Liekmi vyvolaná tyroiditída je relatívne zriedkavé ochorenie; napriek tomu je užitočné vedieť, ktoré lieky ich môžu spôsobiť. Trvalá kontrola funkcie štítnej žľazy počas ich používania umožňuje rýchle odhalenie prípadných porúch. Získajte informácie o príznakoch tyreoiditídy vyvolanej liekmi, o tom, aké lieky ich môžu spôsobiť, a o diagnóze a liečbe tyreoiditídy vyvolanej liekmi.

Liekmi vyvolaná tyreoiditídaje zápal štítnej žľazy spôsobený užívaním určitých liekov. Najčastejšie vzniká priamym poškodením buniek štítnej žľazy daným farmakologickým činidlom. Hovoríme teda o toxickej tyroiditíde vyvolanej liekmi.

Niektoré lieky na druhej strane štítnu žľazu priamo nepoškodzujú, ale spôsobujú, že si telo vytvára protilátky zodpovedné za deštrukciu tkaniva štítnej žľazy. V tomto prípade je liekmi vyvolaná tyroiditída autoimunitná.

Vzhľadom na priebeh a trvanie ochorenia sa liekmi vyvolaná tyreoiditída delí na

  • akútna tyreoiditída vyvolaná liekmi
  • chronická tyreoiditída vyvolaná liekmi

V prípade akútneho zápalu príznaky zvyčajne vymiznú po niekoľkých dňoch. Chronický zápal môže trvať týždne alebo dokonca mesiace.

Liekmi vyvolaná tyroiditída - príznaky

Poškodenie štítnej žľazy vyvolané liekmi má zvyčajne charakteristický klinický priebeh. V akútnej fáze zápalu dochádza k náhlej deštrukcii buniek štítnej žľazy, čo spôsobí rýchle uvoľnenie hormónov štítnej žľazy do krvného obehu. Tento stav sa nazýva tyreotoxikóza.

Nadmerná koncentrácia hormónov štítnej žľazy spôsobuje klasické príznaky hypertyreózy:

  • palpitácie
  • návaly tepla
  • podanie ruky
  • úzkosť
  • hnačka

Hyperaktívna fáza zvyčajne netrvá dlhšie ako niekoľko dní. Po tomto období často prechádza do hypotyreózy – poškodené bunky štítnej žľazy „vyhadzujú“ všetky svoje hormóny a neprodukujú nové.

Klinické príznaky hypotyreózy sú:

  • chronická únava
  • pomalý srdcový tep
  • zápcha
  • vypadávanie vlasov
  • pocit chladu

Klinický obraz zápalu vyvolaného liekmištítna žľaza je heterogénna – môžu ju sprevádzať príznaky hypertyreózy aj hypotyreózy

Pri dlhodobom užívaní liekov poškodzujúcich štítnu žľazu sa tieto fázy často striedajú

Liekmi vyvolaná tyroiditída môže, ale nemusí byť sprevádzaná bolesťou a opuchom štítnej žľazy.

Ktoré lieky môžu spôsobiť tyreoiditídu vyvolanú liekmi?

Existuje mnoho tried liekov, ktoré ovplyvňujú funkciu štítnej žľazy. Nie všetky spôsobujú priame poškodenie alebo zápal štítnej žľazy.

Mnohé farmakologické látky modulujú aktivitu hormónov štítnej žľazy, napríklad tým, že urýchľujú ich odbúravanie v pečeni. Niektoré antiepileptiká (karbamazepín, fenytoín) a antibiotiká (rifampicín) tiež účinkujú týmto spôsobom.

Existujú aj lieky, ktoré ovplyvňujú celú os hypotalamus-hypofýza-štítna žľaza. Ich príkladom sú často používané glukokortikosteroidy, ktoré blokujú uvoľňovanie TSH v hypofýze, čím inhibujú produkciu hormónov štítnej žľazy.

Stojí za to pripomenúť si početné liekové interakcie pri predpisovaní hormónov štítnej žľazy pacientom ako liekov na liečbu hypotyreózy.

Súčasné užívanie iných farmakologických látok (napr. estrogénov používaných vo forme antikoncepcie) môže výrazne zmeniť účinnosť terapie.

Liekmi vyvolaná tyroiditída postihuje niekoľko vybraných liekov. Farmakologické látky, ktoré najčastejšie spôsobujú liekmi vyvolanú tyreoiditídu, sú:

  • amiodaron
  • kontrastné látky s obsahom jódu
  • lit a jej deriváty
  • interferón alfa
  • interleukín 2
  • niektoré protirakovinové lieky (inhibítory tyrozínkinázy)

Nižšie uvádzame stručný popis jednotlivých zapaľovaní:

  • liekmi vyvolaná tyroiditída spôsobená amiodarónom

Amiodarón je bežne používaný liek na srdce, ktorý sa používa na liečbu abnormálnych srdcových rytmov (arytmií).

Amiodaron je prípravok, ktorý má významný vplyv na funkciu štítnej žľazy. Molekuly amiodarónu sú postavené veľmi podobne ako hormóny štítnej žľazy, čo spôsobuje, že liek interferuje so štítnou žľazou.

Okrem toho jedna molekula amiodarónu obsahuje 2 atómy jódu. Jód je zasa dôležitou súčasťou chemických reakcií, ktoré vedú k tvorbe hormónov štítnej žľazy.

Je tiež dôležité vedieť, že amiodarón môže mať priamy toxický účinok na bunky štítnej žľazy.

Ako vidíte, vzťah medzi amiodarónom a funkciou štítnej žľazy je pomerne zložitý. Z tohto dôvodu sú príznaky zápalu vyvolaného liekmiŠtítna žľaza vyvolaná amiodarónom môže byť rôzna.

Odhaduje sa, že dysfunkcia štítnej žľazy sa vyskytne u 1/5 pacientov užívajúcich tento liek. Poškodenie štítnej žľazy spôsobené amiodarónom môže mať dve formy:

  • amiodarónom indukovaná tyreotoxikóza (AIT). Najčastejším príznakom tohto stavu je zhoršenie arytmií aj napriek užívaniu antiarytmika amiodarónu. Extrémne formy tyreotoxikózy môžu spôsobiť akútne srdcové zlyhanie a byť život ohrozujúce. V takýchto situáciách je jedinou terapeutickou možnosťou chirurgické odstránenie štítnej žľazy (tyreoidektómia).
  • hypotyreóza vyvolaná amiodarónom (AIH). Ide o variant, ktorý sa častejšie spája s chronickou liečbou amiodarónom. V situáciách, kedy sa liek nedá vysadiť, sa používa substitúcia hormónov štítnej žľazy vo forme tabliet.
  • liekmi vyvolaná tyroiditída spôsobená látkami obsahujúcimi jód

Jód je prvok, ktorý hrá dôležitú úlohu pri tvorbe hormónov štítnej žľazy. Náhle zavedenie veľkého množstva jódu do organizmu spôsobuje tzv Wolff-Chaikoffov efekt. Ide o jav dočasnej inhibície produkcie hormónov štítnej žľazy.

Jód sa používa v mnohých farmakologických prípravkoch a kontrastné látky sú jednou z najbežnejších. Ide o roztoky podávané intravenózne s cieľom získať presnejšie výsledky zobrazovacích testov (napr. počítačová tomografia).

Odhaduje sa, že dysfunkcia štítnej žľazy sa prechodne vyskytuje u 20 % pacientov užívajúcich kontrastné látky na báze jódu.
  • liekmi vyvolaná tyreoiditída spôsobená derivátmi lítia

Lítiové soli sú lieky používané na liečbu bipolárnej poruchy. Lítium sa hromadí v štítnej žľaze a blokuje uvoľňovanie hormónov štítnej žľazy. Okrem toho môže byť toxický pre folikulárne bunky štítnej žľazy.

Lítium v ​​dôsledku poklesu hladín hormónov štítnej žľazy spôsobuje zvýšenie TSH (ktoré sa snaží „stimulovať“ činnosť štítnej žľazy). Tieto zmeny môžu spôsobiť zväčšenie objemu štítnej žľazy, čiže strumu. Tyroiditída vyvolaná lítiom sa zvyčajne klinicky prejavuje ako hypotyreóza.

  • interferónom alfa liekom vyvolaná tyroiditída

Interferón alfa je prípravok používaný na liečbu vírusovej hepatitídy B a hepatitídy C. Okrem toho sa niekedy používa pri liečbe určitých typov rakoviny. Interferón alfa má stimulačný účinok na imunitný systém.

Jedným z vedľajších účinkov jeho pôsobenia je zvýšeniefrekvencia autoimunitných reakcií namierených proti vlastným tkanivám tela.

Štítna žľaza sa v prípade interferónu alfa stáva pomerne častým „cieľom“ takýchto reakcií

Liekmi vyvolaná autoimunitná tyreoiditída spôsobená interferónom alfa sa najčastejšie prejavuje ako hypotyreóza. Vzácnejší variant tohto zápalu sa vyskytuje vo forme hypertyreózy.

  • liekmi vyvolaná tyroiditída spôsobená interleukínom 2

Interleukín 2 patrí k cytokínom, čo je skupina proteínov zapojených do imunitných reakcií organizmu. Hlavnou úlohou interleukínu 2 je stimulovať rast T buniek (druh bielych krviniek). Interleukín 2 sa niekedy používa na liečbu určitých typov rakoviny, ako je rakovina obličiek alebo melanóm.

Mechanizmus poškodenia štítnej žľazy pri liečbe interleukínom 2 je podobný ako v prípade interferónu alfa.

Zápal štítnej žľazy je autoimunitný, spôsobený tvorbou protilátok proti štítnej žľaze. Tento zápal sa najčastejšie prejavuje ako hypotyreóza.

  • liekmi vyvolaná tyroiditída vyvolaná protirakovinovými liekmi

Niektoré protirakovinové lieky, zavedené do terapie relatívne nedávno, môžu spôsobiť zápal štítnej žľazy. Hovorím o tzv inhibítory tyrozínkinázy, konkrétne ich dvoch zástupcov: sunitinib a sorafenib. Tieto prípravky sa používajú pri liečbe rakoviny tráviaceho traktu, rakoviny obličiek a rakoviny štítnej žľazy.

V závislosti od zdroja u 20-50 % pacientov užívajúcich vyššie uvedené liekmi dochádza k poškodeniu parenchýmu štítnej žľazy s následnou hypotyreózou (pokles koncentrácie hormónov štítnej žľazy).

Pri opakovaných cykloch terapie existuje riziko trvalej hypotyreózy.

Monitorovanie funkcie štítnej žľazy počas farmakoterapie

Keďže poznáme riziko určitých liekov spôsobujúcich tyreoiditídu, musíme si položiť otázku: ako ochrániť pacienta pred možnou dysfunkciou štítnej žľazy? Bohužiaľ nie vždy je možné nahradiť liek iným, čo je spojené s nižším rizikom poškodenia štítnej žľazy

Ak existujú indikácie na použitie daného prípravku, zvyčajne sa súčasne s terapiou vykonáva nepretržité sledovanie funkcie štítnej žľazy. Pred začatím liečby sa vykoná predbežná diagnóza: ultrazvukové vyšetrenie štítnej žľazy a stanovenie hladín hormónov štítnej žľazy, TSH a protilátok proti štítnej žľaze (anti-TPO, anti-Tg, anti-TSHR).

Abnormálne výsledky vyššie uvedených testov môžu predstavovať kontraindikáciu liečby (to je prípad napr. amiodarónu).

Pozačatie liečby, pravidelné sledovanie vyššie uvedeného parametre. Základné testy (TSH, fT3, fT4) sa zvyčajne vykonávajú po prvom a treťom mesiaci liečby a potom každých šesť mesiacov.

Liekmi vyvolaná tyreoiditída - diagnóza

V diagnostike liekmi vyvolanej tyreoiditídy hrá najdôležitejšiu úlohu jednoduchý diagnostický nástroj – anamnéza.

Liekmi vyvolaná tyreoiditída má zvyčajne charakteristickú sekvenciu: prechodná hypertyreóza, potom progredujúca do hypotyreózy. Samozrejme, je tiež možné mať len jednu skupinu príznakov (hyper alebo hypotyreóza).

Pacient hlási vyššie uvedené ochorenia v ordinácii zvyčajne počuť otázku o liekoch, ktoré užívate. Nedávno uplatňované opatrenia majú osobitný význam. Veľmi často, už vo fáze lekárskeho rozhovoru, je možné zistiť vzťah medzi objavením sa symptómov a začatím / zmenou špecifickej farmakoterapie.

Diagnóza akýchkoľvek porúch štítnej žľazy, vrátane liekmi vyvolanej tyreoiditídy, si vyžaduje sériu laboratórnych testov (tzv. panel štítnej žľazy). Zahŕňajú stanovenie hladiny hormónov štítnej žľazy, TSH, ako aj protilátok proti štítnej žľaze (anti-TPO, anti-TG, anti-TSHR).

Vyššie uvedené testy potvrdzujú prítomnosť hypertyreózy alebo hypotyreózy u daného pacienta.

Prítomnosť protilátok proti štítnej žľaze naznačuje autoimunitnú príčinu tyreoiditídy. Malo by sa však pamätať na to, že tento stav nevylučuje poškodenie štítnej žľazy spôsobené liekmi – niektoré lieky môžu zvýšiť autoimunitné reakcie (pozri vyššie) proti štítnej žľaze.

V prípade ďalších diagnostických nejasností je tu ešte jedna metóda na určenie príčiny tyreoiditídy. Môžete sa pokúsiť – pokiaľ neexistujú absolútne kontraindikácie – vysadiť liek, u ktorého existuje podozrenie na tyreotoxický účinok.

Sledovanie klinického a hormonálneho stavu pacienta nám zvyčajne umožňuje odpovedať na otázku, či bol liek príčinou ťažkostí. Takýto pokus by sa však mal robiť len na odporúčanie a pod prísnym dohľadom lekára.

Liekmi vyvolaná tyreoiditída - liečba

Liečba liekmi vyvolanej tyroiditídy závisí od štádia vývoja ochorenia a závažnosti klinických symptómov.

V akútnej fáze zápalu spojeného s tyreotoxikózou (nadbytok hormónov štítnej žľazy) je zvyčajne vhodné aspoň dočasne vysadiť liek s podozrením na poškodenie štítnej žľazy

Hlavné symptómy tyreotoxikózy zvyčajne súvisia so systémomobehový systém – patrí sem búšenie srdca, tachykardia a zvýšenie krvného tlaku. Na zmiernenie týchto nepríjemností sa zvyčajne podávajú betablokátory. Sú to lieky, ktoré spomaľujú srdcovú frekvenciu a znižujú krvný tlak.

Nadprodukcia hormónov štítnej žľazy môže byť indikáciou na podávanie liekov na štítnu žľazu (tiamazol, propyltiouracil). Sú to lieky, ktoré inhibujú tvorbu hormónov štítnej žľazy. Ich účinky sú však viditeľné až po niekoľkých týždňoch terapie.

Niekedy sa protizápalové glukokortikosteroidy používajú aj pri liečbe liekmi vyvolanej tyroiditídy.

Mimoriadne závažné prípady tyreoiditídy vyvolanej liekmi, pri ktorých je rozvoj tyreotoxikózy život ohrozujúci, môžu vyžadovať chirurgickú liečbu. Hovorím o tyreoidektómii, teda úplnom odstránení štítnej žľazy. Našťastie sú takéto situácie relatívne zriedkavé.

Liekmi vyvolaná tyroiditída spôsobujúca hypotyreózu je indikáciou na substitučnú liečbu. Na trhu je dostupných veľa syntetických ekvivalentov levotyroxínu (Euthyrox, Letrox).

Ak nie je možnosť odvykania od tyreotoxického lieku, liečba zvyčajne pokračuje doplnením hladín hormónov štítnej žľazy „externe“ vo forme perorálnych tabliet.

Liekmi vyvolaná tyroiditída – prognóza

Prognóza tyreoiditídy vyvolanej liekmi závisí od mnohých faktorov. Ak sa rýchlo identifikuje zdroj dysfunkcie štítnej žľazy a je možné vysadiť tyreotoxický liek, šanca, že sa štítna žľaza vráti do normálu, je veľmi vysoká.

Niekedy však prerušenie / zmena farmakoterapie nie je možná (napr. pri protirakovinovej liečbe). Vtedy je potrebné vyvážiť bilanciu prínosov a strát. Ak liečba spôsobuje príznaky hypotyreózy, používa sa hormonálna substitučná liečba.

Je zrejmé, že čím dlhšia sa podáva tyreotoxická liečba, tým väčšie je riziko nezvratného poškodenia štítnej žľazy a rozvoja trvalej hypotyreózy. V takýchto prípadoch môže byť užívanie prípravkov hormónov štítnej žľazy nevyhnutné po zvyšok vášho života.

Pri liekmi vyvolanej tyreoiditíde spojenej s akútnou tyreotoxikózou sa zvyčajne snažíme dočasne vysadiť/minimalizovať dávku lieku. Po stabilizácii hormonálneho stavu pacienta sa v niektorých prípadoch pokúša o chronické užívanie liekov na štítnu žľazu.

Rozhodnutia o pokračovaní liečby liekmi poškodzujúcimi štítnu žľazu sú veľmi ťažké. Vždy treba zvážiť, čo predstavuje pre pacienta väčšie riziko – vysadenie lieku alebo poškodenie štítnej žľazy.

Pokračovanie v terapii s neustálym monitorovaním funkciíštítna žľaza pomáha udržiavať rovnováhu. Pravidelné testovanie vám tiež umožňuje zachytiť moment, kedy je vysadenie tyreotoxického lieku absolútne nevyhnutné.

  • Hashimotova choroba (chronická tyreoiditída): príčiny, symptómy, liečba
  • Akútny zápal štítnej žľazy
  • Subakútna tyroiditída (De Quervainova choroba)
  • Popôrodná tyroiditída: príčiny, symptómy, liečba
O autoroviKrzysztof BialaziteŠtudent medicíny na Collegium Medicum v Krakove pomaly vstupuje do sveta neustálych výziev práce lekára. Zaujíma sa najmä o gynekológiu a pôrodníctvo, pediatriu a medicínu životného štýlu. Milovník cudzích jazykov, cestovania a horskej turistiky.

Prečítajte si ďalšie články tohto autora

Kategórie:

Zdravie