- Čo je to Di Georgeov syndróm?
- Di Georgeov syndróm – príčiny
- Di Georgeov syndróm - príznaky
- Ako sa diagnostikuje Di Georgeov syndróm?
- Di Georgeov syndróm - liečba
Pomôžte rozvoju stránky a zdieľajte článok s priateľmi!
Di Georgeov syndróm je vrodená chyba spôsobená stratou materiálu DNA. Základom tohto genetického ochorenia je strata fragmentu chromozómu 22, čo má za následok absenciu asi 50 génov. U pacientov sú medzi inými srdcové chyby, poruchy imunity a hypoparatyreóza. Ako sa lieči Di Georgeov syndróm?
Di Georgeov syndróm , inak22q11 mikrodelečný syndróm , je mutácia, ktorá najčastejšie vznikáde novo, t.j. vyskytuje sa u dieťaťa, ktorého rodičia ho nemajú (v rodine sa objavuje prvýkrát), a dedí sa len asi v 5-10% prípadov. Genetický defekt vzniká okolo 6.–8. týždni tehotenstva, nezávisí od pohlavia a spôsobuje veľa fyzických a duševných dysfunkcií a často sa spája aj s anomáliami vzhľadu.
Podľa Európskeho registra vrodených chýb je výskyt Di Georgeovho syndrómu 1: 9 700 živonarodených detí. Mnohé vedecké štúdie (napr. v štúdii Oskarsdottira, ktorá porovnávala chorobu švédskej populácie na Gotlande a v Göteborgu) však potvrdili vyššiu frekvenciu mutácií v závislosti od diagnostického pozadia.
Čo je to Di Georgeov syndróm?
Di Georgeov syndróm je genetická chyba, ktorú prvýkrát opísal Dr. Angelo Di George v roku 1968. Ide o mikrodelečnú jednotku 22q11, ktorá sa bežne označuje aj inými názvami, ktoré sa používajú zameniteľne. Medzi nimi sú:
- Shprintzenov syndróm
- CATCH22
- Tím Takao
- Sedlačkov tím
- tím VCFS
Je však potrebné zdôrazniť, že v mnohých vedeckých článkoch sa stále možno stretnúť s nejednotnosťou v názvosloví a používaním vyššie uvedených názvov ako s rôznymi chybami, čo nie je vhodné
Hoci v skutočnosti je každá z týchto chorôb charakterizovaná mierne odlišnými príznakmi a ich závažnosťou, vedci teraz zjednotili nomenklatúru a odporučili uviesť tak Di Georgeov syndróm, ako aj vyššie uvedené názvy veľmi podobných genetických chorôb ako 22q11 delečný alebo mikrodelečný komplex na celom svete.
90 % Di Georgeovho syndrómu postihuje 48 génov a zvyšok iba 24 génov. V dôsledku stratyz vyššie uvedených génov počas vývoja plodu ovplyvňujú vývoj dieťaťa mnohé poruchy, ktoré po narodení vyústia do objavenia sa symptómov mutácie. Preto ľudia, ktorí sa rozhodnú mať deti a majú delečný syndróm 22q11, by mali vedieť, že existuje 50% šanca, že prenesú chorobu na svojich potomkov.
Dôležité je, že výskum, ktorý v roku 2015 uskutočnila Dona Landsman v Kanade, ukazuje, že iba 25 % tehotenstiev má šancu donosiť zdravé dieťa.
Je tiež dôležité, že výskyt Di Georgeovho syndrómu kolíše, keďže výskum stále prebieha. Okrem toho treba pamätať na to, že mnoho ľudí zostáva nediagnostikovaných a často sa o chorobe buď vôbec nedozvedia, alebo k nej dôjde napríklad po narodení potomka, u ktorého je diagnostikované genetické ochorenie.
Di Georgeov syndróm môže spôsobiť nielen mnohé poruchy, postihnutia a vážne fyzické a duševné zdravotné problémy, ale aj potraty, úmrtia dojčiat a kratší život u dospelých.
Di Georgeov syndróm – príčiny
Hlavnou príčinou Di Georgeovho syndrómu je delécia alebo mikrodelécia 22q11.2. To znamená, že na dlhom ramene chromozómu 22 (najmenšieho ľudského chromozómu v akejkoľvek bunke v tele) dochádza k strate genetického materiálu, ktorý môže zahŕňať krátky fragment génov alebo celú skupinu génov. Umiestnenie miesta v genetickom fragmente je definované ako q11.2.
Ďalšou príčinou môže byť aj bodová mutácia v géne TBX1, ktorý sa podieľa na vývoji srdca, týmusu, prištítnych teliesok a štruktúr tváre.
Je tiež možné, že mutácie v génoch HIRA / TUPLE1 a UFD1L prispievajú k Di Georgeovmu syndrómu, ale v súčasnosti nie je dostatok štúdií, ktoré by to presvedčivo potvrdili.
Di Georgeov syndróm - príznaky
Je potrebné zdôrazniť, že počet symptómov a ich závažnosť sa líšia v závislosti od vyšetrovaného prípadu. U niektorých pacientok sa môže vyskytnúť genetický defekt hneď po pôrode, u iných neskôr v živote a u niektorých sa môžu vyvinúť nešpecifické symptómy, ktoré môžu viesť k tomu, že nebudú nikdy správne diagnostikované.
Za zmienku však stojí, že vedci identifikovali 180 symptómov, ktoré môže spôsobiť mikrodelečný syndróm 22q11, z ktorých má pacient najčastejšie maximálne 20
Di Georgeov syndróm nájdený u dojčiat a novorodencov sa zvyčajne prejavuje ako:
- srdcové chyby (vyskytujú sa až u 82 % detí)
- problémy s príjmom potravy (ťažkosti so saním a prehĺtaním)
- rázštep podnebia alebo iné jeho defekty (t.jako výsledok, napr. oblievanie cez nos)
- hypotonický, t.j. nízky svalový tonus
- vývojové oneskorenie vrátane kognitívnych, kognitívnych, rečových atď.
Stáva sa to veľmi často:
- oslabená imunita (ktorá súvisí napr. s častými infekciami horných a dolných dýchacích ciest)
- slabo vyvinutý týmus (alebo jeho nedostatok)
- hypokalciémia (a súvisiaca hypokalcemická tetánia)
- porucha prištítnych teliesok
- neprimeraná telesná hmotnosť a príliš nízka výška
Deti s touto genetickou chybou majú často zápaly uší, a preto často trpia stratou sluchu, čo tiež nepriaznivo ovplyvňuje ich vývoj
Po pôrode sa často zisťujú aj defekty urogenitálneho systému, napr.:
- nedostatočný rozvoj obličiek
- renálne cystické ochorenie
- hypospadias u chlapcov
ako aj poruchy nervového systému, ako napríklad :
- hydrocefalus
- cysty mozgu
- meningeálna prietrž
Existujú aj poruchy tráviaceho systému, vrátane:
- diafragmatická hernia
- defekty konečníka
- neplatná fráza čriev
Di Georgeov syndróm je po Downovom syndróme druhou najčastejšou príčinou ťažkej srdcovej chyby a oneskoreného vývoja.
Nedostatky sú tiež podobné, pokiaľ ide o prítomnosť charakteristických znakov vzhľadu, okrem iného:
- oči široko od seba
- malé a nízko nasadené uši
- rybie tlamy
- plochý nos
- rozdiely v dĺžke palca a chodidla
Okrem toho sú Di George aj Downov syndróm charakterizované slabým svalovým tonusom.
Neskôr v živote je u pacientov s Di Georgeovým syndrómom väčšia pravdepodobnosť vzniku autoimunitných ochorení ako u zdravých ľudí. Špecialisti navyše potvrdzujú, že je medzi nimi aj zvýšená frekvencia Parkinsonovej choroby
Di Georgeov syndróm ovplyvňuje aj duševné zdravie, ale hoci 80 – 100 % pacientov trpí poruchami, ktoré s ním súvisia, zriedka sa spájajú s Di Georgeovým syndrómom. Výsledné problémy sú najviditeľnejšie u dospelých, ale začínajú sa rozvíjať už v detstve.
Deti s Di Georgeovým syndrómom sú spravidla hyperaktívne, nedokážu sa sústrediť a majú problémy s učením. Zvyčajne sú tiež mierne mentálne retardovaní.
U dospelých s týmto syndrómom genetického defektu je tiež väčšie riziko vzniku duševných chorôb, vr.depresie a bipolárnej poruchy. Mať tento syndróm mutácií je tiež 30-krát vyššie riziko schizofrénie v porovnaní so zdravým človekom. Okrem toho sa môžu vyskytnúť aj epizódy psychózy a demencie.
Di Georgeov syndróm môže mať aj nešpecifické symptómy, ktoré nemusia byť až také závažné. Zahŕňajú, ale nie sú obmedzené na:
- kŕče
- úzkostné poruchy
- zakrivenie chrbtice
- problémy so sluchom, rečou a prehĺtaním
Ako sa diagnostikuje Di Georgeov syndróm?
Diagnóza Di Georgeovho syndrómu nie je v mnohých prípadoch jednoduchá, a preto sa o nej niektorí pacienti dozvedia náhodne, napríklad keď sa narodí dieťa s genetickou chybou. Je ťažké diagnostikovať túto chorobu, pretože jej príznaky často nie sú zrejmé a možno ich pripísať mnohým chorobám.
Jedným zo spôsobov stanovenia diagnózy je genetické testovanie. Bohužiaľ, mikrodelecie sa môžu vyskytnúť náhodne, takže je veľmi ťažké predpovedať, aké konkrétne testy by sa mali vykonať.
Je oveľa jednoduchšie ich robiť, keď je žena ešte tehotná a je známe, že napríklad jeden z rodičov má mutáciu. V tejto situácii sa vykonávajú prenatálne testy, ako je genetická amniocentéza.
Prenatálna diagnostika zahŕňa odber plodovej vody na vyšetrenie. Zákrok sa vykonáva medzi 15. a 18. týždňom tehotenstva.
Mali by ste si však uvedomiť, že test je invazívny, čo je spojené s možnými komplikáciami (napr. existuje 1% riziko potratu).
V neskorších štádiách života je odhalenie genetického defektu možné aj pri diagnostike iných orgánov, napríklad srdca pri echokardiografii alebo röntgenovom vyšetrení vertebrálnych abnormalít v krčnej chrbtici.
Di Georgeov syndróm - liečba
Osoba s diagnózou Di Georgeovho syndrómu si musí uvedomiť, že ide o celoživotné ochorenie. Od okamihu diagnózy, prakticky počas celého života, musí byť pod neustálym dohľadom špecialistov v rôznych oblastiach, vrátane:
- neurológ
- kardiológ
- gastroenterológ
- endokrinológ
- nefrológ
- ORL špecialista
- psychológ
- psychiatri
- imunológ
- genetika
Vďaka tomuto postupu je možné symptómy nielen minimalizovať, ale aj predchádzať ich zhoršovaniu a negatívnym vplyvom, ako aj rozpoznať a liečiť nové poruchy. Toto je obzvlášť dôležité u detí s Di Georgeovým syndrómom, pretože neaplikovanie vhodných terapií včas môže nepriaznivo ovplyvniť ich vývoj,nielen fyzické, ale aj duševné.
Ak je diagnóza stanovená bezprostredne po narodení chorého dieťaťa, je zvyčajne spojená so začatím liečby v tom čase a teda s mnohými operáciami, ktoré pomáhajú napr. odstrániť defekty srdca, tráviaceho a nervového systému.
Ak sa odstránia najzávažnejšie príznaky, dieťa musí často absolvovať odbornú liečbu, ktorá napríklad zlepší sluch alebo minimalizuje problémy s rečou
Niektorí pacienti vyžadujú psychiatrickú liečbu alebo psychologickú terapiu, ktorá im pomôže minimalizovať symptómy, ako je úzkosť, hyperaktivita, alebo liečiť stavy, ako je schizofrénia.
Farmakologická liečba sa často vykonáva aj u ľudí s Di Georgeovým syndrómom.
Je tiež potrebné pripomenúť, že závažnosť symptómov u pacientov s Di Georgeovým syndrómom môže byť rôzna, preto je okrem neustálej kontroly špecialistov potrebná aj neustále zvyšovanie informovanosti. Vedomosti o chorobe by mal mať nielen pacient, ale aj jeho príbuzní, čo pomôže chorobe pochopiť a umožní poskytnúť potrebnú podporu.