Chcete zlepšiť kontakty s okolím? Máte problém prejaviť náklonnosť? Tanec vám v tom môže pomôcť. Ale neexistuje spôsob, ako sa naučiť kroky a čísla. Ide o choreoterapiu, teda tanečnú terapiu.

Cieľomchoreoterapienie jetanecsamo o sebe, ale dospieť k pocitom, ktoré sa nedajú verbalizovať. Neobsahuje preto presné smery pohybu ani únavné cvičenia pre krokové sekvencie.

Choreoterapia ako spôsob odbúrania stresu a napätia

- Keď som bol malý, počul som, že na to, aby som mal správne držanie tela, musím ohýbať zadok. Tak som uväzovala – v škole, doma, na dvore – spomína 40-ročná Beáta. - Stále som mal kontrolu. Keď vyrastiem, ešte viac: byť dobrou manželkou, matkou, milenkou s plochým bruškom a pevným zadkom. Nikomu som nedovolila dotknúť sa môjho dokonalého účesu. Keď sa môj manžel alebo deti chceli objať, kričala som: pozor na vlasy! - vymenúva. Keď toto neustále napäté telo začalo odmietať poslušnosť, ozvala sa bolesť, akoby bola pokrytá neviditeľným filtrom, ktorý spôsobuje nepohodlie na dotyk. Keď sa manželstvo rozpadalo, Beata sa sama seba pýtala: prečo? Koniec koncov, snažila sa! Odpoveď prišla v noci. - Snívalo sa mi o svojom otcovi. Jasne som videl jeho držanie tela a, nech to znie akokoľvek brutálne, bol taký utiahnutý, ako keby držal kopu, “vysvetľuje. Obraz jej otca ju priviedol k vlastnému zmučenému telu. Rozhodla sa s ním niečo urobiť. Vybrala si jogging, fitness… - Inštruktor kričal, čo a ako mám robiť, tak som musel skúšať a kontrolovať, či niečo robím správne. Toto som nechcel – vysvetľuje. Náhodne narazila nachoreoterapiu . „Samotné meno mi prišlo hrozivé,“ priznáva. - Nepotreboval som terapiu, potreboval som sa uvoľniť! – Toto je častá reakcia na slogan „choreoterapia“. Terapia, čo je so mnou niečo v neporiadku – poznamenáva Agnieszka Szczepańczyk, choreoterapeutka. - Človek by sa tým nemal nechať ovplyvniť, pretože v každom z nás je niečo, čo sa dá upraviť a zladiť. To isté platí aj pre predponu choreo-, pretože choreoterapia nie je forma tanca, je to skôr forma pohybu, založená na výraze a improvizácii, ktoré sú charakteristické pre súčasný tanec. Využíva okrem iného kruhové tance, gyrokinéza, Body Mind Centering, relaxačné techniky. - Inšpiráciou pre workshopy môže byť ročné obdobie. Používame na jeseň alebo v zimesalsa, funky, horúce, energizujúce tance z Karibiku a Afriky. Toto nie sú kroky, ktoré sa treba naučiť a dokonale opakovať či napodobňovať, pretože tu je každý pohyb dobrý – vysvetľujú choreografky Marta Kawczyńska a Samanta Zarzycka.

Účinky hodín choreoterapie

Počas tanca na hodine zažívame pocit jednoty, ktorý vychádza z toho, že sme v skupine, uspokojenie, ktoré pochádza z toho, že môžeme spolu tancovať, a radosť, ktorú pohyb dáva. - Mnohé dámy znovu objavujú svoju ženskosť, odvážia sa zmyselne hýbať bokmi - otvárajú sa, hrajú sa ako deti - hovorí Samanta Zarzycka. Takto si Beata spomína na svoju účasť na workshopoch. - Nikdy som sa nesmial ako na týchto hodinách. Bolo to pre mňa zistenie, že šťastie dokáže naplniť každú bunku tela, že smiech môže byť taký nespútaný, taký skutočný. Bolo úžasné tancovať v kruhu s inými ženami, držať sa za ruky, točiť sa – hovorí Beata o svojich zážitkoch.

Reakcie počas vyučovania môžu byť odlišné, najmä od tých prvých. Agnieszka Szczepańczyk si všimla dve základné. Prvým je reakcia ľudí, ktorí prichádzajú na hodiny, pretože milujú pohyb a tanec, no majú problémy s tým, že sú v skupine. Ľahšie sa otvárajú a pomáha im ich prirodzený prejav. Sú aj ľudia, ktorí na prvých stretnutiach len sedia a pozerajú.

- Počas vyučovania nikoho nenútim ani neučím. Každá reakcia či pohyb je vhodný, aj keď robíme ten istý cvik, každý ho môže opakovať koľko len môže alebo chce. Nič také ako posúdenie správnosti neexistuje – vysvetľuje choreografka. Je na učiteľovi, aby vytvoril bezpečnú atmosféru. - Ak je to tak, medzi členmi skupiny začne prúdiť neskutočne pozitívna energia. Začína bláznivý, spontánny tanec, nikto nič nekontroluje, ľudia sa hrajú ako deti, nastavujú vzory. Nastávajú náhle výbuchy emócií, výkriky, výkriky – hovorí Marta Kawczyńska.

Účasť na workshope vám umožní cítiť sa pohodlne, bez akéhokoľvek nátlaku. Je to ako únik z nudnej reality. "Na tom, že nevieš tancovať, vôbec nezáleží!" Telo beží samo, zrazu sa ukáže, že robíte pohyb, ktorý ste v živote nerobili, dobre sa hýbete, viete, akú časť tela máte, a to vám dáva veľkú sebadôveru – hovorí Samanta Zarzycka. Kurzov sa určite zúčastňuje viac žien ako mužov. - Je ťažké prísť, otvoriť sa, spoliehať sa na pocity a nie na konkurenciu - hovorí Agnieszka Szczepańczyk. Je to ťažké aj preto, že v našej kultúre na rozdiel od tradičných či balkánskych muži medzi sebou netancujú. Ale ak sa tak rozhodnúúčasťou na workshopoch berú tieto hodiny ako prvok osobného rozvoja. - Sú to vzdelaní, inteligentní ľudia, ktorí pre seba niečo robia, lebo sa im to páči, lebo chcú, lebo ako chlapci snívali o tanci, ale nemohli. V žiadnom prípade nie sú zženštilé - zdôrazňuje.

Každý môže mať prospech z choreoterapie

Kurzy navštevujú aj starší ľudia a dokonca aj ľudia so zdravotným postihnutím. Agnieszka Szczepańczyk si spomína na 60-ročnú ženu, ktorá bola 5 rokov pripútaná na invalidný vozík kvôli rôznym neduhom. - Účasť na hodinách bola pre ňu vyslobodením, pretože milovala pohyb. Pre nás, ktorí sme sa na ňu pozerali, sedela iba na invalidnom vozíku, pretože všetku prácu vykonávala vo vnútri. A na tom je založená choreoterapia. Je to práca s interiérom cez prácu s telom – zdôrazňuje. Každý z účastníkov kurzov mieri za svojim cieľom, ktorým je najčastejšie schopnosť stanoviť si limity a prekonať stres. Často je jednoduchšie ukázať svoje obmedzenia, ako ich vyjadriť. - Niekedy sa po hodine cítite zle, pretože si niečo uvedomíte. Ak sa rozhodneme pre ďalší krok, niekedy stačí, aby zasvietilo slnko. Je to priestor, kde môžete vyjadriť všetko, nie nevyhnutne verbálne. Netreba dodávať, že emócie sa dajú prejaviť, hnev sa dá vykričať, vysvetľuje Agnieszka Szczepańczyk. V tretej triede býva hodnotenie vylúčené, účastníci si dovolia byť spontánni. Prestávajú súdiť seba a iných. Nečudujú sa, ako vyzerajú. Objaví sa smiech a slzy. - Bez ohľadu na to, čo robia, je to krásne, pretože je to pravda - zdôrazňuje. Ak sú tam rozpaky, žiadna túžba alebo žiadna nálada, vždy môžete povedať „stop“. Ale skupina a vedúci podporujú a dávajú pocit bezpečia, ak chceme ísť o krok ďalej. Predtým, ako začala s choreografiou, bola Marta Kawczyńska amatérskou tanečnicou jazzu. Dôležitú úlohu v ňom zohráva improvizácia a kontakt s inými tanečníkmi. Tanec jej zmenil život. - Zotavila som sa, pretože tanec spája psychiku s telom, nabrala som sebavedomie, zistila som, že tancovať vedia aj ľudia veľkosti XL - uvádza. Táto zmena viedla k rozhodnutiu študovať na DMT Institute a absolvovať 4-ročný trénerský tréning.

Kurzy ako terapia

Choreoterapia nie je len terapeutický tanec, ktorý vám pomôže spriateliť sa s vlastným telom. Druhým trendom je tanečná a pohybová psychoterapia (DMT). - Východiskovým bodom choreoterapie je predpoklad, že tanec je metaforou života a vstupom do pohybu ukazujeme život - vysvetľuje Zuzanna Pędzich z Centra nezávislosti pre tanec a pohybovú terapiu.

Pohyb je preto v psychoterapii považovaný za jazyk. Vďaka pozorovaniu, analýze pohybu a jeho prepojeniu s vlastnosťamiosobnosti možno pomôcť okrem iného ľudia, s ktorými je verbálny kontakt ťažký, napríklad schizofrenici alebo autistické deti. Táto metóda pomáha ľuďom s narušeným obrazom tela, t.j. trpiacim anorexiou, bulímiou a tým, ktorí v minulosti trpeli násilím.

- Choroba alebo podobné skúsenosti sa premietajú do pohybu. Je to evidentné v prípade depresívnych pacientov, ktorí majú plytké dýchanie, nechcú sa hýbať, alebo detí s ADHD, ktorých prejav je takmer nekontrolovaný a pohyb nie je usmernený, vysvetľuje Zuzanna Pędzich. Túto formu terapie môžu využiť aj ľudia, ktorí neovládajú svoju agresivitu (napr. rodičia, ktorí bijú svoje deti), pretože tanec dáva pocit kontroly nad telom. Pozostalým pomáha aj tanec. - V minulosti bola každá rodinná udalosť spojená s tancom, pretože pomáha prekonávať úzkosť. Napríklad súčasťou smútočných rituálov bol procesiový tanec, ktorý sa po 3 dňoch stal radostným. Pomohlo príbuzným nezmrznúť v smútku a nezostať sami – vysvetľuje Zuzanna Pędzich. Často sú jej pacientmi pozostalí ľudia, ktorí ju stále neprežili a sťažujú sa na osamelosť. Tanec v skupine im pomáha vrátiť sa späť k životu.

Kde sa prihlásiť na choreoterapiu?

Individuálna terapia stojí 90-100 PLN týždenne, jednorazový choreografický workshop - 40-50 PLN. Pred prihlásením sa na terapiu alebo workshop sa oplatí skontrolovať, či tréneri absolvovali DMT tréning. Ide o anglickú skratku pre tanečno-pohybovú terapiu, ktorá bola v roku 2009 nahradená skratkou DMP – tanečná pohybová psychoterapia. V súčasnosti sa obe skratky používajú zameniteľne.

mesačník "Zdrowie"

Kategórie:

Alternatívna medicína