Zmysly umožňujú človeku okrem iného cítiť, vidieť a počuť. V klasickom prístupe sa rozlišuje päť zmyslov, ale niektorí ľudia vyjadrujú názor, že človek môže mať určite viac, dokonca až 21. Prečítajte si o základných a doplnkových typoch ľudských zmyslov a skontrolujte ich funkcie.

Obsah:

  1. Zmysly: typy a funkcie
    • Pocit zraku
    • Zmysel pre chuť
    • Zmysel pre dotyk
    • Čuch
    • Pocit sluchu
  2. Menej často rozlišované ľudské zmysly

Zmysly- ich jediná definícia na svete jednoducho neexistuje. Zjednodušene povedané, zmysel možno chápať ako skupinu špecializovaných receptorových buniek, ktoré majú schopnosť prijímať určité fyzické podnety a prenášať neskôr získané informácie do špecifických oblastí mozgu, kde sú nakoniec interpretované.

Zmysly: typy a funkcie

Vo všeobecnosti nie je potrebné nikoho presviedčať, že zmysly sú veľmi dôležité – zrak nám predsa umožňuje vidieť okolitý svet a vďaka sluchu dokážeme počuť, čo nám iní ľudia hovoria a tak s nimi komunikovať. Ľudské zmysly sú však v skutočnosti oveľa dôležitejšie, ako by sa potenciálne predpokladalo. Dokonca majú aj varovnú úlohu – ako príklad si tu môžeme uviesť fakt, že vďaka chuťovému zmyslu sa dokážeme vyhnúť konzumácii zlého jedla alebo že keď na signalizačnom zariadení vidíme červené svetlo, neprejdeme priechod pre chodcov, a tak sa vyhnúť riziku prechodu cez priechod pre chodcov. nejaké auto.

V klasickom prístupe – autorstvo ktorého sa pripisuje Aristotelovi – existuje päť ľudských zmyslov. Sú to:

  • zrak,
  • príchuť,
  • dotyk,
  • čuch,
  • sluch

Pocit zraku

Očné buľvy sú zodpovedné za zmysel pre zrak u ľudí. Práve tam sa nachádzajú receptorové bunky, ktoré prijímajú viditeľné svetlo - sú to čapíky a tyčinky. Ale to, že tieto štruktúry prijímajú informácie, ešte nestačí na to, aby sme mohli vidieť čokoľvek. Tyčinky a čapíky možno prirovnať k pracovníkom najnižšieho rádu: vnímajú len podnet, ktorý sa k nim dostane, potomto, ako bude obraz, ktorý vidíme, však v konečnom dôsledku vyzerať, závisí od úplne iných štruktúr – hovoríme o zrakovej kôre mozgu. Pravdou je, že na začiatku … sa vytvorí úplne otočený obraz - až potom, čo príslušné centrá analyzujú informácie, ktoré k nim prichádzajú, sme schopní vidieť svet tak, ako ho vidíme my.

Zmysel pre chuť

Receptorové bunky, známe ako chuťové poháriky, sú zodpovedné za chuť. Nachádzajú sa hlavne v oblasti jazyka, okrem toho sa nachádzajú, aj keď oveľa menej početné, v oblasti podnebia, horného pažeráka a hrtana. Tradične existuje päť typov chuťových pohárikov u ľudí - individuálne zodpovedné za vnímanie takých chutí ako:

  • sladká chuť,
  • slaná príchuť,
  • horká chuť,
  • kyslá príchuť,
  • príchuť umami (niekedy označovaná ako mäso).

Vedomosti o zmysle pre chuť boli v priebehu času neustále aktualizované. Aj posledná z týchto príchutí, teda umami, bola rozlíšená oveľa neskôr ako ostatné. Okrem toho sa teraz čoraz častejšie spomína, že s najväčšou pravdepodobnosťou u ľudí existujú aj iné chuťové poháriky, ktoré sú zodpovedné za vnímanie mastnej a kovovej chuti.

Zmysel pre dotyk

Receptory zodpovedné za hmat sa nachádzajú v podstate po celej ľudskej koži – preto sa často spomína, že koža je v skutočnosti najväčším receptorovým orgánom u ľudí. Hmat je pomerne zložitý – vďaka nemu vieme posúdiť tvar, ale aj textúru či veľkosť predmetov, ktorých sa dotýkame. Ako už bolo spomenuté, hmatové receptory sa nachádzajú na povrchu celého tela, no najviac ich je v končekoch prstov a najmenej na koži chrbta.

Čuch

Receptory súvisiace s čuchom sa nachádzajú predovšetkým v nosovej dutine. Fungujú podobne ako chuťové receptory – tieto štruktúry sú stimulované rôznymi chemickými molekulami, ktoré sa k nim dostanú. Avšak tak, ako existuje päť (alebo sedem) chuťových receptorov, určite existuje viac čuchových receptorov - je to preto, že každý z nich je zodpovedný za reakciu na úplne iný typ chemických molekúl.

Pocit sluchu

Za sluch je zodpovedné ucho – tento zložitý orgán pozostáva z vonkajšieho, stredného a vnútorného ucha. Zvuky počujeme vďaka tomu, že vibrujúvzduch, spôsobený akustickými vlnami, preniká cez kutikuly a nakoniec do štruktúr vnútorného ucha. Nakoniec sa tieto vibrácie „premenia“ na elektrické impulzy – dostanú sa do špecifických oblastí mozgovej kôry, kde sa analyzujú.

Menej často rozlišované ľudské zmysly

Vzhľadom na to, že klasické delenie zmyslov vyvinul Aristoteles, nie je azda žiadnym prekvapením, že sa často jednoducho považuje za zastarané. Čoraz častejšie sa hovorí, že človek má viac ako 5 zmyslov - medzi inými by to boli :

  • zmysel teploty : pocit zmien teploty spôsobujú špecifické termoreceptory, ktoré sa nachádzajú v koži aj vo vnútorných častiach tela;
  • propriocepcia : za ňu zodpovedné receptory sú prítomné vo svaloch a väzivách, vďaka propriocepcii vieme, kde sa jednotlivé časti nášho tela v danom momente nachádzajú - umožňuje nám to , napríklad pri neurologickom vyšetrení so zavretými očami, úder prstom do nosa;
  • zmysel pre rovnováhu : receptory, ktoré s ňou súvisia, sa nachádzajú v hemisférických kanáloch, klasifikovaných ako štruktúry ucha;
  • pocit bolesti (nocicepcia) : veľmi dôležitý zmysel, za ktorý sú zodpovedné receptory bolesti, teda nociceptory - veď práve vďaka nim je napr. časť nášho tela je v kontakte s ohňom, cítime bolesť a v dôsledku toho ustupujeme, vyhýbame sa popáleninám.

Tak ako sa zvýraznenie vyššie uvedených zmyslov dá obyčajne vysvetliť pomerne jednoducho, niekedy sa popisujú aj iné zmysly, pri ktorých sa kritizuje ich izolovanosť. Toto je napr. s pocitom smädu či hladu, ale aj s pocitom plynutia času (v prípade posledného neexistujú žiadne špecifické receptory, ktoré by boli zodpovedné za to, že si plynúci čas uvedomujeme – preto zmysel plynutia času nespĺňa všeobecnú definíciu toho, čo je zmysel, a preto sa často odmieta zaradiť ho medzi ostatné zmysly.)

Nie je možné spomenúť ešte jeden, pomerne často spomínaný zmysel - tu hovoríme o intuícii, ktorá sa často označuje ako šiesty zmysel.

Stojí za to vedieť

Zmysly u ľudí neslýchané

Tak ako sa často zdôrazňuje nadradenosť ľudí nad inými druhmi žijúcimi na zemeguli, aj v prípade zmyslov je človek… v skutočnosti rozhodne „chudobnejší“ ako ostatné stvorenia.

No, u zvierat sú zmysly, ktoré ľudia jednoducho nemajú. Takými sú medzi inými echolokácia (použiténapríklad prostredníctvom delfínov alebo netopierov schopnosť generovať a prijímať ultrazvuk) alebo zmysel pre rozpoznávanie sily vodného prúdu a smeru, ktorým prúdi (vybavené sú nimi ryby a obojživelníky).

Ďalším zmyslom, s ktorým sa u ľudí nestretávame, je magnetorecepcia (schopnosť detekovať magnetické pole – vďaka nej nemusia ani sťahovavé vtáky či včely používať GPS či kompas, pretože práve magnetorecepcia umožňuje aby sa orientovali v priestore).

Kategórie:

Psychológia