Kardiomegália je zväčšenie srdca, ale nie je to choroba sama o sebe, ale symptóm viditeľný pri zobrazovacích testoch. Môže k tomu viesť veľa stavov, preto stojí za to zistiť, aké neduhy môžu spôsobiť príliš veľké srdce. Je kardiomegália liečená?

Kardiomegálianie je samostatnou chorobnou jednotkou a príznakom, ktorý sa môže vyskytnúť pri mnohých ochoreniach nielen kardiovaskulárneho systému, je často spojený so zlyhávaním srdca či je jeho príznakom alebo ho spôsobuje. Výskyt kardiomegálie závisí od veku a teda: do 30 rokov: tento stav má asi 8 % mužov a 5 % žien, po 70. roku života je to 33 % a 49 %. Diagnóza zväčšenia srdca nevyžaduje zložitý výskum. Stojí za to pripomenúť, že kardiomegália má mnoho nepriaznivých účinkov, vrátane veľmi nebezpečných embolických zmien (mŕtvice) alebo porúch rýmu, ktoré môžu spôsobiť zástavu srdca a smrť. Z tohto dôvodu je potrebné predchádzať ochoreniam, ktoré spôsobujú kardiomegáliu, a ak sa vyskytnú, vhodnou liečbou

Veľkosť srdca závisí od mnohých faktorov, napríklad od veku, pohlavia, stavby tela, životného štýlu, defektov hrudníka. Rovnaká veľkosť tohto orgánu u dvoch rôznych ľudí ešte nemusí znamenať, že obaja majú správnu veľkosť, pri posudzovaní srdca sa berie do úvahy pohlavie a telesná hmotnosť, dôležité je, aby bol tento orgán úmerný našej postave, a teda efektívne pumpoval krv v závislosti od dopytu po nej.

Príčinou zväčšenia srdca je jeho nadmerná práca v pomere k jeho kapacite, teda preťaženie. Je to spôsobené nadmernou námahou (niektorí súťažní športovci), kedy je svalová náročnosť neúmerná pracovnej schopnosti srdca, ale aj mnohými chorobami, spoločným znakom mnohých z nich je upchatie prietoku krvi cievami.

Preťaženie srdca spôsobuje dve odpovede, či už ide o objemové preťaženie alebo tlakové preťaženie. Ak srdce musí pumpovať príliš veľký objem krvi (objemové preťaženie), napríklad pri defekte chlopní, keď krv prúdi späť do komôr a zvýšený objem sa pumpuje pri ďalšej kontrakcii, skôr natiahne steny. Ak je naopak odpor, ktorý musí prekonávať zvýšený, t.j. vytvorený tlak musí byť vyšší (preťaženiehypertenzia), napríklad v dôsledku vysokého krvného tlaku, zväčšenie je výsledkom nárastu hmoty srdcového svalu (tzv. koncentrická hypertrofia).

Zväčšenie srdca, na rozdiel od toho, čo by si niekto myslel, nie je žiaduce a nezlepšuje výkonnosť tohto orgánu. Pri objemovom preťažení a naťahovaní komôr sa ich objem zväčšuje, ale štruktúra svalu sa nemení, takže je narušený pomer objemu komory k množstvu svalovej hmoty. Nárast energie potrebnej na odčerpanie správneho množstva krvi nie je uspokojený a srdce sa stáva nevýkonným. Nepriaznivá je aj koncentrická hypertrofia (t.j. nárast svalovej hmoty) spôsobená tlakovým preťažením alebo vrodenými chorobami, v mnohých prípadoch je svalová hypertrofia výsledkom príliš slabej činnosti srdca, ktorú sa telo snaží kompenzovať zväčšovaním svojej hmoty. Zhoršenie kvality práce srdca má v tomto prípade inú príčinu ako pri objemovom preťažení. Hrubá stena komory tu bráni úplnej relaxácii, zväčšeniu dutín, krv vracajúca sa do srdca nemá kam prúdiť, čím sa znižuje jej množstvo, ktoré sa dostáva do tepien, aj keď je zachovaná svalová účinnosť.

Choroby, ktoré môžu vyústiť do kardiomegálie

Príčiny zväčšenia srdca sú veľmi rôznorodé, môžu to byť vrodené a celoživotné choroby, choroby srdca, ale aj iných orgánov.

Medzi typické srdcové príčiny kardiomegálie patria:

  • zlyhanie srdca
  • chlopňová insuficiencia – vtedy srdce pumpuje viac krvi, keď sa vracia do komôr počas diastoly,
  • stenóza chlopní, v tomto prípade je viac práce spojená s prekonávaním dodatočného odporu v ceste odtekajúcej krvi,
  • defekty úniku, t.j. abnormálne otvory v srdci, ktoré spôsobujú prietok krvi medzi jeho pravou a ľavou časťou a zvyšujú množstvo krvi, ktoré preteká srdcom,
  • hypertenzia,
  • hypertrofická kardiomyopatia, typická pre tento príznak. Zväčšenie srdca je často jeho jediným príznakom, súvisí s nadmerným rozvojom srdcového svalu a má mnohé nepriaznivé dôsledky, napríklad sa v jeho priebehu môže objaviť ischemická choroba srdca. Je to preto, že koronárne cievy sú príliš malé na to, aby zabezpečili dostatočný prísun krvi na prispôsobenie sa zvýšenej hmotnosti srdcového svalu. Hypertrofická kardiomyopatia je genetické ochorenie, ktoré sa vyskytuje pomerne zriedkavo, asi u 0,2 % populácie,
  • Dilatačná kardiomyopatia, v tomto prípade sa srdce zväčšuje následkom zväčšenia objemu srdcových dutín bezrast srdcového svalu, ktorý znižuje funkciu srdca a znižuje systolickú funkciu. Existuje mnoho príčin tohto ochorenia, napr. genetické mutácie, predchádzajúca myokarditída, toxíny (alkohol, chemoterapia), niektoré z nich zostávajú neznáme,
  • puerperálna kardiomyopatia, čo je typ dilatačnej kardiomyopatie,
  • pľúcna hypertenzia, t.j. zvýšenie tlaku v pľúcnici (cieva vychádzajúca z pravej komory),
  • myokarditída,
  • tekutina v osrdcovníku, pri RTG vyšetrení hrudníka sa zdá obrys srdca zväčšený, ale v skutočnosti takýto obraz tvorí nahromadená tekutina, naťahujúca osrdcovník, po odstránení tekutiny obraz srdca zostáva normálny,

Nekardiálne príčiny kardiomegálie zahŕňajú:

  • obezita a súvisiaca hypertenzia,
  • pľúcne ochorenia – astma, CHOCHP,
  • anémia,
  • ochorenie štítnej žľazy - hypotyreóza a myxedém,
  • ochorenia hypofýzy - akromegália,
  • hemochromatóza a iné akumulačné choroby, napr. amyloidóza,
  • pokročilé zlyhanie obličiek,
  • diabetes,
  • ochorenia spojivového tkaniva,
  • súťažné športy,

Kardiomegália sama o sebe je symptóm, veľmi často zostáva neobjavená alebo náhodne odhalená, no niekedy môže spôsobiť aj určité nepohodlie. Väčšinou vyplývajú z ochorenia spôsobujúceho zväčšenie srdca a sú dominantné. Často ju sprevádza: dýchavičnosť, arytmie a pocit nepravidelného tlkotu srdca, opuch, bolesť na hrudníku, mdloby, závraty. Všetky tieto príznaky môžu znamenať existenciu život ohrozujúcich chorôb, preto je pri ich objavení nevyhnutná lekárska konzultácia.

Kardiomegália: rizikové faktory a prevencia

Riziko zväčšenia srdca priamo súvisí s rizikom chorôb, ktoré ho spôsobujú, náš životný štýl a liečba stavov, ktoré ho môžu spôsobiť, je nevyhnutná, ak sa chceme pred týmto neduhom chrániť. Preto je potrebná: pravidelná kontrola krvného tlaku, najmä u ľudí s hypertenziou, liečba ischemickej choroby srdca, liečba ochorení štítnej žľazy a pľúc, kontrola cukrovky a hladiny cholesterolu. Rovnako dôležitý je zdravý životný štýl realizovaný jednoduchými úkonmi, akými sú: prestať fajčiť a vyhýbať sa pasívnemu fajčeniu, vyhýbať sa konzumácii alkoholu a fyzickej aktivite. Žiaľ, sú choroby, ktoré nemáme pod kontrolou, sú to najmä vrodené choroby, ako napr.: hypertrofická kardiomyopatia zistená u príbuzných, vrodené srdcové chyby - chlopňové chyby,abnormálne spojenia srdcových dutín. V týchto prípadoch je dôležité vedieť o existencii týchto chorôb v rodine a v prípade rušivých príznakov navštíviť lekára a informovať ho o existencii takýchto chorôb u príbuzných

Kardiomegália: možné komplikácie

Kardiomegália, hoci je symptómom, môže mať určité následky aj sama o sebe, preto je dôležité predchádzať a liečiť základné ochorenia, aby sa komplikácie nevyskytli alebo boli výrazne oddialené. K možným následkom patrí: srdcové zlyhanie (toto ochorenie môže byť príčinou, ale aj dôsledkom zväčšeného srdca), periférna embólia, t.j. tvorba zrazenín vo zväčšených srdcových dutinách, ktoré potom idú do mozgu a spôsobujú mŕtvicu alebo koronárne cievy spôsobiť srdcový infarkt. Najnebezpečnejšou komplikáciou je náhla zástava srdca a smrť, ku ktorej dochádza, pretože niekedy kardiomegália spôsobuje vážne arytmie, keď srdce bije príliš rýchlo alebo príliš pomaly, takže kontrakcie sú neúčinné.

Diagnóza kardiomegálie si nevyžaduje zložité testy

Základným vyšetrením, ktoré umožňuje určiť zväčšenie srdcovej postavy je RTG hrudníka, tu sa hodnotí takzvaný kardiopulmonálny index, teda pomer šírky srdca k celému priečnemu rozmeru hruď. Ak tento index presiahne 0,5, t.j. obrys srdca je väčší ako polovica veľkosti hrudníka, odhaduje sa, že je zväčšené. Tento stav možno zistiť alebo predpokladať aj na základe iných vyšetrení: pre kardiomegáliu sú charakteristické určité znaky EKG záznamu – hlavne vysoké ohyby prekordiálnych zvodov, potvrdenie uľahčuje výpočet takzvaného Sokolovho indexu. Podobne znaky ischémie viditeľné na EKG alebo poruchy vedenia vzruchu v komore môžu byť diagnostické a môžu viesť k podozreniu na zväčšenie srdca. Ďalším dôležitým vyšetrením je echokardiografia, teda takzvaná ozvena srdca, umožňuje nielen presne posúdiť zväčšenie, zistiť, ktorú časť srdca postihuje, ale aj diagnostikovať mnohé príčiny tohto stavu. Ďalšou výhodou echokardiografie je možnosť objektívneho vyšetrenia a sledovania závažnosti ochorenia. Ďalší test – záťažový test hodnotí prácu srdca pri záťaži a diagnostikuje možnú ischémiu sprevádzajúcu zväčšenie srdca. Zo zobrazovacích vyšetrení sa využíva aj počítačová tomografia a magnetická rezonancia, posledné z týchto vyšetrení je málo využívané, no veľmi presné, vďaka nemu, podobne ako vďaka echokardiografii, je možné diagnostikovať niektoré príčiny kardiomegálie. V určitomV prípadoch sa využíva biopsia srdca, najčastejšie cez slabinu a tam sa nachádzajúcu stehennú žilu, následne sa vzorky posielajú na histopatologické vyšetrenie. Biopsia je však štúdiou poslednej voľby, keď je ťažké diagnostikovať príčinu zväčšeného srdca. Genetické testy sa vykonávajú pri podozrení na hypertrofickú kardiomyopatiu a iné dedičné ochorenia. Výrazné zväčšenie siluety srdca na röntgenovom snímku sa niekedy nazýva „ cor bovinum “.

Kardiomegália: liečba

Najdôležitejším cieľom diagnostiky kardiomegálie je zistiť jej príčinu. Je to nevyhnutné predovšetkým pre správnu liečbu, pretože neexistuje žiadna špecifická liečba kardiomegálie a terapeutický proces je zameraný na boj proti jej príčinám. Na farmakologickú liečbu je k dispozícii množstvo liekov, napríklad diuretiká, inhibítory angiotenzín konvertujúceho enzýmu, blokátory angiotenzínových receptorov, B-adrenergné blokátory a mnohé ďalšie. Používajú sa pri rôznych ochoreniach srdcovo-cievneho systému, rôznymi spôsobmi zlepšujú činnosť srdcovo-cievneho systému, zastavujú postup chorôb a prípadne ich liečia. Tieto prípravky je možné použiť v prípade arteriálnej hypertenzie, srdcového zlyhania, ischemickej choroby srdca alebo myokarditídy.

Chirurgický zákrok je niekedy nutný, v prípade hypertrofickej kardiomyopatie výkony ako miktómia, teda vyrezanie časti medzikomorovej priehradky, alkoholová ablácia priehradky (vykonávaná perkutánne), oba tieto výkony sú zamerané na redukciu hrúbka interventrikulárnej priehradky a zlepšenie funkcie ľavej komory

V prípade chlopňových defektov (stenóza alebo regurgitácia) a abnormálnych spojení srdcových dutín je primárnou liečebnou metódou kardiochirurgická alebo endovaskulárna liečba, zvyčajne sa o intervencii rozhodne vtedy, ak defekt spôsobuje nepríjemné symptómy alebo sa zhoršuje.

Niekedy sa srdcové choroby spôsobujúce kardiomegáliu nedajú vyliečiť farmakologickými a chirurgickými zákrokmi, vtedy je jedinou možnosťou transplantácia srdca. Ďalšie terapeutické možnosti sa využívajú pri kardiomegálii nekardiovaskulárneho pôvodu, potom farmakologická liečba zahŕňa podľa príčiny cukrovku, ochorenia spojivového tkaniva, štítnej žľazy, hypofýzy, pľúc. Bohužiaľ, ochorenia štítnej žľazy alebo hypofýzyniekedy vyžadujú chirurgický zákrok.

Kategórie:

Kardiológia