Je bezpečné riadiť auto s implantovaným kardioverter-defibrilátorom (ICD)? Túto otázku si kladie veľa pacientov. Čo hovoria predpisy? Na otázky vodičov ICD odpovedá dr hab. n. med Michał Mazurek, expert Sekcie srdcového rytmu Poľskej kardiologickej spoločnosti
Pred implantáciou kardioverter-defibrilátora sa pacienti pýtajú, ako prístroj a postup ovplyvnia ich životy. Budú môcť riadiť auto? Zmení sa radikálne ich život? Všetky pochybnosti rozptýli dr hab. Michał Mazurek.
Môžem viesť auto s implantovateľným kardioverter-defibrilátorom (ICD)?
Áno a musíte! Dnes je ťažké nevyužiť základné výdobytky civilizácie. Implantované zariadenie nám má v živote pomáhať, chrániť ho, v kritickom momente ho zachrániť a nie byť tou povestnou „guľou a reťazou“, ktorá ho výrazne skomplikuje.
Stojí za to pripomenúť, že dnes pred rozhodnutím o implantácii prístroja pacienti často dávajú najavo, že jedným z najdôležitejších kritérií je pre nich, či budú po zákroku schopní riadiť auto. V Spojených štátoch nie je možné normálne fungovať bez auta a v Poľsku je dnes auto bežným dopravným prostriedkom a čoraz dostupnejším tovarom.
Prípadný zákaz šoférovania teda môže mať priamy vplyv na rozhodnutie pacienta o implantácii zariadenia a neskôr aj na jeho život (vzdelanie, práca, zárobok, kvalita života, psychický stav), potenciálne obmedzujúci jeho autonómia. To zase môže viesť k nedodržiavaniu odporúčaní lekárov.
Existuje riziko? Riziko existuje vždy – pacienti s kardioverter-defibrilátorom sú vystavení tzv. „Náhla neschopnosť“ spojená s možnosťou život ohrozujúcej komorovej arytmie, ktorá môže viesť k hemodynamickej nestabilite (pokles krvného tlaku, mdloby a dokonca náhla smrť).
Môže to byť príčina dopravnej nehody. V Kanade sa uskutočnilo množstvo vedeckých štúdií, ktoré odhadli riziko poškodenia (seba aj iných) osobou s ochorením srdca a implantovaným kardioverterom-defibrilátorom. Invýskum zohľadnil niekoľko kľúčových parametrov, ako napríklad:
- čas za volantom (súkromní verzus profesionálni vodiči)
- typ auta (osobné auto, nákladné auto atď.)
- ročné riziko takzvanej „náhlej neschopnosti“ (ako je definované vyššie a v závislosti od základného ochorenia)
- pravdepodobnosť spôsobenia „náhle nespôsobilosti“ pri nehode, ktorá môže viesť k zraneniu osôb alebo smrti osôb zúčastnených na nehode.
Na základe týchto faktorov bol vytvorený matematický vzorec, na základe ktorého sa stanovilo, že spoločensky akceptovateľné ročné riziko ublíženia na zdraví iným osobám vodičom s defibrilátorom-kardiovertrom nesmie byť vyššie ako 0,005. %.
Kardioverter-defibrilátor (ICD): obmedzenie jazdy
Typ prevencie náhlej srdcovej smrti | Súkromný vodič | Profesionálny vodič | |
implantácia ICD | primárne | 1 mesiac | trvalé |
sekundárne | 3 mesiace | trvalé | |
náhrada ICD | primárne | 1 týždeň | trvalé |
sekundárne | 1 týždeň | trvalé | |
Výmena elektródy ICD | primárne | 1 mesiac | trvalé |
sekundárne | 1 mesiac | trvalé | |
Typ ICD terapie | Súkromný vodič | Profesionálny vodič | |
ICD terapia | adekvátne | 3 mesiace | trvalé |
neadekvátne | kým sa nevyrieši problém neadekvátnych terapií | trvalé |
Čo znamená primárna alebo sekundárna prevencia náhlej srdcovej smrti?
Náhla srdcová smrť je najčastejšie spôsobená pretrvávajúcou, hemodynamicky nestabilnou (vedúcou k bezvedomiu) komorovou tachykardiou alebo komorovou fibriláciou. Ak má pacient epizódu život ohrozujúcej komorovej arytmie, napríklad má v anamnéze zástavu srdca a úspešnú resuscitáciu, liečime ho ako pacienta v takzvanej sekundárnej prevencii náhlej srdcovej smrti
Takémuto pacientovi navrhujeme implantovať kardioverter-defibrilátor, aby, zjednodušene povedané, „druhýkrát nezomrel“. Vieme, že riziko, že pacient niepočet preživších po druhej / ďalšej epizóde zástavy srdca je veľmi vysoký.
Na druhej strane je veľa pacientov, ktorí nikdy nemali epizódu život ohrozujúcej komorovej arytmie a nikdy neboli resuscitovaní. Vieme však, že ich základné ochorenie výrazne zvyšuje (v porovnaní so zdravou populáciou) riziko život ohrozujúcich komorových arytmií. Ide napríklad o pacientov s ťažkým poinfarktovým poškodením srdca, rôznymi kardiomyopatiami, geneticky podmienenými arytmogénnymi syndrómami. Týmto pacientom ponúka implantáciu prístroja v rámci takzvanej primárnej prevencie náhlej srdcovej smrti
Treba mať na pamäti, že riziko komorovej arytmie (a teda adekvátneho zásahu prístroja) je výrazne vyššie u pacientov s implantovaným prístrojom v sekundárnej prevencii (v porovnaní s primárnou prevenciou) a že kardioverter-defibrilátor funguje symptomaticky, t.j. dočasne ukončuje život ohrozujúce ventrikulárne arytmie a nelieči základné ochorenie.
Čo znamená adekvátny alebo neadekvátny zásah do zariadenia? Môžem šoférovať po zásahu ICD?
Ak bol zásah zariadenia primeraný, zariadenie fungovalo správne, to znamená, že rozpoznalo a zastavilo KT a/alebo fibriláciu. Problémom nie je samotný zásah prístroja, ale to, že vzniká komorová arytmia. Poruchy rytmu sú spojené so základným ochorením pacienta. Každý zásah prístroja si vyžaduje urgentnú kardiologickú kontrolu za účelom potvrdenia výskytu život ohrozujúcich komorových arytmií, prípadné rozšírenie diagnostiky a liečbu príčin vzniku / zosilnenia srdcových arytmií. Odporúča sa trojmesačné obdobie odkladu pri vedení motorového vozidla po adekvátnom zásahu kardioverter-defibrilátorom.
Ak bol zásah zariadenia neadekvátny, t. j. nebol spôsobený komorovou arytmiou, je potrebná aj urgentná kardiologická kontrola. Jeho účelom je predovšetkým potvrdiť nevhodnosť prístrojovej terapie, nájsť príčinu takéhoto zásahu (napr. fibrilácia predsiení s veľmi rýchlym pôsobením komôr, zlyhanie defibrilačnej elektródy a pod.) a postupovať tak, aby sa podobným zásahom v budúcnosti vyhli (napr. výrazné spomalenie fibrilácie predsiení, reakcia na preprogramovanie prístroja, úprava farmakoterapie, výmena nefunkčnej elektródy za novú a pod.)
V prípade neadekvátneho zásahu prístroja sa pacient môže vrátiť k riadeniu auta ihneď po vyriešení problému príčiny neadekvátnych terapiíkardioverter-defibrilátor (tabuľka).
Môžete si po implantácii, výmene prístroja / elektródy sadnúť za volant?
Implantácia kardioverter-defibrilátora je postup. Zostáva rana, ktorá sa musí zahojiť. V počiatočnom pooperačnom období sa môžu okraje rany oddeliť, môže sa objaviť hematóm, môže dôjsť k dislokácii elektród. Odporúča sa počkať určitý čas, kým sa vrátite k bežnej činnosti (vrátane šoférovania), aby sa zabezpečil správny proces hojenia. Je to podrobne popísané vo vyššie uvedenom expertnom konsenze EHRA.
V rámci sekundárnej prevencie sa odporúča, aby ste sa zdržali šoférovania po dobu približne troch mesiacov, v rámci primárnej prevencie a jedného mesiaca výmeny elektród a jedného týždňa pri výmene zariadenia. Samozrejme, ide o všeobecné odporúčania a ku každému pacientovi treba pristupovať individuálne. Podrobné odporúčania pre pacientov najčastejšie poskytuje personál implantačného centra pri kontrolných návštevách
Potrebujete mať zapnuté bezpečnostné pásy?
Samozrejme, že je. Bezpečnostné pásy sú povinné – z tohto pravidla neexistuje žiadna výnimka. V prvom období, kedy odporúčame riadiť auto jeden až tri mesiace (obdobie hojenia rán), bude pacient jazdiť na strane spolujazdca. Pás potom bude na pravej strane, na ramene - nebude trieť ani inak prekážať hojiacej sa rane, ktorá je najčastejšie na ľavej strane. Neskôr, po správnom zahojení rany, pás na strane vodiča nepredstavuje žiadnu hrozbu pre implantované zariadenie a môže vám v prípade nehody zachrániť život.
ExpertAutor: Súkromný archív
Otázky od vodičov ICD odpovedá dr hab. n. med Michał Mazurek, expert Sekcie srdcového rytmu Poľskej kardiologickej spoločnosti