- Aké sú príčiny behaviorálnych závislostí?
- Prečo je liečba ľudí s príznakmi sebadeštruktívnych závislostí obmedzená na podávanie antidepresív?
- Dnes sme menej odolní voči stresu?
- Za nárast frekvencie duševných porúch je zodpovedný rozpad rodiny?
- Líšia sa behaviorálne závislosti od alkoholizmu alebo drogovej závislosti?
- Aké sú najčastejšie typy tzv nové závislosti?
- Sú všetky závislosti rovnako nebezpečné?
- Závislosť od siete sa stáva najčastejšou závislosťou
- Aké formy má závislosť od siete?
- Ako sa lieči závislosť od siete?
Závislosti na správaní sú často spôsobené stresom, s ktorým si nevieme rady. Ewa Woydyłło, psychologička, odpovedá na otázky o typoch nových závislostí, príčinách netoholizmu a prečo dnes s väčšou pravdepodobnosťou prepadneme závislosti.
Odkiaľ pochádzajúbehaviorálne závislosti : workoholizmus, sieťová závislosť, shopaholizmus, závislosť od hazardných hier a drogová závislosť?
Rozvoj civilizácie nám priniesol nárast duševných porúch, vrátane závislostí - hovorí Ewa Woydyłło, psychologička.
Aké sú príčiny behaviorálnych závislostí?
Ewa Woydyłło:Niektorí ľudia dokonca hovoria o epidémii závislosti. Životné tempo, honba za materiálnymi statkami, oslabenie duchovných hodnôt a z toho vyplývajúci stres spôsobujú mnohým ľuďom veľké ťažkosti pri zvládaní životných problémov. Týka sa to predovšetkým mladých, neskúsených a citovo nezrelých. Rozmnožili sa únikové spôsoby zvládania stresu. Mnoho ľudí hľadá pomoc u lekárov, ktorí im podávajú psychofarmaká, ktoré sa tiež stávajú formou úniku od zodpovedných riešení skutočných životných problémov.
Prečo je liečba ľudí s príznakmi sebadeštruktívnych závislostí obmedzená na podávanie antidepresív?
E.W.:Pretože je jednoduchšie napísať recept, ako sa s opatrnosťou a nasadením skláňať spolu s pacientom nad jeho životom alebo osobnými problémami. Celý medicínsky a farmaceutický sektor je navyše obohatený o masový predaj liekov. Medzitým ľudia z akéhokoľvek dôvodu „koledujú“ u lekárov a potom kupujú tony liekov. Strácame svoju prirodzenú, biologickú schopnosť prežiť. Žijeme v neustálom strese a nevieme si poradiť s extrémnymi situáciami, pretože sa stávajú málokedy, ale každodenné. Prestali sme akceptovať pravidlá života. Napríklad sa obsedantne odvraciame od toho, čo je normálne – od smrti, starnutia, utrpenia.
Dnes sme menej odolní voči stresu?
E.W.:Keby dnes vypukla vojna, mnohé duševné poruchy by sa vyliečili mágiou. Je normálne, že pri riešení smrteľnej hrozby sa prejaví vrodený inštinkt prežitia a v ľuďoch sa aktivujú prirodzené sily. Sme radi, že žijeme, anelamentujeme, že niečo máme. Prosperita a bezpečnosť nás nerobia šťastnejšími. Nastavili sme na seba pascu. Zabezpečili sme ľahkosť každodennej existencie a netolerujeme jej nepríjemnosti, ktoré nám dodávajú stres prerastajúci do kozmických rozmerov. Kto dnes perie na tanieri, nosí vodu do domu, tká a šije šaty? Kedysi bolo úspechom a potvrdením našej efektívnosti nájsť palivové drevo a čo dnes? Samozrejme, nariekame nad súčasnosťou, ale na druhej strane, kde sa majú ľudia naučiť zvládať nepriazne osudy? V dnešnom rodinnom dome určite nie.
Za nárast frekvencie duševných porúch je zodpovedný rozpad rodiny?
E.W.:Nepochybne. Bez nej nie sú podmienky na rozvoj základnej črty duševného zdravia „emocionálnej odolnosti“, ako to nazývam vo svojich knihách. Niektorých ním obdarila príroda, iným je potrebné pomôcť ho rozvíjať. V minulosti boli deti vychovávané vo viacgeneračných rodinách, s blízkymi i vzdialenými príbuznými, ako aj v environmentálnych mestských a vidieckych komunitách. Dieťa nezostalo samo napospas. Dnes sa tieto mikrosvety zapísali do histórie, rodiny odišli do štyroch kútov sveta a prerušili sa sociálne väzby. Samotní rodičia majú málokedy dostatočné vzdelávacie kompetencie. Aj my máme podmienky na to, aby sme mali deti, ale nestaráme sa o ne, netrávime im príliš veľa času.
A životné požiadavky sa zvýšili. Často počúvam: „Druhé dieťa nebudem mať, lebo by sme si museli kúpiť väčší byt, a to si nemôžeme dovoliť.“ Myslieť si, že každý by mal mať samostatnú izbu, odsudzuje dieťa na samotu. Pohodlie ústrania môže byť dobré pre pustovníka, rehoľníka alebo umelca, ale smrteľné pre dieťa.
Líšia sa behaviorálne závislosti od alkoholizmu alebo drogovej závislosti?
E.W.:Áno. Väčšinou ide o emocionálnu chorobu. Uniknúť z nejakého utrpenia. Skratka, vďaka ktorej sa budete cítiť lepšie. Stimulanty a zvyčajné doprianie si bezprostredného potešenia poskytujú rýchlu úľavu od ťažkých pocitov, s ktorými si nevieme poradiť. Inými slovami, sú to spôsoby, ako sa vyrovnať so stresom a nestabilnými emóciami, ktoré prinášajú dočasné uspokojenie a z dlhodobého hľadiska poškodzujú a zhoršujú problémy.
Aké sú najčastejšie typy tzv nové závislosti?
E.W.:Medzi tieto "postmoderné závislosti" patria poruchy príjmu potravy - bulímia a anorexia, shopaholizmus, workoholizmus, závislosť od gamblingu, drogová závislosť, závislosť od siete.
Sú všetky závislosti rovnako nebezpečné?
E.W.:V skutočnosti nie všetky závislostisú rovnaké. Veľa závisí od toho, ako silne je daná závislosť rozvinutá a aké osobné vlastnosti a vonkajšie podmienky ju sprevádzajú. Tie „ľahšie“ v malej miere narúšajú naše vzťahy s realitou, no umožňujú nám dobre fungovať v osobnom i spoločenskom živote. Najnebezpečnejšie závislosti zahŕňajúce užívanie psychoaktívnych látok narúšajú fungovanie mozgu a fyzicky ničia pomerne rýchlo. Alkohol, aj keď je u nás určite najrozšírenejší, nie je taký nebezpečný ako inhalačné chemikálie, lepidlá či kokaín, pretože ich cesta z nosa do mozgu je najkratšia. Niektoré lieky a psychotropné látky sú tiež veľmi nebezpečné pre zdravie.
Závislosť od siete sa stáva najčastejšou závislosťou
E.W.:S internetom, ktorý je úžasným médiom, by sa malo zaobchádzať opatrne, podobne ako so zbraňami alebo alkoholom. Závislosť na sieti postihuje najmä odcudzených, nenaplnených ľudí, ktorí si vo virtuálnom svete nachádzajú náhradu za život. Efektívna navigácia vo virtuálnom svete si nevyžaduje žiadne medziľudské školenia. Keď je na nás niekto hrubý, dostane sa do konfliktu, stlačíme kláves a vymažeme. Stávame sa všemocnými bohmi v nereálnom svete, príťažlivejšími ako skutočný svet. Tento virtuálny svet je jednoduchší, bez stresu a funguje podľa našich podmienok. Tam nemusíme s nikým a s ničím počítať. Obsedantné prelínanie sa s realitou, ktorá neexistuje, spôsobuje, že pomaly mizneme z reálneho sveta.
Aké formy má závislosť od siete?
E.W.:Existuje celý rad potrieb, ktoré ľudia riešia elektronicky. Závislosti môžu mať podobu erotománie, keď sme závislí na pornografii, kybersexe. Sociománia je veľmi častá, keď svoj súkromný život prenášame na internet, stávame sa závislými na online sociálnych kontaktoch, e-mailoch, sociálnych sieťach, sme posadnutí komunikáciou cez SMS. Závislosť na hrách – hazardných aj online – nie je nezvyčajná. Míňame veľa peňazí na internete alebo podľahneme patologickému nutkaniu získavať stále novšie informácie. Nakoniec sa staneme závislými na používaní samotného počítača.
Ako sa lieči závislosť od siete?
E.W.:Ako iné závislosti. Musíte odstrániť určité elektronické zariadenia zo svojho priameho zorného poľa, obmedziť čas, počas ktorého používate počítač, mobilný telefón alebo tablet, a začať sa učiť nové, zdravé spôsoby, ako tráviť čas a dosahovať svoje ciele, úlohy a potreby. V terapii sa pracuje na zmene spôsobu myslenia a sociálneho fungovania, aby sa prekonala emocionálna izolácia od ľudí. Terapia sa dejedobiehať rodičovstvo.
Závislí sú väčšinou nezrelí ľudia, ktorých nikto nenaučil základné životné zručnosti – schopnosť riešiť konflikty a budovať vzťahy s ľuďmi; schopnosť pomenovať a rozpoznať emócie, vysporiadať sa s nestálymi pocitmi. Úspešné uzdravenie si vyžaduje uzdravenie emócií a vzťahov s ľuďmi a so sebou samým.
mesačník "Zdrowie"