Pomôžte rozvoju stránky a zdieľajte článok s priateľmi!
Imunitný systém je mimoriadne zložitá štruktúra zložená z mnohých zložiek. Črevná bariéra je jednou z nich. Zistite, ako zlepšiť jeho fungovanie a pomôcť telu bojovať proti vírusom.
Viete, aký je najväčší imunitný orgán v ľudskom tele? Ide o tráviaci trakt. Práve tam sa nachádza asi 70 % lymfocytov, ktoré sú usporiadané hlavne v lymfoidnom tkanive GALT. Dôležitým prvkom „výzbroje“ je črevná mikroflóra, ktorá pomáha GALT posúdiť, čo je patogén a čo je jeho vlastná zdravá bunka. Pri mikrobiálnej nerovnováhe v čreve (dysbióza) sa imunitná odpoveď organizmu mení a zvyšuje sa riziko infekcie. Nedávny výskum z Číny ukazuje, že môže prispieť aj k infekcii SARS-CoV-2.
Ako funguje imunita?
Existujú dva typy imunity: vrodená a získaná. Pri využívaní vrodenej imunity organizmus využíva dva mechanizmy: fyziologickú bariéru, ako napr kožu, sliznice, nízke pH žalúdka, mikroflóru s ňou produkovanými baktericídnymi látkami (bakteriocíny), ako aj pomocou fagocytujúcich buniek, ktoré „požierajú“ cudzorodé látky, a mediátorov ako sú cytokíny a chemokíny. Tento systém funguje od narodenia. Na rozvoj získanej imunity je potrebný čas. Čas, ktorý telo potrebuje, aby prišlo do kontaktu s rôznymi antigénmi a naučilo sa na ne reagovať. Lymfocyty sú zodpovedné za rozpoznávanie antigénov.
Imunitný systém je mimoriadne zložitá štruktúra, ktorá sa skladá z mnohých zložiek. Jedným z nich je črevná bariéra. Skladá sa z jednej vrstvy črevných epitelových buniek pokrytých ochranným hlienom obývaným baktériami. Pod epitelom sa nachádzajú bunky krvného, lymfatického, nervového a imunitného systému. Bariéra je dôležitou súčasťou viacerých osí, vr. entero-pulmonálnej osi. Ide o kombináciu, ktorá je dôležitá najmä pre našu imunitu. A aj tu by bez mikrobioty o jej správnom fungovaní nebolo ani reči. Bakteriálne metabolity sú mastné kyseliny s krátkym reťazcom (SCFA), ktoré umožňujú produkciu imunitných buniek. Z tráviaceho traktu putujú do kostnej drene, kde dozrievajú a potom skončia v krvnom obehu, pečeni a pľúcach.
Z čreva do pľúc
O hovorečrevá s pľúcami (pomocou SCFA, hormónov, periférnych nervov, buniek krvotvorného a imunitného systému) je známa už dávno. Napríklad sa overilo, že existuje súvislosť medzi zložením mikroflóry u dojčiat a fenotypom astmy v neskoršom veku. V štúdii publikovanej pred niekoľkými mesiacmi v časopise American Journal of Respiratory and Critical Care Medicine sa ukázalo, že stav črevnej bariéry závisí od prognózy ľudí s infekciou horných dýchacích ciest, ktorí sú v ťažkom stave, napojení na ventilátor na jednotke intenzívnej starostlivosti. Ako je to možné? Pri porušení črevnej bariéry sa zvyšuje priepustnosť toxínov, vrátane toxínov zo stien bakteriálnych buniek. Prítomnosť entero-pulmonálnej osi ich transportuje z čreva do pľúc. Celistvosť črevnej bariéry závisí okrem iného od od správneho stavu mikrobioty. Pri starostlivosti o imunitu je preto dôležité predchádzať dysbióze. Kedy sa to stane? Problémom sú vysokotučné, tzv Západná strava, zneužívanie drog (napr. antibiotiká, inhibítory protónovej pumpy alebo nesteroidné protizápalové lieky) a chronický stres. Bohužiaľ, posledný faktor preberá vedenie počas pandémie koronavírusu. Zvýšená úzkosť, nedostatok sociálneho kontaktu, psychická únava – to všetko zhoršuje stav čriev. Nepomáha nám, že svoje smútky často zajedáme sladkosťami a „nezdravým“ jedlom alebo pijeme alkohol.
Koronavírus a dysbióza
A čo infekcia SARS-CoV-2? Môžu byť pozorovania na entero-pulmonálnej osi prenesené na toto miesto? V súčasnosti neexistuje žiadny výskum na túto tému, ale už sa objavujú prvé retrospektívne závery po liečbe pacientov. Čínska štúdia od Kaijin Xu a kol., poznamenala, že u niektorých infikovaných došlo k zníženiu prospešných baktérií rodovLactobacillusaBifidobacterium . Odporúčalo sa zaviesť probiotiká a prebiotiká, ktoré by úpravou dysbiózy mohli zabrániť pohybu mikroorganizmov (vrátane vírusov) mimo čreva. Nie je úplne známe, ako sa dysbióza u pacientov vyskytuje, ale tieto pozorovania dávajú podnet na zamyslenie.
Profylaxiu v podobe posilnenia črevnej bariéry podporuje fakt, že SARS-CoV-2 sa môže prenášať nielen kvapôčkami, ale aj potravou. Navyše u niektorých pacientov koronavírus spôsobuje gastrointestinálne ťažkosti vo forme hnačky a bolesti brucha, ktoré niekedy predchádzajú symptómom horných dýchacích ciest.
Obnova črevnej bariéry
Ak chcete zlepšiť fungovanie črevnej bariéry, mali by ste sa o ňu starať bohato na zeleninu avlákninu, zaviesť relaxačné metódy na minimalizáciu škodlivých účinkov stresu a vyhnúť sa stimulantom. Probiotiká môžu pomôcť v ťažkých časoch na imunitu. Niektoré kmene roduLactobacillus(napr. Lactobacillus acidophilusW37 , Lactobacillus brevisW63), Bifidobacterium(napr.Bifidobacterium bifidumW23 , Bifidobacterium lactisW52) acLacto(napr.Lactococcus lactisW19 , Lactoccous lactisW58) majú preukázaný účinok na posilnenie bariéry.
Obnova črevnej bariéry prebieha v mnohých oblastiach, pretože baktérie stimulujú vrodenú aj získanú imunitu. Aby bola bariéra pevnejšia, probiotické baktérie zvyšujú produkciu ochranného hlienu, regenerujú bunky črevného epitelu mastnými kyselinami s krátkym reťazcom (SCFA) a tiež produkujú cytoprotektívne zlúčeniny. Navyše, vďaka prítomnosti „dobrej“ pekárne sa počet patogénov znižuje, pretože nielenže doslova nahradia „zlé“ v črevách, ale odoberú im aj živiny. Navyše zvyšujú produkciu antimikrobiálnych látok, ktoré druhú stranu priamo „vyraďujú“. Dôležitou funkciou probiotických kmeňov je zosilnenie protizápalovej odpovede – a tak baktérie zvyšujú napríklad sekréciu protizápalového interleukínu 10 (IL-10), ktorý inhibuje prozápalové cytokíny. Týmto spôsobom probiotiká poskytujú profylaxiu súčasne na úrovni črevného epitelu, mikrobioty a GALT.