Kleptománia je duševná porucha, pri ktorej sa mnohokrát kradnú rôzne veci. Kleptoman však nekradne jedlo, pretože je hladný, alebo nejaké oblečenie, pretože ho potrebuje – iné veci si privlastňuje len za účelom takéhoto činu. Zistite o kleptománii, zistite, čo ju spôsobuje, a naučte sa, ako ju rozpoznať a aké liečby možno ponúknuť kleptománii.

Kleptomániabola prvýkrát popísaná veľmi dávno, na začiatku 19. storočia. Termín je odvodený z dvoch gréckych slov: „klepto“ (kradnúť) a „mánia“ (šialená túžba). O tom je kleptománia – tento problém je spojený s bezuzdnou potrebou páchať rôzne krádeže.

Aj keď sa o kleptománii hovorí už dlho, dodnes vyvoláva množstvo kontroverzií - tak ako ju niektorí autori zaraďujú medzi duševnú poruchu (kde sa zaraďuje medzi poruchy návyku a ovládania impulzov, napr. ako patologické hráčstvo alebo pyrománia), tak iní hovoria, že krádež je jednoducho krádež a zakázaný čin by ste si nemali vysvetľovať výskytom duševných porúch u danej osoby.

Príčiny kleptománie

Existuje prinajmenšom niekoľko rôznych teórií o tom, čo spôsobuje kleptomániu. Dominujú medzi nimi rôzne psychologické teórie. Ako príklad tu možno uviesť psychodynamický prístup, podľa ktorého by krádežou kleptomana istým spôsobom zaplnila prázdnotu v jeho psychike (ktorej pramene by mohli spočívať aj v niektorých zložitých udalostiach z jeho psychiky). detstvo).

Psychodynamická teória tiež predpokladá, že kleptománia môže istým spôsobom predstavovať obranný mechanizmus - krádeže a s nimi súvisiace emócie by zabránili objaveniu sa rôznych nepríjemných (a predovšetkým nechcených) emócií a pocitov u človeka.

Príčiny kleptománie by podľa kognitívno-behaviorálnych terapeutov boli rôzne. Takíto špecialisti sa domnievajú, že problém sa zvyšuje s následnými krádežami. Keď si potom kleptoman privlastňuje cudzie veci, sprevádzajú to – aspoň spočiatku – príjemné pocity. Ak za to nebude potrestaný, tzv pozitívneposily: aktivita má úžitok, a preto sa neskôr znova a znova opakuje

Existujú však biologické teórie o tom, prečo sa u ľudí môže vyvinúť kleptománia. Boli prevzaté predovšetkým z analýzy účinnosti liekov, ktoré sa podávajú pacientom trpiacim kleptomániou. Prípravky, ktoré ovplyvňujú hladiny neurotransmiterov v mozgu, môžu priniesť dobré výsledky u kleptomanov.

Z tohto dôvodu sa často predpokladá, že kleptománia môže súvisieť s nedostatkom určitých neurotransmiterov v centrálnom nervovom systéme – ako príklad jednej z takýchto látok možno uviesť serotonín.

V konečnom dôsledku sú však presné príčiny kleptománie jednoducho neznáme. Charakterizovať črty, ktoré sa vyskytujú u kleptomanov, je oveľa jednoduchšie ako opísať podstatu tohto problému.

Frekvencia tohto problému je rôzna u predstaviteľov rôznych pohlaví - kleptománia je bežnejšia u žien.

Ako rozpoznať kleptomániu?

Človek, ktorý ukradne v obchode s oblečením blúzku, ktorú si nemôže dovoliť a ktorú by chcel mať, pravdepodobne nie je kleptoman. Charakteristické pre túto poruchu je, že ľudia s ňou – zjednodušene povedané – kradnú len preto, aby kradli.

Dá sa to ilustrovať na jednoduchom príklade: muž trpiaci kleptomániou môže zájsť do drogérie a ukradnúť v nej rúž, ktorý nikdy nepoužije a nedá ho niekomu inému. A čo viac - kleptomania často kradnú veci, ktoré vôbec nepotrebujú a dosť často sa ich zbavia hneď po krádeži…

Prečo takíto ľudia kradnú? No, v prípade kleptománie existujú epizódy neodolateľnej potreby privlastniť si veci, ktoré nie sú vaše. Môže to súvisieť s pocitom napätia alebo vnútorného zrútenia.

Kleptoman, ktorý zažíva epizódu svojej choroby, nemusí byť schopný sa na nič sústrediť – myšlienky o krádeži môžu potom dokonca prevládať v jeho mysli. V situácii, keď prekročí prah obchodu a konečne si vloží produkt do ruksaku alebo keď si v práci konečne zoberie drobnosť z kamarátovho stola, môže pociťovať úľavu a napätie, ktoré predtým prežíval, môže pominúť.

Rozhodne však nie je kleptománia zdrojom pozitívnych pocitov. Už spomínané napätie môže byť mimoriadne akútne, navyše, keď emócie súvisiace s krádežou opadnú - kleptoman zvyčajne bojuje s pocitom viny.

V skutočnosti môže byť kleptománia istáspôsob porovnávania s rôznymi závislosťami. Veď či už je to u gamblerov alebo alkoholikov, existuje tzv hlad - prví cítia potrebu hrať sa, druhí potrebu piť alkohol. V prípade kleptomana je hlad o krádeži. Všetky zvyčajne skončia tak, že sa snažia prestať hrať, piť alebo kradnúť – ak sa tieto pokusy neliečia, zvyčajne končia neúspechom.

Tento druh zlyhania môže byť príčinou frustrácie alebo smútku a pri opakovanom prežívaní (t.j. keď sa kleptoman snaží bojovať so svojím problémom, ktoré sú bezvýsledné), predstavuje pre človeka riziko ďalších zdravotných problémov. psychologický človek.

Stojí za to vedieť

Kleptománia je zriedka jediným problémom pacienta

Žiaľ, kleptomani pomerne často zápasia s inými duševnými poruchami, ako je bezuzdná potreba kradnúť. Zisťujú sa najčastejšie komorbidity úzkostných porúch, porúch príjmu potravy a závislosti od rôznych psychoaktívnych látok

Ďalším problémom, ktorý sa pri kleptománii pomerne často vyskytuje, je depresia. Tu sa osobitne zdôrazňuje, že môže predchádzať poruchám kontroly impulzov a u pacienta s nimi sa objaviť neskôr, ale môže sa rozvinúť aj po určitom čase po nástupe samotnej kleptománie.

Ďalším psychiatrickým problémom, ktorý sa niekedy spája s kleptomániou, je obsedantno-kompulzívna porucha (OCD). Tento konkrétny vzťah je mimoriadne zaujímavý. No bolo naznačené, že kleptománia môže v skutočnosti patriť k tzv Poruchy spektra OCD – neustále myšlienky o krádeži konečne pripomínajú posadnutosť, kým potrebu privlastniť si cudzí majetok možno prirovnať k nutkaniu.

Liečba kleptománie

O tom, že proti kleptománii treba bojovať, netreba nikoho presviedčať - v prvom rade človek s týmto problémom jednoducho trpí, navyše časté krádeže predstavujú hrozbu, že právne následky takýchto činov bude nakoniec adresovaný jemu.

V zásade existujú dve možnosti liečby kleptománie: psychoterapia a farmakoterapia. Kleptomanom sa niekedy odporúčajú veľmi odlišné typy psychoterapie – môže im pomôcť psychodynamická terapia aj psychoanalytická terapia alebo kognitívno behaviorálna terapia.

Predpoklady každej z vyššie uvedených terapií nevyhovujú každému, preto sa pred začatím akejkoľvek konkrétnej psychoterapie oplatí oboznámiť sa s tým, ako prebieha a vybrať si tú, ktorá sa nám zdá najvhodnejšia podľa našich predstáv.

Wv prípade farmakologickej liečby kleptománie sa primárne využíva užívanie antidepresív zo skupiny inhibítorov spätného vychytávania serotonínu (SSRI). Ďalšie prípravky, ktoré sa niekedy odporúčajú kleptomanom, sú stabilizátory nálady (napr. soli lítia alebo kyselina valproová) a antagonisty opioidných receptorov (napr. n altrexón). Existujú aj správy o možnom použití elektrokonvulzívnej terapie pri liečbe kleptománie.

Kategórie:

Psychológia