Pozrite si galériu 5 fotografií

Nomofóbia je neurotická porucha 21. storočia. Nomofóbia postihuje používateľov mobilných telefónov, ktorí sa príliš obávajú straty prístupu k nim. Prečítajte si, čo presne je nomofóbia, a skontrolujte v našej galérii, či spozorujete jej príznaky vo svojom správaní!

Obsah:

  1. Nomofóbia: čo to je?
  2. Nomofóbia: príznaky
  3. Nomofóbia: liečba

Nomophobiaje skratka pre „no mobile phone fobia“, čo znamená strach z neschopnosti používať mobilný telefón.

Nomofóbia: čo to je?

Výskum vplyvu mobilných telefónov na naše životy prebiehal takmer dovtedy, kým sa samotné telefóny stali široko používanými. V roku 2008 si Royal Mail objednal medzi Britmi prieskum1 , ktorý ukázal, že 53 % pociťuje úzkosť, keď nemajú po ruke telefón, keď stratia pokrytie alebo majú vybitú batériu. úrovni. Počas tejto štúdie bol po prvýkrát použitý výraz „nomofóbia“.

Po ňom nasledovali ďalšie, realizované v rôznych krajinách. V roku 2011 sa uskutočnila štúdia medzi poľskými tínedžermi v rámci kampane „Pozor! Závislosť na phono“ (závislosť na phono je závislosť od používania mobilného telefónu). Ukázalo sa, že deň bez mobilu je pre 36 % opýtaných niečo nepredstaviteľné a každý tretí človek vo veku 12 – 19 rokov by sa vrátil domov, ak by sa ukázalo, že si telefón zabudol zobrať so sebou2 .

Podľa údajov GUS bolo na konci roka 2022 v Poľsku aktívnych viac ako 52,9 milióna SIM kariet a treba dodať, že v súčasnosti (február 2022) má naša krajina takmer 38,5 milióna obyvateľov. Nie je teda ťažké si všimnúť, že telefónov je oveľa viac ako ľudí.

Za zmienku však stojí, že časté používanie mobilného telefónu nie je synonymom nomofóbie. Veľa ľudí si nevie predstaviť, že bez toho prežije čo i len deň, ochotne využívajú aplikácie či messenger. A nezabudnime ani na internet – ten zhltne veľkú časť času, ktorý strávime na telefóne. Poskytuje nám prístup k sociálnym sieťam, obľúbeným stránkam, možnosť vyhľadávať (viac či menej) užitočné informácie.

Telefonujeme doma, ale aj v práci, MHD. Používameho v posteli a na záchode. Napriek tomu nemusíme trpieť nomofóbiou.

FOMO: skontrolujte, či nie ste závislý na prístupe k informáciám

Sú mileniáli závislí na nových technológiách?

Čo znamenajú emotikony a ako ovplyvňujú správy, ktoré posielame?

Nomofóbia: príznaky

V "nomofóbii" existuje dôvod, že existuje časť "fóbie". Aj keď sa väčšina z nás bojí straty kontaktu so svetom/inými ľuďmi, čo je možné vďaka mobilu, naozaj si uvedomujeme, že zbavenie prístupu k nemu, jeho strata na pár dní, vybitá batéria nie je problém, ktorý nedá sa vyriešiť.

Nebudeme spokojní, ale počkáme, nájdeme si iný zdroj kontaktu s blízkymi - napr. Vám oznámime, že Vám budeme k dispozícii telefonicky, e-mailom alebo jednoducho nejaký čas budeme nekontaktovať.

Osoba s nomofóbiou reaguje inak. Nedostatok mobilného telefónu a už len pomyslenie na to, že by k nemu mala prístup, je pre ňu povestným koncom sveta. U ľudí s fóbiami je strach zo straty bunky taký silný, že znemožňuje normálne každodenné fungovanie.

Už len myšlienka na stratu prístupu k telefónu alebo výskyt takejto udalosti u osoby s nomofóbiou sa rozvinie: závraty, dýchavičnosť, zrýchlený tep, nevoľnosť, hyperhidróza.

Dôležité je, že človek s nomofóbiou vie, že jeho obavy sú iracionálne, ale nevie sa s nimi vysporiadať.

Viac príznakov, charakteristických nie pre samotnú fóbiu, ale konkrétnejšie pre nomofóbiu, nájdete v priloženej galérii. Skontrolujte, či poznáte jej príznaky.

Nomofóbia: liečba

V prvom rade sa oplatí skontrolovať, či naozaj netrpíme nomofóbiou – keď zistíme, že sa nás tento problém týka, oplatí sa zájsť za psychológom alebo psychoterapeutom

V prípade nomofóbie a fonoholizmu, ako aj iných behaviorálnych závislostí, výborne funguje účasť v podporných skupinách pre ľudí, ktorí zápasia s rovnakým problémom.

Ak sa nechceme deliť o svoje emócie s ostatnými, oplatí sa vyskúšať individuálnu kognitívno-behaviorálnu terapiu.

Odporúča sa aj digitálny detox - vzdať sa najskôr v obmedzenej forme prístupu k telefónu a tento čas venovať napríklad fyzickej aktivite alebo využívaniu relaxačných metód, napríklad autogénnemu Schultzovmu tréningu alebo joge, meditácii, čítaniu knihy.

Takéto nezávislé pokusy bez podpory terapeuta však nie vždy prinesú očakávaný výsledok.

Zdroje:

1. https://lib.dr.iastate.edu/cgi/viewcontent.cgi?article=5012&context=etd [prístup zna 12. február 2019]

2. http://www.uzalezieniabehawioralne.pl/raporty-z-badan/fonoholizm-skala-zjawiska-wsrod-polskich-nastolatkow/ [prístup dňa 12. február 2019]

Kategórie:

Psychológia