- Starne mozog?
- Ako prebiehajú degeneratívne procesy mysle?
- Prečo niektorí ľudia vo veku 80 rokov udivujú svojím psychofyzickým stavom a iní vo veku 60 rokov trpia demenciou?
- Gény ovplyvňujú rýchlosť starnutia?
- Čo náš mozog najviac potrebuje, aby efektívne fungoval aj napriek veku?
- Pohybová terapia je zároveň najlepšou prevenciou depresie, ktorá často postihuje ľudí nad 50 rokov
- Prácu mozgu môžeme ovplyvniť aj stravovacími návykmi. Čo jesť, aby sa zobudil?
- V záujme intelektuálnej kondície je okrem cvičenia a stravovania aj vhodný tréning mysle
Čo robiť, aby ste prežili v dobrej fyzickej a psychickej kondícii až do vysokého veku? Ukazuje sa, že sila mozgu závisí od životného štýlu. Musíte vedieť, že fyzická aktivita nielen posilňuje svaly, ale zlepšuje aj stav mysle.
Michelangelo namaľoval svoje najkrajšie fresky vo svojich sedemdesiatich rokoch. Goethe napísal Fausta, keď mal osemdesiat! George Bernard Shaw, podobne ako Isaac Newton a Harry S. Truman po dosiahnutí veku 80 rokov, boli stále intelektuálne aktívni.
Môže byť myseľ nestarnúca? Čo robiť, aby ste si na jeseň života udržali dobrú duševnú kondíciu?
Pýtame sa Natalie a Krzysztofa Mingeových, psychológov a autorov knihy „Tréning mysle pre 50+ ľudí“:
Starne mozog?
Krzysztof Minge:Samozrejme. Ako každý orgán živého organizmu, aj náš mozog podlieha procesu starnutia, no vieme mu čeliť. Môžeme ho presvedčiť, aby prestaval dutiny, aby mohol v priebehu rokov fungovať na podobnej úrovni.
Mozog zostáva fenomenálne plastický a samoopravujúci sa a výskum ukázal, že sa vyvíja počas života. Hoci v určitom bode života dosiahneme svoj intelektuálny vrchol, potom sa môžeme pokúsiť tento stav udržať.
Zistite tiež: V akom veku by ste mali prestať šoférovať?
Ako prebiehajú degeneratívne procesy mysle?
Natalia Minge:Ako roky plynú, bunky v našom tele sa delia stále pomalšie a pomalšie sa regenerujú. Poradia si s toxínmi, ktoré telo dostáva čoraz ťažšie. Nepriaznivé zmeny majú spoločný zdroj – príčinou starnutia nášho tela vrátane mozgu sú najmä hormonálne zmeny.
Po päťdesiatke prudko klesá hladina rastového hormónu, známeho aj ako hormón mladosti – somatotropín. Je to ona, ktorá stimuluje neustálu obnovu tkanív. Necháva napríklad dieťa rásť a v našom tele prebiehajú samoregulačné procesy. Keď chýba, bunky strácajú schopnosť samy sa opravovať a odumierajú.
Pokles hladín somatropínu je sprevádzaný aj poklesom produkcie pohlavných hormónov, čo spúšťa meno- a andropauzu. Starnutie organizmu potom naberá rýchlejšie tempo
Prečo niektorí ľudia vo veku 80 rokov udivujú svojím psychofyzickým stavom a iní vo veku 60 rokov trpia demenciou?
K.M.:Z rovnakého dôvodu, pre ktorý môže jeden osemdesiatnik zabehnúť maratón a ďalší jeho rovesník nemôže vyjsť z domu. Každý starne iným tempom.
Gény ovplyvňujú rýchlosť starnutia?
N.M.:Iba čiastočne, ale aj to vieme ovplyvniť. Pri pohľade na históriu našich blízkych môžeme určiť naše vlastné genetické pozadie. Napríklad, ak moja matka mala demenciu alebo trpela Alzheimerovou chorobou, potom by som sa vo veku 40 rokov mal starať o svoj mozog s dvojnásobnou silou; chodievajte pravidelne k lekárovi, robte testy a neustále trénujte svoju myseľ.
Ale nielen to – sila mozgu závisí aj od životného štýlu. Naša staroba sa môže stať pomstou za to, ako sme žili. Z tohto pravidla samozrejme existujú výnimky. Napríklad vynikajúci spisovateľ a intelektuál Czesław Miłosz, o ktorom sa nedá povedať, že viedol zdravý a hygienický životný štýl, až do smrti udivoval svojím intelektuálnym stavom.
Čo náš mozog najviac potrebuje, aby efektívne fungoval aj napriek veku?
K.M.:Jedným z najdôležitejších základov zdravého fungovania nášho tela je cvičenie. Tento druh aktivity nielen posilňuje svaly, ale zlepšuje aj celkový stav mysle. Pohyb zlepšuje prekrvenie a výživu celého tela vrátane mozgu - prúdi doň viac krvi a tým aj kyslíka, vďaka čomu môže myseľ intenzívnejšie fungovať, lepšie si pamätať a sústrediť sa.
Po druhé, keď sa hýbeme, v dobre okysličenom mozgu sa zvyšuje koncentrácia neurotransmiterov a vyplavujú sa endorfíny, nazývané hormóny šťastia. Znižujú pocit bolesti, zlepšujú náladu a nútia vás žiť.
Pohybová terapia je zároveň najlepšou prevenciou depresie, ktorá často postihuje ľudí nad 50 rokov
N.M.:Stres je prirodzený a nevyhnutný na prežitie. Problém to začína byť, keď sa z toho stane chronický stav, ktorý môže viesť až k depresii, no nielen k nej. Ľudia trpiaci chronickým stresom sú najmä po 50. roku života viac vystavení napríklad rakovine vrátane demencie.
Takže sa musíte naučiť ovládať svoje vlastné emócie a do určitej miery aj vlastnú náladu. Pohoda je pre mozog obzvlášť dôležitá, pretože emócie riadia kognitívne procesy. Pod vplyvom stresu môže dôjsť k ich zablokovaniu, čo bude mať za následok stratu schopnosti pamätať si a sústrediť sa. Relaxačné cvičenia, ktoré znižujú úroveň stresu a formy cvičenia, ako je chôdza,plávanie, joga, tanec, aerobik výrazne podporujú psychické funkcie. A čo je najdôležitejšie, nikdy nie je neskoro začať s takouto činnosťou.
Prácu mozgu môžeme ovplyvniť aj stravovacími návykmi. Čo jesť, aby sa zobudil?
K.M.:Výskum ukazuje úzky vzťah medzi stravou a ľudským správaním. Nadváha a konzumácia potravín bohatých na cholesterol má vplyv na výskyt demencie, vrátane Alzheimerovej choroby. Tiež mikroživiny obsiahnuté (alebo nie) v jedle môžu ovplyvniť správanie a duševnú náladu, ako aj schopnosť sústrediť sa a ovládať emócie.
Kľúčové prvky pre fungovanie tela sú: horčík, zinok, železo, vápnik a správne množstvo vitamínov v strave. Výživovým princípom by mala byť aj pestrá strava na báze prírodných produktov. Najmä kvôli ochrane mozgu by ste mali aspoň raz týždenne jesť ryby (napríklad lososa, makrelu alebo sardinky) a na vyprážanie použiť repkový olej alebo olivový olej.
Je dôležité nielen to, čo jete, ale aj množstvo jedla, ktoré zjete. Menej jesť znamená viac zdravia. Samostatnú liečbu si zaslúži aj alkohol. V malých dávkach priaznivo pôsobí na kardiovaskulárny systém, vo väčšom množstve zvyšuje riziko alkoholizmu, srdcových chorôb, rakoviny, mŕtvice, Alzheimerovej choroby a iných foriem demencie.
V záujme intelektuálnej kondície je okrem cvičenia a stravovania aj vhodný tréning mysle
K.M.:Keď sa objavia najmenšie príznaky problémov s intelektuálnym výkonom, mali by sme začať intenzívne aktivity, aby sme tento proces zvrátili. Je zrejmé, že čím lepšie je mozog cvičený, tým ľahšie je bojovať proti degenerácii. Ak spôsobíme chradnutie svalov, ťažko ich obnovíme. To isté sa deje s naším mozgom, ale nikdy nie je neskoro na jeho tréning.
Kľúčové sú cvičenia stimulujúce pamäť, ktoré podporia vaše myslenie. Pretože slabá pamäť obmedzuje vašu schopnosť myslieť. Existujú rôzne stratégie, ako sa vysporiadať so zábudlivosťou a v našom sprievodcovi „Tréning mysle pre ľudí 50+“ sme navrhli naše vlastné sady pamäťových cvičení, ktoré možno používať na dennej báze za každých podmienok.
Pamätajte si, že hoci čas nedokážeme zastaviť, stále máme vplyv na jeho spomalenie. Záleží len na nás, či bude naša staroba zdravá a šťastná.
„Zdrowie“ mesačne