Zdravotnícke zariadenia (nemocnice) nesú občianskoprávnu zodpovednosť za škody spôsobené pacientovi a v prípade jeho smrti jeho príbuzným na základe zavinenia. Táto zodpovednosť môže byť deliktná (občianskoprávna zodpovednosť súvisiaca so spáchaním deliktu, ktorá vedie ku vzniku občianskoprávneho záväzkového vzťahu) alebo zmluvná (občianskoprávna zodpovednosť vyplývajúca z nesplnenia alebo nesprávneho plnenia záväzku) v prípade uzavretia zmluvy. zmluvu s pacientom.
Úraz pacienta ( infekcie , ublíženie na zdraví, porucha zdravia, fyzické utrpenie a morálna ujma) nesplnenie alebo nesprávne plnenie záväzku je vždy zakázaným konaním, teda delikt a zmluvná zodpovednosť
Infekcia v nemocnici - kto je zodpovedný?
Lekári prevádzkujúci vlastnú lekársku prax alebo konajúci vo forme partnerstva, generálneho partnerstva alebo partnerstva ako skupinová lekárska prax nesúzodpovednosť za škody spôsobené pacientomv v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Ak sú naopak zamestnaní v zdravotníckom zariadení (nemocnici) na základe pracovnej zmluvy, sú ako podriadení chránení Zákonníkom práce. V prípade poškodenia pacientov nesie len zodpovednosť zamestnanca obmedzenú do výšky trojmesačnej odmeny za prácu, pokiaľ škodu nespôsobili úmyselne, potom je ich zodpovednosť za škodu úplná. Na druhej straneobčianskoprávnu zodpovednosť nesie zdravotnícke zariadenie .
Na druhej strane, ak je lekár zamestnaný v zdravotníckom subjekte (nemocnici) na základe zmluvy o poskytovaní služieb, vykonáva ich ako podnikateľ, tak občianskoprávna zodpovednosť za škodu spôsobenú pri poskytovaní služieb je spoločne a nerozdielne znáša zdravotnícky subjekt (nemocnica) a strana prijímajúca príkaz (lekár). Ak lekár prijme svojich „súkromných“ pacientov vo verejnom zdravotníckom zariadení, ústav nie je pasívne legitimovaný v konaní o odškodnení. Za porušenie práv pacienta môžu zodpovedať aj zdravotnícke zariadenia a lekári (napr. konanie bez „informovaného“ súhlasu pacienta, sprístupnenie lekárskeho tajomstva alebo údajov obsiahnutých v zdravotnej dokumentácii).pacient nevyžaduje preukázanie škody a peňažné odškodnenie podľa čl. 4 zákona o právach pacienta v súvislosti s vtip. 448 Občianskeho zákonníka môže byť udelená za samotnú skutočnosť porušenia, bez ohľadu na to, či došlo k následnej škode.
Kompenzácia v prípade nozokomiálnej nákazy
Podľa zákona z 28. apríla 2011, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o právach pacienta a ombudsmanovi práv pacienta a zákon o povinnom poistení, poistnom garančnom fonde a Poľskej kancelárii poisťovateľov motorových vozidiel infekcia pacienta biologickým patogénom, telesné zranenie alebo porucha zdravia pacienta alebo smrť pacienta v dôsledku nesúladu so súčasnými medicínskymi poznatkami:
1) diagnóza, ak spôsobila nevhodnú liečbu alebo oddialila správnu liečbu, čo prispieva k rozvoju ochorenia,
2) liečba vrátane chirurgického zákroku,
3) použitie lieku produkt alebo zdravotnícke zariadenie.
Odškodnenie v prípade infekcie, ublíženia na zdraví alebo poškodenia zdravia pacienta do výšky 100 000 PLN a v prípade smrti pacienta dedičom do výšky 300 000 PLN. krajinskou komisiou pre rozhodovanie o zdravotných udalostiach a hradí ho poisťovateľ alebo subjekt Liečebné zariadenie prevádzkujúce nemocnicu v prípade vyčerpania garančnej sumy poistenia alebo neuzavretia poistnej zmluvy. Subjekt prijímajúci návrh na náhradu škody predloží vyhlásenie o vzdaní sa všetkých nárokov v rozsahu náhrady škody, o ktorých sa do dňa podania reklamácie dozvedel.
Vyššie uvedený systém náhrad sa nevzťahuje na škody súvisiace s prevádzkou lekára bez súhlasu pacienta, presahujúce rozsah súhlasu alebo proti vôli pacienta a keď lekár koná v súlade s umenie diagnostiky, terapie alebo používania medicínskeho produktu alebo zariadenia. Náhrady tohto druhu škody sa bude môcť pacient domáhať len súdnou cestou.
Za zmienku tiež stojí, že zákonní zástupcovia maloletého sa nemôžu vzdať nárokov dieťaťa, ktoré nie sú ich vlastnými nárokmi na dôchodok, ktorý tento systém kompenzácie neposkytuje. Takéto zrieknutie sa práva by sa malo považovať za neplatné. Po dosiahnutí plnoletosti môže maloletý podať žalobu o náhradu škody na súde.
Právny základ:
Zákon o občianskom zákonníku (Zbierka zákonov z roku 1964 č. 16 bod 93 v znení neskorších predpisov)
Nariadenie ministra zdravotníctva z 10. februára 2012 o podrobnom rozsahu pôsobnosti a podmienky na určenie výšky dávky pri zdravotnej udalosti, Zbierka zákonov č. roku 2012, bod 207)
Zákon z 28. apríla 2011, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o právach pacientov a ombudsmanovi pre práva pacientov a zákon o poisťovníctvepovinné, Poistný garančný fond a Poľská kancelária poisťovateľov motorových vozidiel, (Zbierka zákonov č. 113, položka 660).