Negatívna schizofrénia sa bežne nehovorí o chorobe. A práve táto forma ochorenia sa výrazne podieľa na zhoršení sociálneho a ekonomického statusu pacienta. Je to preto, že prevládajúce a pretrvávajúce negatívne symptómy predstavujú väčšiu prekážku pri zamestnávaní pacienta.

Obsah:

  1. Aké sú negatívne symptómy schizofrénie?
  2. Negatívne symptómy – zdravotné následky
  3. Negatívne symptómy - sociálna a systémová situácia
  4. Negatívne symptómy – správanie pacientov
  5. Negatívne symptómy - liečba
  6. Negatívne symptómy - rodinná situácia

Schizofrénia s negatívnymi príznakmi spôsobuje , že takmer 70 percent pacientov so schizofréniou a prevládajúcimi pretrvávajúcimi negatívnymi príznakmi je na invalidnom dôchodku. Okrem toho existuje aj množstvo komorbidít, s ktorými sa pacienti musia vysporiadať, čo navyše zvyšuje náklady na túto poruchu.

Aké sú negatívne symptómy schizofrénie?

Negatívne symptómy pri schizofrénii (alebo defektné) sú symptómy, ktoré vedú k strate schopnosti prežívať a vyjadrovať emócie. Pri výraznom zosilnení takýchto symptómov sa chorý môže stiahnuť zo života alebo sa izolovať od iných ľudí.

Pacienti sa úplne stiahnu zo spoločenského života a svojich rolí, sú schopní zostať vo svojom byte aj týždne, tiež sa zdráhajú podstupovať akékoľvek preventívne opatrenia, ako sú návštevy lekára. Často vyžadujú nepretržitú starostlivosť a tiež potrebujú podporu pri základných každodenných činnostiach.

Negatívne symptómy možno rozdeliť na primárne a sekundárne:

Primárne negatívne symptómysú integrálnou súčasťou idiopatického schizofrenického procesu, majú stabilný a chronický klinický priebeh a môžu byť odolné voči liečbe. Vyskytujú sa u 10-30 % pacientov.

Sekundárne negatívne symptómyvyplývajú z ďalších symptómov a faktorov súvisiacich so schizofréniou, ako napríklad:

  • pozitívne (psychotické) symptómy
  • úzkosť
  • depresia
  • vedľajšie účinky liekov
  • závislosti
  • deprivácia (t.j. sústavné neuspokojovanie nejakej fyzickej alebo častejšie psychickej potreby) sociálna

Tieto symptómy nevyplývajú priamo zo samotného chorobného procesu, ale sú výsledkom koexistencie. Sú prítomné častejšie ako primárne negatívne symptómy a ľahšie sa liečia.

V klinickej praxi môže byť rozlíšenie negatívnych primárnych a sekundárnych symptómov náročné. Preto sú pacienti rozdelení do dvoch skupín:

  • pacienti s prevládajúcimi negatívnymi symptómami (prevládajúcimi) , t.j. pacienti, u ktorých môžu byť prítomné aj iné symptómy (hlavne psychotické), ale ich výskyt bol kontrolovaný a mierny.
  • pacienti s výraznými negatívnymi (výraznými) symptómami , t.j. ľudia s výraznými negatívnymi symptómami.

Podľa výskumu, na rozdiel od iných pacientov so schizofréniou, skupina pacientov s prevládajúcimi a tiež pretrvávajúcimi negatívnymi symptómami má horšiu prognózu a títo pacienti sú častejšie refraktérni na liečbu

Negatívne symptómy – zdravotné následky

Podľa správy "Schizofrénia s negatívnymi symptómami. Záťaž chorobou u pacientov a ich príbuzných" trpí 31 % pacientov obezitou a arteriálnou hypertenziou a 21 % ľudí zápasí s poruchami metabolizmu lipidov.

Viac ako 40 % žien trpiacich schizofréniou s negatívnymi príznakmi nikdy nepodstúpilo Pap ster a iba 17 % žien niekedy podstúpilo ultrazvukové vyšetrenie reprodukčných orgánov.

Znepokojujúce sú aj údaje o cukrovke – odhaduje sa, že môže postihnúť až 15 % pacientov so schizofréniou. To je viac ako 1,5-krát častejšie ako celoštátny priemer našej spoločnosti, ktorý WHO odhaduje na 9,5 %.

So závislosťami častejšie zápasia aj pacienti trpiaci schizofréniou s negatívnymi príznakmi. V tejto populácii je závislosť na nikotíne trikrát častejšia ako u bežnej populácie (88 % a 25 – 30 %).

Najdesivejšie sú však údaje o riziku úmrtia u ľudí trpiacich schizofréniou s negatívnymi príznakmi

V porovnaní s populáciou zdravých ľudí je to viac ako 2,5-krát vyššie a priemerná dĺžka života schizofrenického pacienta je ešte o 10-20 rokov kratšia. Je spojená najmä s viac ako osemnásobne zvýšeným rizikom samovrážd u pacientov s diagnózou schizofrénie.

Ľudia so schizofréniou s prevládajúcimi negatívnymi symptómami vyžadujú osobitnú starostlivosť, pretože je veľmi ťažké nadviazať kontakt s pacientmi a ich správanie je nepredvídateľné

Vzhľadom na nízku úroveň aktivity a stabilný obraz choroby sa táto skupina pacientov zdá lekárom menej ohrozená pokusmi o samovraždu.

Momentálne jepráve samovražda sa považuje za hlavnú príčinu smrti pacientov so schizofréniou a títo pacienti môžu byť vystavení väčšiemu riziku, že ňou budú trpieť, ako ľudia liečení napríklad na depresiu.

Negatívne symptómy – správanie pacientov

Ľudia trpiaci schizofréniou s prevažne negatívnymi príznakmi môžu mať problémy s vyjadrovaním emócií a vnímaním emócií iných ľudí, nemajú motiváciu konať a ich životná energia je výrazne znížená

Závažnosť takýchto symptómov môže viesť k stiahnutiu sa pacienta zo svojich sociálnych rolí alebo k izolácii od iných ľudí.

Špecifickosť negatívnych symptómov spôsobuje, že títo ľudia prestanú vzdelávať, nenastúpia do práce a nenadviažu blízke vzťahy s inou osobou. Často sa tiež vyhýbajú kontaktu s inými ľuďmi.

Schizofréniu s negatívnymi príznakmi často sprevádza emocionálna ľahostajnosť („Je mi to jedno“, „Rob si, čo chceš“), alebo tzv. bledý afekt („sploštené prežívanie“, znížené vyjadrovanie emócií až nevýraznosť) a narušenie schopnosti komunikácie s okolím mimikou, gestami a držaním tela. Medzi ďalšie negatívne symptómy patria:

  • abulia (t. j. „nečinnosť“ v dôsledku neschopnosti alebo obmedzenej schopnosti plánovať a podnikať kroky s konkrétnym, komplexným cieľom)
  • anhedónia (znížená schopnosť alebo neschopnosť cítiť potešenie)
  • aspontane (pokles, strata spontánnosti správania a citov)
  • pasivita, apatia, ochudobnenie reči (hovorenie v jednotlivých slovách so slabým obsahom, malá diferenciácia reči)
  • avolition (nedostatok vlastnej vôle alebo obmedzenia)
  • pomalý pohyb, menej starostlivosti o seba

Postupujúce negatívne symptómy môžu viesť k tzv zlomy v životnej línii, teda zmeny v predchádzajúcich plánoch, zámeroch a životných cieľoch pacienta. Preto je veľmi dôležité diagnostikovať a začať liečbu čo najskôr.

Negatívne symptómy - sociálna a systémová situácia

Sociálne a systémové náklady schizofrénie sú vysoké a samotná choroba je často spojená so zhoršením sociálneho a profesionálneho statusu pacienta. Nezamestnanosť medzi pacientmi so schizofréniou je veľmi vysoká a zostáva na úrovni 80 – 90 %.

Takmer 70 % pacientov so schizofréniou s prevládajúcimi a pretrvávajúcimi negatívnymi symptómami je na invalidnom dôchodku

Viac ako 40 % pacientov predčasne ukončilo vzdelávanie, z toho 19 % ešte na strednej škole.

Až 83 % pacientov nemôže žiťsamostatne a často si vyžaduje nepretržitú starostlivosť o rodinu, takže jej členovia často musia rezignovať na vlastnú profesionálnu prácu za týmto účelom.

Všetky tieto faktory vytvárajú vysoké systémové náklady súvisiace s liečbou a stratou produktivity pacienta.

Podľa údajov zo správy "Schizofrénia s negatívnymi symptómami. Záťaž chorobou u pacientov a ich príbuzných", priemerná ročná hodnota nákladov vynaložených spoločnosťou v roku 2022 na jedného pacienta so schizofréniou s prevažne negatívnymi symptómami, v dôsledku straty produktivity predstavovala 48 841 PLN.

Negatívne symptómy - liečba

Pre zlepšenie situácie pacientov s negatívnymi symptómami je kľúčový holistický prístup k pacientovi - poskytovanie modernej farmakoterapie, komunitnej starostlivosti, vzdelávania a pomoci pri návrate ľudí do života.

Vzhľadom na zdravotný stav pacienta a charakteristiku negatívnych symptómov si však podstupovanie takýchto foriem liečby a aktivizácie vyžaduje veľkú mobilizáciu od samotného pacienta a najčastejšie ich realizácia a pokračovanie závisí od stanovenia ich príbuzných. Preto sa samotní pacienti zdráhajú využiť dostupné možnosti pomoci.

Preto je také dôležité iniciovať vôľové procesy, aby pacienti mohli profitovať z rôznych foriem terapie. V súčasnosti sú pacienti so schizofréniou s negatívnymi symptómami liečení neoptimálne.

Na trhu je osvedčený liek na zmiernenie negatívnych symptómov a zlepšenie každodenného fungovania, ktorý obsahuje účinnú látku kariprazín. Tento liek však nie je hradený, takže nie je dostupný pre väčšinu pacientov.

Podľa odborníkaNa túto tému sa vyjadril prof. dr hab. n. med. Agata Szulc, Katedra psychiatrie, Fakulta zdravotníckych vied, Lekárska univerzita vo Varšave

Schizofrénia je jednou z najviac stigmatizujúcich a najzávažnejších chronických chorôb v oblasti duševného zdravia. Je charakterizovaná prítomnosťou dvoch typov symptómov - pozitívnych a negatívnych. Pozitívne symptómy zahŕňajú prežívanie podnetov pacientom v rozpore s realitou (bludy, halucinácie), zatiaľ čo negatívne symptómy sú spojené napr. S odchodom pacienta zo spoločenského života, stratou záujmu, emocionálnou bledosťou alebo apatiou, čo môže viesť k úplnej izolácii od sveta. Schizofrénia sa z nejakého dôvodu nazýva chorobou mladých ľudí.

Choroba zvyčajne pripadá na obdobie ranej dospelosti. Až 40 % pacientov pociťuje prvé príznaky ochorenia pred 20. rokom života. Stojí za zmienku, že u mužov starnevýskyt je nižší (15-24 rokov) ako u žien (25-34 rokov). Skorší nástup ochorenia je zvyčajne spojený s horšou prognózou. Znamená to teda, že choroba postihuje ľudí vstupujúcich do dospelosti a tých, ktorí sú potenciálne profesionálne najaktívnejší.

Napriek zložitosti obrazu choroby sa situácia pacientov s diagnózou schizofrénie za posledné roky výrazne zmenila - nielen v spôsoboch liečby choroby, ale predovšetkým v prístupe k nej. v závislosti od pozorovaných účinkov liečby. V oboch dimenziách malo veľký význam zavedenie antipsychotík druhej generácie. V súčasnosti majú poľskí pacienti prístup k modernej farmakologickej liečbe, t. j. dlhodobo pôsobiace antipsychotiká podávané raz mesačne. Stále však nemajú prístup k liekom podávaným každé 3 mesiace. Nie všetci pacienti však dostávajú náležitú starostlivosť a liečbu. Dôraz sa kladie nielen na vhodnú medikáciu, ale aj na nefarmakologickú terapiu a komplexnú podporu okolia, najmä zo strany rodiny. Toto sú smery, ktoré by sa mali neustále rozvíjať. Chránia pacienta pred vypadnutím zo sociálnych a profesionálnych rolí. Vzhľadom na zmenu vnímania schizofrénie je jednou z najväčších výziev diagnostika a liečba negatívnych symptómov. Keďže zostávame v tieni pozitívnych symptómov, práve negatívne symptómy zanechávajú na pacientovi silnejšiu stigmu a následne majú negatívny dopad na systém zdravotnej starostlivosti.

Negatívne symptómy sa vyskytujú u 90 % pacientov s prvou epizódou ochorenia au 40 % chronicky chorých pacientov. Najbežnejšie sú sociálne a emocionálne stiahnutie. Tieto príznaky sú často podceňované, vysvetľujú sa lenivosťou alebo povahou pacienta. Potenciálne „neškodní“ stiahnutí pacienti však vyžadujú viac pozornosti a starostlivosti. Vzhľadom na to, že tieto symptómy sú ťažko rozpoznateľné, vyžadujú si pozornosť lekárov a verejnosti, najmä preto, že môžu byť trvalé. Do značnej miery to znamená, že nimi zaťažení pacienti sa už nikdy nemusia stať samostatnými osobami. Negatívne symptómy sú nebezpečné, pretože ich výskyt a intenzita je často spojená so zhoršením sociálneho a profesionálneho statusu pacienta

Tieto symptómy ovplyvňujú aj schopnosť pacienta fungovať nezávisle. Pacienti často vyžadujú nepretržitú starostlivosť, ktorú zvyčajne poskytuje rodina. Negatívne príznaky sú prekážkou v zamestnaní. Takmer 70 % pacientov so schizofréniou a prevládajúcimi negatívnymi príznakmi je na invalidnom dôchodku. Ekonomicky aktívnych zostáva len 21 % pacientov, z toho 9 %.chránené zamestnanie. Negatívne symptómy nemožno ignorovať, najmä kvôli skorému nástupu pacientov a riziku prechodu do perzistujúcej formy.

Negatívne symptómy - rodinná situácia

Ľudia trpiaci schizofréniou s prevládajúcimi a pretrvávajúcimi negatívnymi symptómami potrebujú podporu pri základných, každodenných úlohách a často vyžadujú nepretržitú starostlivosť, ktorú zvyčajne poskytuje rodina. Z tohto dôvodu čelia chorobe nielen samotní pacienti, ale aj ich príbuzní a opatrovatelia.

Podľa štúdie vykonanej pre správu "Schizofrénia s negatívnymi symptómami. Záťaž chorobou u pacientov a ich príbuzných" väčšina (59 %) primárnych opatrovateľov pacientov deklaruje, že v dôsledku ochorenia blízky príbuzný, finančný stav ich domácnosti sa znížil.

Súviselo to okrem iného s s nutnosťou skrátiť pracovný čas (13%), rezignáciou - napriek možnosti ďalšej práce - z práce alebo do dôchodku (7%), zmenou charakteru práce, čo malo za následok nižší zárobok (7%)

Zároveň 6 % ľudí deklarovalo, že napriek svojej vôli a dosiahnutiu primeraného veku nemôžu odísť do dôchodku, pretože sú zaťažení potrebou uživiť chorého člena rodiny.

Napriek zhoršeniu finančnej situácie rodiny 87 % opatrovateľov nepoberalo žiadne dávky z dôvodu schizofrénie pacienta a 9 % poberalo príspevok na opatrovateľa zdravotne postihnutého človeka. Priemerná mesačná výška dávky bola 208 PLN netto.

Rodiny pacientov sa cítia vyhorené, preťažené starostlivosťou, nepochopením okolia.

Vzhľadom na náročnosť a časovú náročnosť starostlivosti často nemajú priestor venovať sa svojim záujmom (48 %) alebo dovolenkám (50 %).

Kvôli vysokej koncentrácii na chorú osobu, opatrovatelia uvoľňujú svoje väzby s širšou rodinou a priateľmi.

Stáva sa totiž, že niektorí členovia rodiny chorobu neakceptujú a liečia jej symptómy – ako je stiahnutie sa zo života, neochota vykonávať každodenné činnosti doma, ako je udržiavanie poriadku – ako príznak lenivosti pacientov, starostlivosť pre pacienta so schizofréniou s prevažujúcimi negatívnymi symptómami sa stávajú opakujúcou sa témou konfliktov v rámci rodiny.

Aby sa zlepšilo každodenné fungovanie pacientov so schizofréniou s prevládajúcimi a pretrvávajúcimi negatívnymi príznakmi, je potrebná komplexná pomoc, vrátane systematického príjmu vhodne zvolených liekov, psychoterapie, psychoedukácie pacienta a jeho rodiny, resp. tréning sociálnych zručností.

Malo by sa však pamätať na to, že v prípade schizofrenických pacientov s prevládajúcimi a pretrvávajúcimi negatívnymi symptómami je povzbudzovanie k účasti na terapeutických aktivitách obzvlášť ťažké.

Je to preto, lebo pacienti môžu zostať vo svojej izbe týždne a sú bez energie a vôle.

Vďaka modernej farmakoterapii sa však pacienti so schizofréniou môžu stať samostatnejšími, odbremeniť tak svojich opatrovateľov a vrátiť sa k aktivite.

Prečítajte si tiež:

  • Typy schizofrénie
  • Dedičná schizofrénia
  • Liečba schizofrénie
  • Paranoidná schizofrénia
  • Katatonická schizofrénia
  • Ako rozpoznať paranoju?
O autoroviAnna JaroszováNovinár, ktorý sa už vyše 40 rokov venuje popularizácii zdravotnej výchovy. Víťaz mnohých súťaží pre novinárov zaoberajúcich sa medicínou a zdravím. Dostala okrem iného Ocenenie dôvery „Zlatý OTIS“ v kategórii „Médiá a zdravie“, sv. Kamil ocenený pri príležitosti Svetového dňa chorých, dvakrát „Krištáľové pero“ v celoštátnej súťaži novinárov propagujúcich zdravie a mnohé ocenenia a vyznamenania v súťažiach „Zdravotnícky novinár roka“, ktoré organizuje Poľská asociácia Novinári pre zdravie.

Prečítajte si ďalšie články tohto autora

Kategórie:

Psychiatria