Túžba: ako sa s ňou vyrovnať? Prečo nám chýbaš?

• Prečo nám chýba?
• Kedy by ťa mala trápiť túžba?
• Ako sa vysporiadať s túžbou?

Túžba sa objavuje, keď cítime nedostatok milovanej osoby po svojom boku, tiež sa to vôbec nemusí týkať ľudí, ale situácií, miest. Túžba po vlasti nás predsa premôže, keď sme v detstve vo vyhnanstve alebo doma. Prečítajte si, ako skrotiť a vysporiadať sa s túžbou? A prečo nám to stále chýba?

Túžba- všetci ju za určitých okolností zažívame. Stáva sa, že nám chýba milovaná osoba, minulá udalosť, stratený vzťah alebo domov, keď sme ďaleko. Túžba sa často spája s potrebou spolupatričnosti, prijatia a bezpečia. Chýbanie je skúsenosť s tým, že chýba niekto alebo niečo dôležité z pohľadu túžobnej osoby. Tento deficit je často sprevádzaný pocitom smútku, úzkosti, niekedy podráždenosti alebo zlej koncentrácie. Takéto zmeny v psychofyzickom stave sú v tejto situácii prirodzené. Túžba, aj keď často nepríjemná, je neoddeliteľnou súčasťou ľudskej skúsenosti.

Obsah:

1. Prečo nám chýba?
2. Kedy by ťa mala trápiť túžba?
3. Ako sa vysporiadať s túžbou?

Prečo nám chýba?

Túžba je jedným zo signálov o potrebách. To, čo nám chýba, je pre nás dôležité. Napriek negatívnym pocitom, ktoré ho sprevádzajú, stojí za to pozrieť sa na to, čo nám chýba. Odporúčam vám položiť si niekoľko otázok: O čom je túžba (napr. domov?)? Prečo je dom dôležitý? Čo mi dáva domov? Aké potreby uspokojuje? Čo pre mňa znamená domov? Dá sa pocit nedostatku spôsobený odlúčením od domova uspokojiť iným konštruktívnym spôsobom?

Niekedy, keď sa snažíme vysporiadať sa s túžbou, tú túžbu vytlačíme von a snažíme sa utopiť v príliš veľa práce alebo práce. Áno, sú situácie, keď je táto stratégia jediná použiteľná, ale niekedy stojí za to hľadať pripravenosť pozrieť sa alebo konfrontovať svoju túžbu. Pokus o vedomé prežívanie sa môže ukázať ako veľmi vývojový. Čeliť našej túžbe a všetkým jej nepríjemným následkom nás učí, že sme schopní sa s nimi vysporiadať, čím sa posilňujeme.

Ide o to, aby ste sa nepokúšali túžbu necítiť, ale aby ste ju naplno zažili tým, že sa z tejto skúsenosti dozviete o sebe a rozšírite svoju perspektívu. Môže sa ukázať, že to, čo spočiatku nazývame homesickness, je napr.strach z neznámeho, strach zo zmeny atď. Niektorí hovoria, že je lepšie mať niekoho, kto nám chýba, ako nemať. Ak si s niekým vybudujeme blízky vzťah, ktorý dáva pocit bezpečia, nečudujte sa, že keď na nejaký čas zmizne, cítime nedostatok a úzkosť.

Vďaka túžbe si ľahšie uvedomíme, čo je dôležité. Je to ona, ktorá zdôrazňuje alebo dáva do povedomia úlohu, ktorú tento konkrétny vzťah alebo miesto zohráva v našich životoch.

Vakcína proti pocitu nedostatkuZážitok túžby je prvkom adaptačného procesu v meniacich sa podmienkach. Umožnením pocitu túžby po sebe, jeho prepracovaním môže ukázať, čo okrem predmetu túžby môže vyplniť deficit. Napríklad odchodom z rodinného domu napriek nepohode máme šancu zistiť, ako si v iných vzťahoch môžeme vybudovať pocit blízkosti, bezpečia a podobne. Častokrát ide o nepríjemný tréning, ktorý si vyžaduje prekročenie komfortnej zóny, dôsledok má posilňujúci účinok. Prežívaním túžby, ktorá časom prirodzene stratí na intenzite, si budujeme a posilňujeme schopnosť znášať tento druh frustrácie. Keď sa objaví potreba zažiť to znova, strach z túžby pravdepodobne menej ovplyvní rozhodnutia, ktoré urobíte.

Prečítajte si tiež: Osamelosť má mnoho tvárí. Ako sa vysporiadať s osamelosťou?

Kedy by ťa mala trápiť túžba?

Túžba, ktorej intenzita a trvanie dezorganizuje život , by mala byť dôvodom pozrieť sa na ňu. Ak počas odlúčenia nie sme schopní funkčne normálne fungovať, stojí za to poradiť sa s odborníkom. Samozrejme, každý človek má individuálne adaptačné schopnosti a v nových podmienkach sa ocitá iným tempom, ale ak depresívna nálada trvá dlhšie a naše správanie, emócie a/alebo myšlienky sťažujú každodenné fungovanie, stojí za to poradiť sa s psychológom. Negatívne psychologické účinky odlúčenia, najmä dlhodobého odlúčenia, môžu symptómami pripomínať depresiu, preto vám odporúčam, aby ste sa starali o svoje pohodlie a dbali na svoje zdravie, ak nepohodlie spojené s túžbou začína byť silnejšie ako telo adaptívne schopnosti.

Žiarlivosť , najmä v súvislosti s túžbou po životnom partnerovi, je bežný pocit. Je len prirodzené, že v súvislosti s rozchodom do určitej miery pociťujete záblesk žiarlivosti. Ak sa však snažíme vysporiadať s túžbou a sprievodnou žiarlivosťou, „používame“ prílišnú kontrolublízkej osoby, objektívne neoprávnené výčitky, vzťahu to neposlúži. Oplatí sa, ak sa nám podarí trochu schladiť, pozrieť sa, o čom presne je žiarlivosť. Možno sa bojíme straty milovaného človeka, našej kontroly nad ním. Ak je to tak, stojí za zváženie, aký je účel tejto kontroly a či nie je možné použiť inú, konštruktívnejšiu stratégiu.

Samozrejme, niekedy je jednoduchšie vyčítať: "Prečo nedvíhaš telefón!? Určite s niekým si!" alebo "Bojím sa tu o teba!", na základe mojich vlastných obáv alebo predstáv. Správa priamo založená na tom, čo cíti túžiaci žiarlivec, sa však môže ľahšie prijať a menej narúša komunikáciu. V takejto situácii vám odporúčam, aby ste sa pokúsili vžiť do svojich vlastných emócií a faktov, napr.: "Keď dlho nehovoríš, začínam sa báť, že sa niečo stalo. Záleží mi na tvojej bezpečnosti." alebo "Si pre mňa dôležitý, takže niekedy, keď nič nepovieš, začnem žiarliť."

Smútoka všetky jeho sprievodné aspekty tiež vyvolávajú pocit túžby. Skutočná dynamika túžby je taká, že postupne sprevádzajúce negatívne pocity by sa mali vytratiť a doznieť. Ak sa však ani po čase spôsob a intenzita našej túžby nezmení alebo neutíchne, oplatí sa využiť podporu psychológa. Túžba, ktorá sprevádza smútok, je intenzívna a často nikdy nezmizne, no ako čas plynie, čoraz menej ovplyvňuje každodenný život, emócie a myšlienky a stáva sa skôr epizódou každodenného života než hlavným obsahom.

Je tiež potrebné pripomenúť, že nemá zmysel obviňovať partnera za svoje city, za svoju túžbu. Nie je to táto osoba, ktorá je zodpovedná za to, ako a či sa vysporiadame so svojou túžbou. Môže nás podporiť, zavolať nám, poslať e-mail, ale je len na nás, ako sa ocitneme v novej situácii.

Ako sa vysporiadať s túžbou?

Nájsť si dodatočnú aktivitu , ktorá do istej miery potlačí negatívne účinky túžby, nie je najkonštruktívnejší spôsob, ako sa s tým vysporiadať, ale je ťažké poprieť jej účinnosť. Stratégia rozptyľovania pozornosti a trávenia času nadbytočnými aktivitami s cieľom „zrýchliť“ jej priebeh je efektívna metóda, ale nie veľmi rozvojová.

Nové technológieJednoduchý prístup k internetu, telefónom a všetkým druhom okamžitých správ je efektívny spôsob, ako zostať v kontakte. Je pravda, že nedostatok priamej interakcie, napríklad dotyku, stále ponecháva určitú prázdnotu, ale už len možnosť udržiavať kontakt na komunikačnej úrovni pomáha znižovať napätie.emocionálne spojené s túžbou.

Priraďovanie významu udalostiam, ktoré vyvolali túžbu . Ak nám napríklad chýba dieťa, ktoré odišlo študovať, bude ľahké argumentovať ako: je prirodzené, že sa dieťa v určitom veku osamostatní, dôležité je vzdelanie atď. Hľadanie zmyslu v situácii túžby umožňuje nám vydržať nepohodlie z odlúčenia.

V novej situácii sa oplatí hľadať pozitívne posilyTúžba je zvyčajne spojená s nejakým druhom zmeny a zmena často znamená nové možnosti. Odporúčam vám pozrieť sa na to, čo dobré táto zmena prináša, napriek pocitu odlúčenia. Môže sa ukázať, že odchod dieťaťa do iného mesta alebo krajiny je spojený s ďalším voľným časom, ktorý možno využiť napríklad na venovanie sa dlho odloženým vášňam. Možno miesto, kde sa nachádzame, ponúka nové možnosti: vidieť nové miesta, vyskúšať nové jedlá. Snaha presmerovať svoju pozornosť na to, čo prináša dobrá zmena, môže účinne znížiť emocionálne napätie vyplývajúce z túžby.

Túžba v rôznych chvíľach života sprevádza každého človeka. Jeho prežívanie je spojené s nepohodou a nie je mu ľahostajný pocit psychofyzickej rovnováhy. Ak sa však túžba stane hlavným motívom každodenného života, ktorý dominuje v ďalších sférach života, oplatí sa poradiť s psychológom.

Stojí za to vedieť

Dr. Anna Braniecka z Vysokej školy sociálnych a humanitných vied v roku 2010 v rámci svojej doktorandskej dizertačnej práce "Kostimulácia pozitívnych a negatívnych afektov a kvality života. Benefiting z nostalgie" realizovala výskumný projekt, v rámci ktorého ročníkov sa zúčastnilo 447 ľudí vo veku 20-34 rokov. Ukázalo sa, že túžba nemá len negatívne stránky – jej prežívanie vás môže ochrániť pred zhoršením zdravia, pomôcť vám lepšie sa adaptovať na novú situáciu, porozumieť sebe a okoliu¹ .

Zdroje:

1. Prístup k informáciám o štúdii na webovej stránke: https://www.swps.pl/centrum-prasowe/archiwum-centrum-prasowego/278-badanie/12003-z-nostalgii-mozna-czerpac-korzysci [z 2018-02-01].