Pomôžte rozvoju stránky a zdieľajte článok s priateľmi!

OVERENÝ OBSAHAutor: lek. Katarzyna Banaszczyková

Jednou z metód liečby ischemickej choroby srdca je invazívny zákrok, bežne známy ako bypass, alebo medicínskejšie - aorto-koronárny bypass. Táto operácia je najčastejšie vykonávaným zákrokom v kardiochirurgii. Čo je implantácia bypassu?

Obchádzky – aký je tento postup?

By-passy je kardiochirurgický zákrok, inak známy ako bypass koronárnych artérií (CABG – skratka pre bypass koronárnych artérií). Takáto operácia umožňuje spojenie aorty s koronárnymi cievami takým spôsobom, že sa vyhne úsekom koronárnych ciev zúžených aterosklerotickými plátmi. Koronárne cievy zásobujú srdcový sval krvou bohatou na kyslík.

Cieľom tejto procedúry je preto zlepšenie arteriálneho prekrvenia srdca, vďaka čomu je srdce lepšie zásobené kyslíkom a látkami potrebnými pre jeho správnu činnosť. Zlepšuje sa prekrvenie srdcového svalu, vďaka čomu je možné redukovať symptómy ochorenia vyplývajúce zo zúženia koronárnych ciev srdca

Cievne bypassové štepy sa najčastejšie získavajú z povrchovej žily dolnej končatiny (zvyčajne dolnej končatiny). Ak nie je možné odstrániť fragment žilovej cievy z dolnej končatiny (napríklad pre kŕčové žily), možno použiť a. radialis (nachádza sa na hornej končatine) alebo pravú vnútornú hrudnú tepnu (hrudník). Na vykonanie bypassu bude kardiochirurg zvyčajne potrebovať asi 10 centimetrov cievy.

Ochorenie koronárnych artérií – čo to je?

V tomto bode sa oplatí pozrieť sa na stav, ktorý si v niektorých situáciách vyžaduje obchvaty. Podstatou ischemickej choroby srdca je nedostatočný prísun krvi bohatej na kyslík do srdcového svalu, v prevažnej väčšine (>80-90% prípadov) je spôsobený aterosklerózou koronárnych artérií - tzn. tvorba aterosklerotických plátov v týchto tepnách, čo vedie k ich striktúram. Koronárna ateroskleróza môže dokonca viesť k infarktu myokardu, ak je stenóza výrazne závažná alebo plak praskne a prietok krvi v arteriálnej cieve je náhle obmedzený.

Je dobré to vedieť, keď hovoríme o tepnáchKoronárne tepny, máme tu na mysli dve tepny - a to presnejšie pravú koronárnu tepnu, ktorá zásobuje krvou pravú predsieň a komoru, zadnú časť medzikomorovej priehradky a určitú časť steny ľavej komory a ľavú koronárnu tepnu. , ktorý zásobuje krvou zvyšok srdcového svalu. V závislosti od miesta striktúry bude ischemická iná časť srdca.

Koronárna choroba srdca - príznaky

Tu stojí za zmienku o príznakoch ischemickej choroby srdca, ktoré sa v niektorých situáciách eliminujú vykonaním kardiochirurgických výkonov vrátane by-passov. Najčastejšie príznaky hlásené pacientmi s ischemickou chorobou srdca sú:

  • bolesť na hrudníku - typicky spôsobená fyzickou námahou, ale aj emocionálnym stresom a vystavením studenému vzduchu, túto bolesť pociťujeme najčastejšie retrosternálne, môže vyžarovať do ľavej hornej končatiny, niekedy čeľuste, krku. Pacienti opisujú tento pocit ako tlak, ťažký pocit alebo pocit pálenia, pálenia alebo tlačenice. Okrem toho bolesť zvyčajne trvá niekoľko minút a ustúpi v pokoji. Bolesť na hrudníku je v medicíne veľmi dôležitým klinickým príznakom, pretože ju treba odlíšiť od infarktu myokardu,
  • dyspnoe vyvolaná cvičením,
  • únava, slabosť,
  • bolesť žalúdka, nevoľnosť.

Vyššie popísané príznaky by nás rozhodne mali prinútiť navštíviť lekára, najlepšie na začiatku praktického lekára, teda svojho rodinného lekára. Po našom vyšetrení lekár rozhodne o ďalšom diagnostickom postupe a je možné, že odporučí návštevu odborníka – kardiológa

By-passy - indikácie pre aorticko-koronárny bypass

Vo väčšine prípadov sa ischemická choroba srdca lieči medikamentózne a samozrejme úpravou životosprávy vrátane stravovania a vhodne zvolenej fyzickej aktivity. V niektorých prípadoch je však potrebné podstúpiť invazívny zákrok na obnovenie priechodnosti koronárnych tepien. Typickým zákrokom prvej línie, pre ktorý lekári rozhodujú, je koronárna angioplastika (tzv. balónkovanie), ktorá spočíva v rozšírení zúženej cievy pomocou špeciálneho „balónika“.

Zvolený postup závisí od cievy postihnutej aterosklerózou, veku pacienta a iných faktorov, ako sú komorbidity alebo očakávaná dĺžka života pacienta.

Koronárny aortálny bypass (t.j. bypass, CABG) sa uprednostňuje, keď máme do činenia s:

  • s ochorením ľavej hlavnej koronárnej artérie,
  • chorobatri plavidlá,
  • komorbidity (ako napr. cukrovka, zhoršená funkcia ľavej komory),
  • kontraindikácie duálnej protidoštičkovej liečby - takáto liečba je nutná po koronárnej angioplastike,
  • kľukatý priebeh ciev alebo výrazné kalcifikácie v cievach,
  • recidivujúca restenóza (t.j. restenóza) v stente.
  • prítomnosť indikácií pre inú srdcovú operáciu (vtedy možno vykonať dva výkony počas jedného výkonu - napr. operácia aneuryzmy vzostupnej aorty alebo náhrada srdcovej chlopne).

By-passy - priebeh operácie koronárneho bypassu

Pacienti pred bypassom koronárnej artérie sú zvedaví, ako celá operácia vyzerá a čo sa presne deje počas jej trvania. Zákrok možno vykonať s mimotelovým obehom alebo bez neho. V prvom prípade kardiochirurg najskôr otvorí hrudník rezom pozdĺž hrudnej kosti. Potom je potrebné pripojiť zariadenie na kardiopulmonálny bypass a zástavu srdca. V tomto prípade sa postup vykonáva na nezbitom srdci. Po zavedení cievneho bypassu a správnom spojení ciev sa srdcová frekvencia obnoví.

Tento postup je možné vykonať aj bez použitia mimotelového obehu. Vtedy srdce neprestáva biť – zákrok sa robí na bijúcom srdci. Klietka sa otvára rovnakým spôsobom, ako je opísané vyššie. Čoraz častejšie sa výkony vykonávajú aj z iného prístupu ako cez rez hrudnou kosťou - je možné obísť prístup aj ľavostrannou torakotómiou - teda otvorením klietky na ľavej strane, ale tento spôsob sa používa len vtedy, keď je potrebné liečiť individuálne zúženia.

Mali by ste si uvedomiť, že po operácii bypassu koronárnej artérie je nevyhnutná vhodná rehabilitácia srdca, ktorá vám umožní vrátiť sa k normálnej životnej aktivite. Vhodné cviky sa realizujú už v nemocnici, hneď po zákroku a po prepustení - pacient by mal zostať v sanatóriu, kde lekári vyberú vhodné cviky pre stav po zákroku

Koronárny aortálny bypass - kontraindikácie zákroku

Nie vo všetkých prípadoch je možné vykonať premostenie. Kontraindikácie pre obchádzanie zahŕňajú:

  • nesúhlas zo strany pacienta - je to absolútna kontraindikácia každej operácie,
  • stenóza koronárnej artérie v celom jej priebehu - to znemožňuje obísť stenózu, pretože je obsadená celá cieva,
  • výrazne zhoršená funkcia srdca, keď je ejekčná frakcia ľavej komory nižšia ako 20-30 %,
  • ťažká krvácavá diatéza - ktorá predstavuje riziko výrazného krvácania počas operácie,
  • nestabilné, pokročilé chronické ochorenia, ako je zlyhanie obličiek, pľúcne ochorenia, ťažká hypertenzia, poruchy elektrolytov, pokročilé zhubné nádory,
  • aktívna infekcia, ktorá pokračuje v celom tele.

Konečné rozhodnutie o vykonaní zákroku robí samozrejme pacient spolu so špecialistami - v prípade bypassu koronárnej artérie je potrebná špeciálna kvalifikácia, v ktorej je kardiológ, kardiochirurg, invazívny kardiológ, anesteziológ. a špecializovaný neurológ. Niekedy je tiež potrebné poradiť sa s iným odborníkom v závislosti od iných chronických ochorení prítomných u konkrétneho pacienta

By-passy - komplikácie po zákroku

Ako všetky výkony, vrátane bypassu koronárnej artérie, môže byť spojený výskyt určitých komplikácií, tým skôr, že ide o veľký chirurgický výkon, ktorý sa zvyčajne vykonáva u pacientov s chronickými ochoreniami. Komplikácie tejto operácie zahŕňajú:

  • infarkt myokardu,
  • ťah,
  • smrť počas operácie,
  • krvácanie z bypassu,
  • je potrebné znova uviesť do prevádzky,
  • infekcia operačnej rany,
  • zápal pľúc,
  • akútne zlyhanie obličiek,
  • pľúcna embólia.

V prípade akýchkoľvek pochybností sa zákroku neoplatí vzdať – opýtajte sa svojho lekára na otázky, ktoré vás zaujímajú. Operácia bypassu koronárnej aorty znižuje riziko infarktu myokardu a zlepšuje kvalitu života pacientov s ischemickou chorobou srdca. Hoci rehabilitácia po operácii trvá približne 6 týždňov, je možné vrátiť sa k bežným aktivitám vrátane práce.

O autoroviluk. Katarzyna BanaszczykováAbsolvent lekárskej fakulty na Collegium Medicum v Bydgoszczi, UMK v Toruni. V súčasnosti vykonáva postgraduálnu lekársku prax. Autor vedeckých článkov a mnohých vzdelávacích článkov zameraných na šírenie medicínskych poznatkov.

Pomôžte rozvoju stránky a zdieľajte článok s priateľmi!

Kategórie:

Kardiológia