké fakty, o výskumy dokazujúce účinnosť diagnostických a terapeutických metód. Až potom sa začal vývoj modernejflebológie , teda vedy o chorobách žilového systému.
Čo Poliaci skutočne vedia o flebológii a chronickom žilovom ochorení?
Prepáčte, že nie veľa. Dôvodom sú dva dôvody. Po prvé, choroby žilového systému sa pri výučbe študentov medicíny, žiaľ, liečia trochu zanedbane. Túto situáciu ovplyvňuje aj to, že Poliakov neučia, že investícia do vlastného zdravia je výhodná investícia. Naša spoločnosť si neuvedomuje, že chronické žilové ochorenie nie je len kozmetická vada, ale vážne ochorenie.
Názov tohto ochorenia sa zmenil len za posledné tri roky. Predtým sme hovorili o chronickej venóznej insuficiencii, o niečom, čo je ďaleko pod závažnosťou problému ako choroba. Pokrok vo flebológii si vynútili aj ekonómovia a sociológovia, pretože chronické žilové ochorenie je obrovský ekonomický problém. V európskych krajinách sa na liečbu týchto chorôb spotrebuje približne 6 – 7 % z celkového rozpočtu na zdravotnú starostlivosť. Závažnosť problému dokazuje aj epidemiológia, teda šírenie choroby. Výskum uskutočnený v Poľsku, ako aj údaje ziné krajiny uvádzajú, že viac ako 40 % žien a viac ako 30 % mužov trpí rôznymi problémami súvisiacimi s chorobami žilového systému. Najzávažnejšie komplikácie chronického žilového ochorenia, tromboembolické komplikácie a žilové vredy na nohách predstavujú obrovský sociálny a ekonomický problém. Venózne vredy na nohách postihujú asi 2-2,5 % dospelej populácie a často postihujú aj aktívnych ľudí. To spôsobuje, že sú postihnutí v práci aj doma
Chorí ľudia sa nemôžu aktívne zapájať do bežného spoločenského života. Bolesť, pocit ťažkosti a únava ovplyvňujú celkovú pohodu pacientov. Zmeny, ktoré prebiehajú v zložení krvi, ovplyvňujú aj výkonnosť iných orgánov. Chronické žilové ochorenie postihuje celé telo, nejde teda len o problém, ktorý postihuje len malú časť ľudského tela.
Aký je postoj Poliakov k chronickému žilovému ochoreniu?
Veľká časť našej spoločnosti je presvedčená, že toto postihnutie treba jednoducho akceptovať. Veria, že s týmito neduhmi sa nedá nič robiť. Iných pacientov často odrádza progresívna a chronická povaha ochorenia. Účinky liečby sa často ukážu byť nižšie ako očakávania týchto ľudí.
Sú praktickí lekári pripravení diagnostikovať chronické žilové ochorenie a poslať pacienta k špecialistom?
Vzdelanie všeobecných lekárov je v tomto smere bohužiaľ dosť nízke. Poľská flebologická spoločnosť sa to snaží zmeniť, no s poľutovaním musím konštatovať, že záujem samotných lekárov nie je príliš veľký. V Poľsku zatiaľ nevznikol dobrý systém zdravotnej starostlivosti, ktorý by pacientom a lekárom poskytoval prístup k moderným poznatkom. Poľská flebologická spoločnosť sa však od svojho vzniku snaží rozširovať poznatky lekárov. Organizujeme rôzne konferencie a workshopy. V Poľsku je problémom prístup k modernej diagnostike.
Aké sú ciele akcie „Servier pre žily“ a aký je jej význam?
V prvom rade treba zdôrazniť, že takéto vzdelávacie kampane sú veľmi dôležité a mimoriadne potrebné. Stále nám chýba spoľahlivé medicínske vzdelanie v rôznych oblastiach, poznatky, ktoré by sa odovzdávali v dostupnej, pre ľudí zrozumiteľnej forme. Mali by sme vzbudzovať záujem samotných pacientov o svoje zdravie a brať ho ako dôležitú súčasť svojho života. Takéto spoločenské postoje by organizátorom zdravotníctva vnucovali rôzne prozdravotné opatrenia. Na druhej strane lekári, ktorí sú v každodennom kontakte s pacientmi, musia byť citlivejší a uvedomovať si, ako správne rozpoznať hrozbyspojené s chorobami žilového systému. Mali by vedieť, koho môžu liečiť v ambulancii prvého kontaktu a koho treba poslať k špecialistovi.