Luskáčikový syndróm je syndróm kompresie ľavej obličkovej žily cez aortu a hornú mezenterickú artériu. Tento syndróm môže dať o sebe vedieť mnohými spôsobmi. Pacient sa sťažuje na bolesti brucha, niekedy s kŕčovými žilami. Niekedy sa stále cíti unavený. Stanovenie diagnózy teda nie je jednoduché. Zistite, čo je syndróm luskáčika, aké ďalšie príznaky môže mať a ako sa lieči.

Luskáčikový syndrómalebosyndróm kompresie ľavej obličkovej žily cez aortu a hornú mezenterickú artériuje diagnostikovaný v každom štádiu života, ako u dospelých, tak aj u detí. Je to mimoriadne nevďačná choroba. Niekedy musí lekár pred stanovením správnej diagnózy prejsť dlhou cestou, aby vylúčil ďalšie problémy jeden po druhom. Medzitým sa pacient cíti horšie a horšie. Stáva sa, že sa lieči napr.na chrbticu. Má predpísané cvičenie, rehabilitáciu a fyzickú terapiu a nezlepšuje sa. Našťastie, po stanovení diagnózy sa zotavíte pomerne rýchlo, keďže liečba nie je príliš zložitá.

Nejednoznačné symptómy

Sťažnosti, ktorým trpia ľudia so syndrómom luskáčika, zahŕňajú:

  • bolesti žalúdka
  • bolesť chrbta, hlavne v driekovej oblasti (v dolnej časti chrbta)
  • bolesti obličiek
  • bolesť v podbrušku
  • gastrointestinálne symptómy, najmä nevoľnosť, vracanie
  • análne varixy (hemoroidy)
  • kŕčové žily končatín
  • u mužov kŕčové žily semennej šnúry
  • u žien kŕčové žily ovariálneho plexu
  • všeobecná slabosť
  • hematúria (hematúria)

Čo je to syndróm luskáčika

Syndróm luskáčika nemožno nazvať chorobou. Ide skôr o anatomický defekt, vrodenú cievnu anomáliu. Zahŕňa rozšírenie ľavej obličkovej žily v dôsledku jej zovretia medzi brušnú aortu a hornú mezenterickú artériu. Cievy stláčajú obličkovú žilu spôsobom, ktorý pripomína princíp luskáčika (tento termín sa vyskytuje aj v gastroenterológii – pažerák luskáčikového typu sa prejavuje bolestivými kŕčmi pažeráka). V dôsledku tohto tlaku sa zvyšuje venózny tlak, čo vedie k rozvoju kolaterálnej cirkulácie - cez nadobličkové, bedrové a genitálne žily.

Diagnostické testy

Po obdržaní výsledkov testu moču môže vzniknúť podozrenie na syndróm luskáčika. Naznačuje to proteinúria, hematúria alebo hematúria. Hematúria sa vyskytuje v dôsledku priameho spojenia medzi venóznymi dutinami, ktoré majú veľmi tenké steny, a priľahlými kalichmi obličiek. Ďalšou etapou diagnostiky je ultrazvukové vyšetrenie dopplerom, počítačová tomografia alebo magnetická rezonancia. Zvyčajne tieto metódy úplne postačujú na to, aby sa zabezpečilo, že pacient má syndróm luskáčika. V prípade pochybností možno vykonať retrográdnu venografiu ľavej obličkovej žily so súčasným meraním tlaku v tejto žile pred stenózou a v dolnej dutej žile. Je to však už invazívny test.

Stojí za to vedieť

Syndróm luskáčika by sa mal počas tehotenstva veľmi starostlivo sledovať. Pohyb vnútorných orgánov ženy počas tejto doby môže spôsobiť ešte väčší tlak na ľavú obličkovú žilu. Stáva sa však aj to, že počas tehotenstva sa tento tlak uvoľní.

Ako sa lieči syndróm luskáčika

Stáva sa, najmä u detí, dospievajúcich a mladých dospelých, že syndróm zmizne sám od seba. Súvisí to s procesmi, ktoré prebiehajú v mladých organizmoch – deti rastú, menia sa proporcie tela, a tak vnútorné orgány mierne menia svoju polohu voči sebe. V určitom bode sa svorka na ľavej obličkovej žile môže znížiť alebo úplne zmiznúť.

V iných prípadoch sa syndróm luskáčika lieči chirurgicky. Operácia spočíva v odblokovaní stlačenej nádoby a obnovení správneho prietoku. Často sa vyžaduje použitie stentu v stlačenej žile. Toto riešenie poskytuje dobré výsledky a poškodenie obličiek je veľmi zriedkavé. V extrémne ťažkých prípadoch je nevyhnutná transplantácia obličky (samozrejme, jej cievny pedikl je už umiestnený na bezpečnejšom mieste) alebo dokonca nefrektómia, teda odstránenie obličky.

Po operácii by sa mali systematicky vykonávať ultrazvukové vyšetrenia obličiek a moč.

Kategórie:

Kardiológia