Mŕtvica je druhou najčastejšou príčinou smrti a jednou z najdôležitejších príčin invalidity v modernom svete. Každý rok sa na celom svete diagnostikuje 15 miliónov prípadov mozgovej príhody, z ktorých 5 miliónov je smrteľných a ďalších 5 vedie k trvalej invalidite. Je terapia kmeňovými bunkami novou príležitosťou pre pacientov s mŕtvicou?
Je lliečba kmeňovými bunkamibudúcnosťou terapie tejto choroby? Vedci z Texaskej univerzity predstavili najnovší výskum využívajúci kmeňové bunky, ktorý sľubuje vývoj účinnej terapie na liečbu pacientov po mŕtvici. Na VIII. Svetový kongres o mozgovej príhode v Brazílii (10.-13.10.2012) prezentoval výsledky klinických štúdií s použitím najnovšej terapie kmeňovými bunkami u pacientov do 19 dní po cievnej mozgovej príhode. Výskum sa uskutočnil v He alth Science Center v Houstone (UTHe alth) na University of Texas (USA).
Mŕtvica: terapia kmeňovými bunkami
Terapia kmeňovými bunkami je jediná randomizovaná intraarteriálna klinická štúdia na svete zameraná na použitie intraarteriálnych kmeňových buniek pri liečbe ischemickej cievnej mozgovej príhody. Predklinické štúdie na myšiach ukázali, že liečba kmeňovými bunkami im pomohla zotaviť sa z mŕtvice. Ďalším krokom bola terapia (nazývaná ALD-401) na liečbu pacientov s mozgovou príhodou, ktorá sa zamerala na bezpečnosť a účinnosť tejto regeneračnej terapie s využitím vlastných kmeňových buniek pacienta z drene pacienta. Od 13. do 19. dňa boli bunky podávané priamo do krčnej tepny po mŕtvici. Skoré výsledky testov u prvých 10 pacientov nepreukázali žiadne nepriaznivé účinky, čo výskumníkom umožnilo rozšíriť štúdiu na zamýšľaných 100 pacientov.
-Pri mnohých ochoreniach, ktoré je ťažké alebo nemožné liečiť, sa hľadá možnosť využitia kmeňových buniek. Široko chápané ochorenia nervového systému sú jednou z najaktívnejších oblastí, kde bude možné využiť regeneračnú silu driemajúcu v bunkách. Výsledky výskumu vedcov z Texaskej univerzity naznačujú, že kmeňové bunky môžu podporovať regeneráciu mozgu poischemická mozgová príhoda spôsobená zrazeninou v cievach mozgu. To je nepochybne dobrá správa, ktorá dáva nádej, že čoskoro zmeníme tieto znepokojujúce štatistiky a budeme môcť pomôcť mnohým pacientom – hovorí Dr. Tomasz Baran z Poľskej banky kmeňových buniek.