Tento rok uplynulo 33 rokov od prvej nechirurgickej liečby vrodenej srdcovej chyby. V súčasnosti je široko používaná intervenčná kardiológia, ktorá dokáže liečiť a zachraňovať životy bez otvárania hrudníka.
O tom, akointervenčná kardiológiaumožňujeliečbu srdcových chorôbhovoríme s Marekom Dąbrowskim, vynikajúcim kardiológom, spoluautorom mimoriadnej monografia „Intervenčná kardiológia“. Svoje úspechy v tejto oblasti prezentujú vynikajúci odborníci. Keďže sa poznatky a liečebné techniky dynamicky rozvíjajú, publikácia bude neustále dopĺňaná o nové liečebné technológie.
- Moderná kardiológia sa delí na invazívnu a neinvazívnu. Ako tomu treba rozumieť?
Doc. dr hab. Marek Dąbrowski: Toto rozdelenie súvisí s typom používaných diagnostických a liečebných techník. Neinvazívna kardiológia využíva tie techniky, ktoré poskytujú informácie o kardiovaskulárnom systéme bez agresívnych zásahov do ľudského tela. Patria k nim okrem iného elektrokardiografia, echokardiografia a scintigrafia alebo počítačová tomografia. Takéto testy však nemusia úplne ukázať stav postihnutého srdca. Invazívna kardiológia, ktorá je založená na srdcovej katetrizácii, umožňuje presne posúdiť jej štruktúry a funkcie. S týmito znalosťami môžeme vybrať najlepšiu liečebnú metódu pre pacienta.
- Čo robí invazívna kardiológia pre priemerného človeka?
M.D.: Toto je predovšetkým skvelá príležitosť pre ľudí so srdcovými chorobami. Rozvoj tohto odboru kardiológie umožňuje menej invazívnu liečbu čoraz väčšieho počtu srdcových ochorení. Choroby, ktoré donedávna mohli úspešne liečiť len kardiochirurgovia, dnes anektuje intervenčná kardiológia – napríklad niektoré chlopňové choroby, vrodené srdcové chyby. Najpozoruhodnejšie úspechy máme v liečbe nedávnych infarktov. Je dôležité, aby to lekári dokázali, ale pre pacientov je najdôležitejší široký prístup k tomuto spôsobu liečby. Je to vďaka organizácii rýchlych kardiologických intervenčných oddelení po celej krajine. V poľskej kardiológii sa za posledných 10 rokov veľa zmenilo. Dobre si pamätám rady tisícov ľudí čakajúcich na koronárnu angiografiu – základné vyšetreniedláždi cestu pre správnu liečbu alebo kardiologický zásah. V súčasnosti nie sú v Poľsku rady v 100 centrách. Keď sa vrátime k výhodám pre pacientov, je šanca, že miniinvazívna metóda, ktorá v mnohých prípadoch nahrádza kardiochirurgiu alebo zaťažujúce farmakologické terapie, vylieči kardiovaskulárne defekty a ochorenia.
- Čo prispelo k takému rýchlemu rozvoju intervenčnej kardiológie v Poľsku?
M.D.: História poľskej intervenčnej kardiológie sa začala v 70. rokoch minulého storočia. Za prvý terapeutický výkon klasifikovaný ako intervenčná kardiológia sa považuje výkon prof. Witold Ruzyłła - uzáver Botallovho ductus arteriosus Porstmanovou technikou. Liečba bola veľkou udalosťou nielen v Poľsku, ale aj v Európe. Bolo to o to dôležitejšie, že to boli zlé časy pre poľskú medicínu. O postup sme museli bojovať. Málokto pochopil, že bez rozvoja techniky nedokážeme efektívne liečiť chorých. Mnohí kolegovia vtedy neverili, že sa dá do srdca zaviesť katéter a že sa dá opraviť vrodená srdcová chyba, ktorá sa predtým liečila po otvorení hrudníka. Technika, ktorú používal prof. Ruzyłłę sa dnes už nepoužíva, ale tam to všetko začalo.
- Ďalší prelom nastal v 80. rokoch…
M.D.: Áno, s rozvojom koronárnej angioplastiky. Je to aj vďaka prof. Zničili. Mal som to šťastie, že som sa mohol zúčastniť na týchto ošetreniach. Dojmy z tých chvíľ sú vždy čerstvé. Pacient mal závažnú stenózu koronárnej artérie. Hrozil mu infarkt. Ešte to nebola liečba nedávneho infarktu, ako sa dnes chápe chirurgia, ale tak to začalo. Pacient mal silné bolesti, nemohol chodiť, pracovať a bol pripútaný na lôžko. Dokonale si pamätám jeho obmedzenia. Po operácii rozšírenia koronárnej artérie všetky symptómy natrvalo ustúpili. Ďalším stupňom rozvoja intervenčnej kardiológie je operácia pľúcnych chlopní u detí, neskôr u dospelých. Zavedenie perkutánnej chirurgie chlopne umožnilo mnohým pacientom vyhnúť sa operácii srdca. Je pekné vidieť, ako chorý po pár hodinách vstane z postele a je samostatný. Je to veľká výhoda intervenčnej kardiológie, mikrochirurgickej disciplíny.
- Intervenčná kardiológia dnes vstupuje tam, kde to kedysi nebolo možné bez otvorenia hrudníka…
M.D.: Je to pravda. Naším cieľom je vyvinúť techniky, ktoré vám umožnia liečiť srdcové choroby bez použitia skalpela. Zabezpečí sa tak vyšší komfort pre pacientov, kratší pobyt v nemocnici a zníženie nákladov na liečbu. Vo väčšine situácií nie je potrebná intervenčná kardiológiacelková anestézia, postačuje lokálna anestézia, pokiaľ pacient nie je malé dieťa. Klasickú operáciu srdca nemožno vykonávať bez využitia mimotelového obehu, ktorý má – napriek obrovskému pokroku – stále veľa nevýhod. Aby sa dostal do srdca, kardiochirurg ho musí zastaviť. To sa dosiahne podávaním studeného roztoku draslíka do koronárnych artérií. Počas operácie sa môže stať, že dôjde k poškodeniu srdcového svalu. Ďalším problémom je krvácanie z operačnej rany. Na odvádzanie tejto krvi je v hrudníku ponechaných niekoľko drénov. Často je potrebné podať cudziu krv. Dôležitá je aj psychika pacienta. Pacienti sa menej boja intervenčnej kardiológie, ktorá je rovnako dôležitá ako znalosti a skúsenosti lekára.
- Aký je teda najtypickejší zákrok intervenčnej kardiológie?
M.D.: Do srdca sa vkladajú rôzne typy katétrov, na ktoré sú namontované veľmi špecializované zariadenia umožňujúce presnú manipuláciu. Zákrok vykonáva intervenčný kardiológ a nevyžaduje si disekciu hrudníka a samotného srdca. Katétre a prídavné zariadenia sa zavádzajú cez periférne žily alebo tepny, najčastejšie femorálne alebo radiálne. Toto je zásadný rozdiel medzi intervenčnou kardiológiou a kardiochirurgiou. Kardiochirurg musí pracovať na otvorenom hrudníku. Sme o niečo mäkší. Všeobecne povedané, pomocou intervenčných kardiologických výkonov môžete rozšíriť zúžené miesta na srdci alebo cievach, dokonca aj otvoriť uzavreté cievy, môžete uzavrieť srdcové defekty, odstrániť ďalšie krvné cievy, ktoré vznikli in utero, znížiť účinky rôznych srdcových chýb.
- V akých situáciách sú najbežnejšie metódy intervenčnej kardiológie?
M.D.: Bežne sa vykonávajú angioplastické zákroky, pri ktorých sa do zúžených koronárnych ciev zavádzajú balóniky, ktoré účinne rozširujú cievy a umožňujú voľný prietok krvi. Keď sa balónik zavedie cez katéter do miesta striktúry, naplní sa fyziologickým roztokom. Nafúknutý balónik rozširuje cievu. Môžete tiež implantovať stent. Ide o oceľový rám v tvare valca, ktorý zabraňuje opätovnému zúženiu ciev rozšírených balónom. Keď stent zavedený cez katéter dosiahne svoje miesto určenia, zavádzací balónik zväčší svoj objem. To umožňuje roztiahnutie stentu a lekárovi ľahké vytiahnutie balónika. Ďalšia technika intervenčnej kardiológie umožňuje uzavrieť chybne fungujúce cievy. To istétáto metóda sa používa na uzavretie otvorov v prepážke srdca.
- Snívate o vykonaní novej operácie srdca nechirurgickými metódami?
M.D.: Možno je to menej sen a viac potreba chvíle. Chcel by som mať možnosť vykonávať zákroky na mitrálnej chlopni, ktoré budú pozostávať z jej utesnenia. Táto skupina pacientov má zvyčajne v anamnéze infarkt a ich mitrálna chlopňa je poškodená v dôsledku ischémie. Chlopňa sa nezatvára a to vedie k zlyhaniu srdca. Dnes sa táto skupina pacientov lieči chirurgicky. Existujú však šance na takéto ošetrenie perkutánnou metódou. Prvé ošetrenia tohto typu už boli vykonané v Poznani, ale stále neexistuje distribútor zariadenia potrebného na tento účel. Čakáme na to. Ak sa prístroj objaví, čo sa dúfam stane na prelome rokov 2009 a 2010, rád sa zapojím do rytmu týchto ošetrení. Čoraz efektívnejšie zachraňujeme pacientov po infarkte, no stále ich nedokážeme všetkých ochrániť pred zničením srdcového svalu. Postupom času sa u týchto ľudí rozvinie srdcové zlyhanie a regurgitácia chlopne.
- Stále počúvame o hľadaní nových riešení. Čo iné môžeme očakávať od tejto oblasti kardiológie?
M.D.: Intervenčná kardiológia sa rozvíja. veľmi rýchlo, ale určite rieši len niektoré problémy, koniec možností ešte nie je. Verím, že sa časom vyvinú nové metódy, techniky a nové prístroje, ktoré umožnia efektívne liečiť ďalšie srdcové chyby či ochorenia obehového systému bez nutnosti otvárania hrudníka. Na nové riešenia si možno budeme musieť ešte dlhé roky počkať, možno sa objavia až o pár mesiacov. Kto vie …
Dôležitédoc. dr hab. Marek DĄBROWSKI- Vynikajúci kardiológ, v roku 1985 ako prvý v Poľsku vykonal intervenciu pri akútnom infarkte myokardu. Je primárom oddelenia klinickej kardiológie v nemocnici Bielański vo Varšave.
„Zdrowie“ mesačne