Strach z neoplastických ochorení nepochybne posilňuje aj fakt, že sú spojené s obrovským utrpením a dlhou, namáhavou liečbou. Napriek tomu, že väčšina z nás sa aspoň raz v živote stretla s človekom s rakovinou alebo jeho blízkymi, nie vždy sa vieme porozprávať s tými, ktorí práve počuli neúspešnú diagnózu alebo sa liečia.

75 % Poliakov sa domnieva, žerakovinavyvoláva najväčší strach medzi pacientmi – podľa správy kampane „Povoľte podporu“, ktorú iniciovala spoločnosť Actavis Polska. Odkiaľ pochádzajú tieto obavy a prečo je pre väčšinu z nás ťažké porozprávať sa s niekým s rakovinou, napriek rozšírenosti tohto problému?

Rakovina: pochopte emócie pacienta

Onkologická diagnóza je pre chorého aj jeho príbuzných krízovým momentom. Niet divu, že sa u pacienta vyvinie množstvo nových emócií a správania, ktoré môžu byť spočiatku pre jeho blízkych ťažké pochopiť a prijať. V takejto situácii si treba uvedomiť, že tieto často nepochopiteľné prejavy správania nie sú ničím iným ako obrannými mechanizmami, ktoré pacient aktivuje, aby krízu zvládol a adaptoval sa na novú situáciu. Medzi najčastejšie obranné mechanizmy, ktoré sa objavujú v reakcii na ohrozujúcu situáciu, patria:

  • odmietnutie - pacient popiera chorobu;
  • potlačenie - pacient verbalizuje nedostatok strachu alebo úzkosti, pretože je pripravený na všetko;
  • popretie - chorý nechce nič vedieť o svojej chorobe, chce zabudnúť, že je chorý;
  • projekcia - pacient prenáša strach na iný orgán ako ten, ktorý je postihnutý nádorovým ochorením;
  • racionalizácia - pacient hľadá rozumné argumenty pre pozorované symptómy alebo udalosti, aby pred sebou skryl ich skutočnú príčinu.

Rozprávanie o rakovine nebolí

Je prirodzené, že v každodennom rozhovore sa radšej preberáme príjemnejšími a ľahšími témami, ktoré súvisia so životom, ako rozprávať o takých vážnych problémoch, ako je rakovina, ktorú si spájame s nešťastím a smrťou. Okrem obáv o život pacienta možno nevieme, ako sa správať v kontakte s našimi blízkymi.

Na čo by som mal pamätať pri rozhovore s pacientom s rakovinou?

  • Ponúknite podporu. Ubezpečte pacienta o svojej ochote pomôcť, ak naozaj chcete pomôcť. Keď chorý človek odmietne pomôcť, nevyvíjajte naňho nátlak. Stačí povedať, v akých situáciách sa na vás môže spoľahnúť.
  • Počúvajte, čo hovorí chorý. V situácii, keď neviete, ako začať rozhovor, nechajte najskôr prehovoriť chorého. Pozorne počúvajte a uistite sa, že dobre rozumiete zámerom pacienta. Neraďte ani sa nesnažte konverzáciu kontrolovať. Dajte chorému šancu odhaliť svoje emócie.
  • Buďte úprimní. Vyjadrite svoje pocity jasne a úprimne. Formulujte myšlienky pomocou správy „ja“, napr. „Mám obavy, keď nič nehovoríš.“
  • Nevyhýbajte sa rozprávaniu o svojom vlastnom strachu. Týmto spôsobom ukážete osobe, že jej úzkosť nie je izolovaná.
  • Nepodceňujte pacientov strach. Ak pacient hovorí priamo o svojich obavách, nepodceňujte obraz choroby, ktorú má blízky človek. Niektorí pacienti sú urazení, keď partner ignoruje ich obavy a uzatvára ich vyhlásením: „Nepreháňajte to, všetko bude v poriadku, čoskoro niekam pôjdeme“. Zdržte sa komentárov typu: „Vôbec nevyzeráš choro.“
  • Nezameriavajte sa len na chorobu. Pri kontakte s chorým sa snažte správať ako obvykle. Presuňte sa na témy, ktoré ste doteraz vždy spolu diskutovali, požiadajte ho o radu v otázkach, ktoré sú pre vás dôležité. Nechajte chorého cítiť, že sa vo vašom vzťahu nič nezmenilo. Zároveň pozorne sledujte účastníka rozhovoru, ak si všimnete, že jedna z tém, ktoré ste si vybrali, mu nevyhovuje, ďalej už nepokračujte.
  • Uistite sa, že pacient je ochotný informovať ostatných o svojej chorobe. Ak sa pacient rozhodol, že svoj stav nechce nikomu hlásiť, rešpektujte jeho rozhodnutie, ale povedzte nám aj to, ako sa k rozhodnutiu cítite. Môžete poukázať na výhody zvyšovania počtu ľudí, ktorých možno požiadať o pomoc. Nevyvíjajte však nátlak na pacienta, aby zmenil názor.
  • Buďte tam. Je dôležité vedieť spolu s pacientom mlčať. Ticho by nemalo byť trápne. Nepretržité bľabotanie môže občas chorého unaviť alebo podráždiť. Niekedy chvíľa ticha vyjadrí emócie lepšie ako neustály rozhovor. Samotný dotyk alebo úsmev dokáže často vyjadriť viac ako veľa slov.

Kategórie:

Psychológia