Pomôžte rozvoju stránky a zdieľajte článok s priateľmi!
Bežecká depresia existuje. Nie každý tomu verí, hoci chytí prakticky každého maratónca. A to ten, kto práve začína, aj profesionál, ktorý behá roky. Niekto sa s tým vyrovnáva lepšie, iný horšie – preto ten rozdiel v interpretácii ich stavu po maratóne. Ako sa s tým vysporiadať?
Bežeckú depresiu(pomaratónske blues) možno najlepšie opísať ako pokles výkonnosti a zároveň motivácie. Psychika sadne, telo bolí. Toto je moment, keď bežec začína pochybovať o zmysle behu a dokonca ho nenávidieť. Je tam cítiť nezmysel a rezignáciu. Stav je veľmi blízky bežnej depresii, pretože človek sa nechce s nikým stretnúť, s nikým rozprávať a s najväčšou pravdepodobnosťou by nevyšiel z domu.
Bežci sa v tomto období nedokážu vrátiť do normálneho života a zaoberať sa vecami, ktoré majú od behu ďaleko. Našťastie tento stav netrvá dlho a ide o prechodné štádium. Zvyčajne pomaratónske blues trvá niekoľko dní. Bohužiaľ, po ďalšom maratóne má tendenciu k recidíve.
Bežecká depresia – odkiaľ pochádza a kedy udrie?
Beh z kopca sa objaví po zabehnutí maratónu. Zaujímavé je, že dosiahnutý výsledok neovplyvňuje výskyt depresie. Pomaratónske blues sa môže prejaviť aj u tých, ktorí vyhrali alebo dosiahli celoživotný maratón. Neexistuje žiadne pravidlo. Prečo sa to deje? Účasť na maratóne je zložitý proces. Nie je to len samotný beh, ale aj týždne príprav. Tréningový plán, všetko podriadiť behu, mentálna príprava – to všetko maratónca pohltí natoľko, že sa na nejaký čas takmer vyradí z bežného života. Vrcholom je samozrejme samotný maratón. A po ňom? Nastáva problém. Kým príprava je proces, ktorý sa zapája postupne – kým sa cieľ nedosiahne, po dosiahnutí cieľa nenastáva postupné stíšenie – dochádza k náhlemu skoku. Tvrdá zrážka s každodennou realitou. Musí to bolieť. A bolí to.
Maratón vám dodá adrenalín a jeho absolvovanie vo vás vyvolá pocit eufórie. Tento príjemný stav však netrvá dlho. Väčšinou to končí niekoľko hodín po behu, keď bežec ešte pod vplyvom emócií prežíva maratón, teší sa z výsledku, chváli sa ním a rozpráva o svojom zážitku ostatným. Najčastejšie hneď na druhý deň téma maratónu prestane existovaťprostredí, tak sa bežec musí vrátiť do bežnej „predmaratónskej“ reality. Je to brutálny zážitok, najmä keď ho sprevádza fyzická bolesť spôsobená reakciou tela na obrovskú námahu. Keď adrenalín opadne, bežci pociťujú účinky extrémneho behu na svojom tele. Bolesť hlavy, dehydratácia, bolesti svalov a malátnosť spolu s malátnosťou privádzajú bežca do oranžovej jamy.
Bežecká depresia – ako sa s ňou vysporiadať?
Pre bežca môže byť útechou, že blues po maratóne je prechodný stav a nie je taký vyčerpávajúci ako tradičná depresia. Dá sa to prirovnať napríklad k baby blues, teda pocitu efektu po pôrode, ktorý väčšinou po dvoch týždňoch ustane.
Ako rýchlo sa maratónsky bežec vyrovná s depresiou, závisí od mnohých faktorov, vrátane psychická a fyzická odolnosť. Na depresiu bežcov neexistuje žiadny liek, existujú však spôsoby, ako jej predchádzať alebo aspoň minimalizovať jej príznaky.
Ako sa vysporiadať s depresiou bežca:
Odpočinok po behu
Oplatí sa počúvať telo, ktoré potrebuje regeneráciu po namáhavom cvičení. Po odbehnutí maratónu by ste sa nemali náhle vrátiť k svojim každodenným povinnostiam, ale dať si čas na postupný návrat do psychickej a fyzickej formy. Je dobré si napríklad urobiť niekoľkodňovú dovolenku, veľa oddychovať a venovať sa radostiam, ktoré sme počas príprav na maratón odložili bokom. Návrat do formy môžete urýchliť aj pomocou biologických regeneračných kúr.
Postupne sa vráťte k behu a kontaktu s ľuďmi
Bežecká depresia bude menej nápadná, ak si po behu nedáme príliš dlhú pauzu od behu a stanovíme si ďalší cieľ, o ktorý sa budeme snažiť. Obnova by však mala byť postupná. Oplatí sa začať s ľahkým tréningom. Je dobré stretnúť sa s ostatnými maratóncami, ktorí zažívajú rovnaký pokles výkonnosti. V takejto skupine bude návrat k behu jednoduchší a príjemnejší. Pamätajte, že nepriateľom depresie je kontakt s inými ľuďmi.
Doprajte si darček
Maratónsky bežec si zaslúži ocenenie, aj keď nedosiahol cieľ, ktorý zamýšľal. Už len zabehnúť maratón a vynaložiť nadľudské úsilie je dôvodom na odmenu. Náladu si môžete zlepšiť rôznymi spôsobmi, napríklad kúpou nových bežeckých topánok, výletom, financovaním dobrého koncertu.
Prijať
Nakoniec stojí za to uznať, že maratón sa skončil. Že cieľ, na ktorý sme sa tak dlho pripravovali, už nie je aktuálny. Zmierenie sa svďaka tomu to pre nás prestane byť koncom sveta. O to viac, že takýchto „koncov“ budeme mať v živote veľa. Pomaratónsky blues sa po maratónoch rád vracia, preto sa oplatí byť naň pripravený. Prijatie nám umožní vrátiť sa do reality rýchlejšie a menej bolestivo.