Ateroskleróza, čiže artérioskleróza, začína nevinne: čoraz častejšie sa nám po vstupe na prvé poschodie zadýchava a už po krátkej prechádzke nás bolia lýtka. Ak nie je diagnostikovaná a neliečená včas, môže viesť k srdcovému infarktu, mŕtvici alebo amputácii nohy.

Každý orgán je prepletený sieťou krvných ciev. Práve nimi sa životodarná krv, ktorá zabezpečuje správne fungovanie tela, dostáva do všetkých tkanív. Zdravé tepny pripomínajú hladké ohybné rúrky. Sťahujú sa a rozťahujú, čo umožňuje krvi voľne prúdiť. Žiaľ, vekom cievy tvrdnú. Tukové častice, bielkoviny a vápenaté soli sa ukladajú na stenách vašich tepien. Ak v krvi koluje priveľacholesterolu(najmä cholesterolu s nízkou hustotou alebo LDL), hromadí sa v stenách tepien vo forme tzv. plak, alebo plak. Zužujú a spevňujú cievy. Zatiaľ čo cholesterol sa môže objaviť v akejkoľvek tepne, najčastejšie sa vyskytuje v koronárnych tepnách srdca, krčných tepnách, ktoré zásobujú krvou mozog, a tepnách, ktoré zásobujú krvou nohy. V dôsledku nahromadenia aterosklerotického plátusa krvné cievyzužujú a krv sa cez ne stále ťažšie pretláča. Srdce, ktoré funguje ako pumpa, to zrýchľuje a krv prúdi rýchlejšie. Vďaka tomu sa k jednotlivým orgánom dostane toľko krvi, koľko treba, no zároveň je to nadmerná námaha pre samotné srdce. Takže svaly rastú, aby zvládli danú úlohu a vyžadujú viac okysličenej a výživnej krvi. Medzitým sú koronárne tepny zúžené aterosklerotickým plakom príliš úzke na to, aby prerastený sval dostal toľko krvi, koľko potrebuje. Srdce sa stáva hypoxickým. To spôsobuje bolesť na hrudníku nazývanú koronárna (nazývaná angína). Po čase sa takáto bolesť objaví aj po menšom úsilí.

Symptómy aterosklerózy

Zvýšenie množstva cholesterolu v krvi alebo nesprávny pomer jeho frakcií zvyčajne dlhodobo nespôsobuje žiadne rušivé príznaky. Až keď sú naše tepny zúžené aspoň na polovicu, všimneme si, že niečo nie je v poriadku: ľahšie sa unavíme, môžeme mať problémy so sústredením a zapamätaním. Vo veľmi zriedkavých prípadoch sa cholesterol hromadí v koži a je viditeľný ako žlté hrudky, zvyčajne okolo očných viečok, ohyb lakťov, pod prsiami. Môžu tiežtvoria uzlíky na šľachách zápästia a Achillovej šľache

Ateroskleróza – spôsoby diagnostiky choroby

Žiaľ, neexistuje žiadna špecializovaná štúdia, ktorá by s istotou potvrdilaaterosklerózu . Keď je v tepnách veľa plaku, dá sa to zistiť ultrazvukom. Monitor zobrazuje rozšírenie a zhrubnutie stien ciev. Užitočné je ultrazvukové vyšetrenie s dopplerovským nástavcom, vďaka ktorému môže lekár posúdiť poruchu prietoku krvi cievami. Stav koronárnych artérií možno posúdiť pomocou počítačovej tomografie a koronárnej angiografie. Riziko aterosklerózy možno odhadnúť aj vyšetrením hladiny cholesterolu, jeho LDL (zlý) a HDL (dobrý) frakcií a koncentrácie triglyceridov v krvi.

Liečba aterosklerózy

V prípade vysokých hladín krvných lipidov je v prvom rade potrebné zmeniť životný štýl: jesť zdravé jedlo, schudnúť, zvýšiť dávku pohybu, skoncovať so závislosťami. Často obnovuje normálnu hladinu lipidov. Ak sa tak nestane, nasadzujú sa lieky na zníženie cholesterolu a triglyceridov v krvi (statíny, fibráty). Najmä statíny pri pravidelnom užívaní znižujú hrúbku aterosklerotického plátu. Doplnkovou liečbou je aj užívanie malých dávok aspirínu, ktorý znižuje zrážanlivosť krvi. Bohužiaľ, neexistujú žiadne lieky, ktoré by úplne eliminovali aterosklerotické zmeny.

Profylaxia pri liečbe aterosklerózy

V prevencii kardiovaskulárnych chorôb má veľký význam a niektorí lekári tvrdia, že najdôležitejšia je správna strava. Ten, ktorý obsahuje všetko, čo je potrebné pre správnu výživu organizmu, a zároveň znižuje hladinu cholesterolu v krvi. Optimálna strava na prevenciu aterosklerózy by mala zahŕňať:

  • Rastlinné steroly : nachádzajú sa napr. v rastlinných olejoch a olejnatých semenách (sója, slnečnica, sezam a orechy). Sú to prirodzené zložky buniek, ktoré plnia funkcie podobné tým v rastlinách s čím sa cholesterol stretáva v ľudských bunkách. Rastlinné steroly skonzumované v jednom jedle s cholesterolom súperia s tým, ktorý z nich sa vstrebe z gastrointestinálneho traktu. Ale rastlinné steroly sú rýchlejšie, takže v tele zostáva menej cholesterolu, čo následne pomáha znižovať hladinu cholesterolu v krvi. Denná konzumácia 1 až 3 g rastlinných sterolov môže znížiť hladinu zlého cholesterolu (LDL) až o 5-15 percent. Bohužiaľ, v našej strave je príliš málo semien a olejnatých semien. Môžete sa však podporiť zaradením potravinových produktov obohatených o rastlinné steroly (margaríny, jogurty) do jedálnička.
  • Omega-3 mastné kyseliny : Nachádzajú sa vo veľkom množstve v mastných morských rybách, ako aj v olivovom oleji a oleji, napríklad repkovom oleji. Tieto kyseliny majú dobrý vplyv na znižovanie hladiny zlého cholesterolu a triglyceridov a tým znižujú riziko aterosklerózy. Väčšina zlého cholesterolu a triglyceridov (tukov) v krvi pochádza z potravy alebo sa vyrába napríklad zo zjedených sacharidov. Ak energiu obsiahnutú v jedle telo nevyužije, bude ju zachytávať a ukladať tukové bunky vo forme triglyceridov. Aby telu medzi jedlami nechýbala energia na činnosť, špeciálne hormóny odoberajú z tukových buniek príslušnú porciu triglyceridov. Potom sa premenia na voľné mastné kyseliny a telo ich spotrebuje. U ľudí, ktorí trpia poruchami tráviaceho systému, sa niektoré triglyceridy nepremenia na voľné mastné kyseliny. Zostanú v krvnom obehu a časom sa stanú príčinou aterosklerózy.
  • Allicín : je aminokyselina, na ktorú je cesnak veľmi bohatý. Spolu so svojimi ďalšími zložkami – ajoenom a cesnakom – účinne pomáha znižovať hladinu cholesterolu v priemere o 10 percent. Stačí zjesť 2-3 klinčeky denne.
  • Resveratrol : je zlúčenina zo skupiny fenolov, ktorá sa nachádza v šupke mnohých druhov ovocia, vr. červené hrozno, moruše, čierne ríbezle. Resveratrol je silný antioxidant a chráni tepny pred cholesterolom. Zvyšuje tiež hladinu dobrého cholesterolu v krvi. Stojí za to vedieť, že keď sa konzumuje v červenom víne, je najúčinnejší.
  • Flavonoidy : sú to rastlinné látky, ktoré sú zastúpené vo veľkých množstvách, okrem iného v v citrusových plodoch, zelenine (napr. paradajky, brokolica, paprika, šalát), pohánke, čaji – najmä zelenom a červenom. Flavonoidy majú veľmi priaznivý vplyv na organizmus a sú mimoriadne prospešné pre obehový systém. Znižujú tvorbu krvných zrazenín, ktoré spôsobujú mŕtvicu. Znižujú oxidáciu LDL cholesterolu, ktorý má nízku hustotu; jeho oxidácia spôsobuje zvýšenie tejto hustoty a upchávanie tepien
  • Vláknina : Nachádza sa iba v zelenine, ovocí, otrubách, hrubej krúpe a celozrnnom pečive. Rozpustná vláknina, teda pektín, brzdí vstrebávanie cholesterolu z potravy v črevách, čo vedie k zvýšeniu jeho tvorby v pečeni a následne k zníženiu hladiny cholesterolu v krvi. Nerozpustná vláknina na druhej strane pôsobí ako kefa, ktorá odstraňuje prebytočný tuk a toxické produkty z črevametabolizmus.

Praktická encyklopédia zdravia - otázky a odpovede

Kategórie: