Pesimizmus sťažuje život. Prečo je potom v časoch, keď nás od rána do večera trápia desiatky problémov, povedať si s úsmevom „bude dobre“ také ťažké? Aj pesimista by sa mal snažiť byť dobrej nálady. Bude sa mu ľahšie žiť a zároveň sa bude starať o svoje zdravie.

Odkiaľ pochádzapesimizmus ? Julian Tuwim napísal: " pesimistaje optimista s praxou v živote." Určite mu veľa ľudí prikývne v domnení, že optimisti sú nekorektní, naivní, trochu odtrhnutí od reality. Dá sa na svet pozerať s vierou, že všetko vyjde, keď každý deň zažívame toľko starostí? O dôležitosti postoja k životu svedčí fakt, že vznikol nový vedný odbor so zložitým názvom psychoneuroimunológia, ktorý študuje vzťah psychiky a nervového systému a imunity. Vedci už pripravili mnoho správ, ktoré ukazujú, že ľudia, ktorí sú optimistickí, pokiaľ ide o život a sú plní sebavedomia, ochorejú oveľa menej a žijú dlhšie ako nespokojenci a sťažovatelia. Naše zdravie ovplyvňujú procesy prebiehajúce v mozgu. Je dokázané, že u človeka v stave permanentného smútku a depresie klesá hladina hormónov zodpovedných za výkonnosť imunitného systému. A pre optimistu je opak pravdou.

Ako sa rodí sklon k pesimizmu?

Veľa závisí od toho, ako sa cítime, či sme osviežení, ale aj od toho, ako sme boli vychovaní a od batožiny životných skúseností. Aké sú najčastejšie dôvody nedostatku optimizmu?

  • Perfekcionizmus. Chceme byť dokonalí v každej oblasti, zbierať pochvalu a uznanie. Na seba, ale aj na deti a partnera kladieme vysoké štandardy a potom požadujeme stále viac. Začíname sa obávať, čo ešte môžeme urobiť, čo zlepšiť. Žiaľ, nemôžete byť dokonalý kedykoľvek a kdekoľvek, takže narastá pocit frustrácie, že sa vám nedarí.
  • Nedostatok viery v druhých. Neveríme, že to deti zvládnu, že sú dostatočne samostatné a múdre. Hoci s nimi väčšinou nie sú žiadne problémy, stále máme zlý pocit, vymýšľame si, že im niečo ujde, na niečo zabudnú. Tieto obavy často prenášame na partnera, ktorý sa správa ako dieťa, stiahne sa a prestane nám byť oporou. Je tu pocit osamelosti. Ako byť v takejto situáciioptimistický?
  • Obavy z detstva. Ľudia, ktorí sú neistí, často berú neznáme ako nebezpečné. - Ak sme v detstve neboli povzbudzovaní k výzvam, nedostali sme úlohy, ktoré by nás mali chrániť pred horkosťou zlyhania a sklamaním, v dospelosti sa im budeme inštinktívne vyhýbať - hovorí psychologička Marta Konieczna. - A prvá myšlienka, ktorá sa objaví, je: "Čo ak to zlyhá?". Čím dlhšie to trvá, tým viac pochybností vzniká.
  • Nedokážem povedať nie. Často máme problém komunikovať, že niečo neurobíme. Na druhej strane nie je pre nás ľahké povedať, že je pre nás niečo dôležité a budeme za to bojovať. A potom si myslíme zle o sebe („Som beznádej, pretože som sa opäť dostal do kúta“) a o druhých („asi sa znova nalíči, mám šťastie, že takýchto ľudí stretávam“)
Dôležité

Vedci už pripravili mnoho správ, ktoré ukazujú, že ľudia, ktorí sú optimistickí, pokiaľ ide o život a sú plní sebavedomia, oveľa menej ochorejú a žijú dlhšie ako nespokojní a sťažovatelia. Naše zdravie ovplyvňujú procesy prebiehajúce v mozgu.

Pre ženy je ťažšie byť optimistom

Dámy sú, žiaľ, majsterkami vo vymýšľaní temných scenárov. Dá sa im povedať, že všetko bude v poriadku a oni aj tak vedia svoje. Ženy si častejšie ako muži myslia, čo by sa stalo, keby… Obávame sa, že sa niečo pokazí. Každodenné prenasledovanie negatívnych myšlienok dobre poznáme. Manžel nedvíha telefón? Pravdepodobne sa stalo niečo zlé. Chce ísť dieťa do tábora? Veď počuješ toľko o nehodách, zlej spoločnosti a týchto kliešťoch… Šéf zavrčal „dobré ráno“? Čo som urobil zle? Zdanlivo triviálne problémy nám v noci nedajú spávať a znepríjemňujú nám deň. Donekonečna diskutujeme a analyzujeme. Vedci si všimli, že na nich trávime viac času ako na príjemných udalostiach, aj keď ich je počas dňa viac ako nepríjemných.

Pesimizmus a zmysel pre zodpovednosť

Podľa psychologičky Marty Koniecznej majú ženy schopnosť myslieť na veľa vecí súčasne, čo je nepochybne ich silná stránka. Vďaka tomu môžu kontrolovať svoj osobný a pracovný život, účtovať účty a na cestách riešiť problémy často samostatných detí, ktoré neustále kričia „mami, zachráň ma!“. Ale táto ženská zručnosť veľmi zaťažuje nervový systém. Vzniká bezmocnosť a sťažnosti začnú opúšťať emócie, ktoré sú ohromujúce. Počujeme: "Viac optimizmu!" Okrem toho, ako si všimla Marta Konieczna, žena sa nesústreďuje len na to, čo cíti ona sama, ale aj na pocity iných. - Myslí si: "Čo si o mne pomyslia?", "Neurazia sa?" Touto cestouproblém sa stáva zložitejším, ako v skutočnosti je. Okrem toho sa častejšie obviňuje a hľadá na sebe nedostatky: „Dieťa prináša zlé známky, lebo naňho nemám čas, som zlá matka“, alebo „Manžel ma celé mesiace nikam nebral, no hanbí sa za mňa, lebo som tučná“ . Na následky takéhoto rozjímania netreba dlho čakať: strachy, pochybnosti a obavy zvyšujú stres a berú radosť zo života. Navyše ženy vedia lepšie ako muži predvídať, čo sa stane, pretože chcú predvídať hrozby, pretože sú skôr preventívne. Muži sa viac zameriavajú na herectvo, na to, čo je tu a teraz.

mesačník "Zdrowie"

Kategórie:

Psychológia