Pomôžte rozvoju stránky a zdieľajte článok s priateľmi!

Účinnosť dýchania je účinnosť dýchacieho systému pri dodávaní kyslíka do krvi a jej okysličovaní. Stojí za to zistiť, čo určuje účinnosť dýchania, ako ju môžeme zlepšiť a aké diagnostické testy sa vykonávajú na jej posúdenie.

Dýchacia zdatnosťje schopnosť dýchacieho systému okysličovať krv, závisí predovšetkým, ale nielen, od stavu pľúc. V medicíne sa tento termín najčastejšie používa v súvislosti s jeho absenciou – respiračné zlyhanie je závažný život ohrozujúci stav vyžadujúci okamžitú liečbu

Diagnostika dýchacieho systému a jeho efektívnosť je založená nielen na laboratórnych krvných testoch, ale aj na zobrazovacích a funkčných testoch, napríklad spirometria

O svoju dýchaciu kondíciu sa oplatí starať, pretože priamo ovplyvňuje výkonnosť celého tela, základnými opatreniami, ktoré možno na tento účel urobiť, sú prestať fajčiť a pravidelne cvičiť.

Respiračná zdatnosť: od čoho závisí?

Respiračná zdatnosťje termín, ktorý popisuje schopnosť tela okysličovať krv. Ovplyvňujú ho najmä tri faktory:

  • takzvaná kapacita pľúc, t.j. množstvo vzduchu, ktoré dokážu zadržať
  • prietok krvi cez pľúcne cievy, ktorý určuje schopnosť krvi prijímať kyslík
  • kapacita difúzie kyslíka, t.j. ako fungujú alveolárne bunky, ako rýchlo transportujú kyslík do krvi

Závisia predovšetkým od stavu dýchacieho systému, ktorý je ovplyvnený rôznymi stavmi, napr.

  • ochorenia dýchacích ciest, ktoré znižujú poddajnosť pľúc, t. j. schopnosť pľúc napĺňať sa vzduchom, napr. chronická obštrukčná choroba pľúc, emfyzém, atelektáza, pneumónia
  • ochorenia dýchacích ciest, ktoré zhoršujú výmenu plynov, prenikanie kyslíka do krvi cez zhrubnutie alveolárno-kapilárnej bariéry, napr. pľúcny edém
  • patologické stavy dýchacích ciest, napr. obštrukcia (dusenie), laryngeálny edém alebo spazmus dýchacích ciest (napr. astmatický záchvat). Výrazne znižujú alebo dokonca zabraňujú transportu vzduchu do pľúc

Ďalšie faktory ovplyvňujúce účinnosť dýchania, ktoré priamo nesúvisia s dýchacím systémom, sú napríklad:

  • zmeny v pľúcnych cievach, napr. embóliapľúcne
  • stavy znižujúce schopnosť expandovania hrudníka, napr. ťažká obezita, deformity, zranenia
  • zloženie dýchacej zmesi, ak je vo vzduchu príliš málo kyslíka, telo nedostáva dostatok kyslíka a vedie to k zlyhaniu dýchania
  • narušenie činnosti dýchacích svalov alebo dýchacieho centra, ktoré výrazne znižuje frekvenciu a hĺbku dýchania: poškodenie mozgového kmeňa alebo hornej časti miechy, predávkovanie niektorými liekmi, myasthenia gravis, príp. porucha elektrolytov
  • srdcové choroby, najmä srdcové zlyhanie alebo šok, pri ktorých zhoršený prietok pľúcami spôsobuje zníženie okysličovania krvi
  • fyzická aktivita, trénovaní ľudia majú väčšiu kapacitu pľúc, a tým aj efektivitu dýchania

Zlyhanie dýchania

Respiračné zlyhanie je stav, pri ktorom je narušená výmena plynov v pľúcach, niektoré choroby, ktoré k tomu môžu viesť, boli spomenuté už skôr (šok alebo dusenie).

Vedie k vzniku hypoxémie, t.j. zníženiu parciálneho tlaku kyslíka v arteriálnej krvi pod<60 mmHg, a niekiedy także do hiperkapnii - wzrostu ciśnienia parcjalnego dwutlenku węgla ≥45 mmHg.

V závislosti od dynamiky progresie symptómov hovoríme o akútnom alebo chronickom respiračnom zlyhaní.

Akútny sa vyvíja náhle a je potenciálne reverzibilný, čo vedie k nemu, napr.

  • pľúcny edém (spôsobený zlyhaním srdca alebo napr. utopením)
  • alveolárne krvácanie
  • ťažký zápal pľúc
  • trauma
  • odma
  • šok

Syndróm akútnej respiračnej tiesne sa nazýva aj ARDS (syndróm akútnej respiračnej tiesne), tento termín sa netýka len aktuálneho stavu, ale popisuje aj patologický proces v pľúcach, pri ktorom sa v dôsledku poškodenia ciev a buniek pľúc, hromadenie tekutiny v alveolách, čo zhoršuje výmenu plynov, čo vedie k hypoxémii.

Chronické respiračné zlyhanie sa vyvíja postupne a nie je úplne reverzibilné. Vyskytuje sa v dôsledku napríklad chronických pľúcnych ochorení: chronická obštrukčná choroba pľúc, pneumokonióza, cystická fibróza, ochorenia nervového systému a svalov.

Zlyhanie dýchania sa prejavuje dýchavičnosťou, cyanózou, zrýchleným tepom, neznášanlivosťou záťaže, menej často kašľom či bolesťami na hrudníku. Malo by sa pamätať na to, že prevládajú symptómy choroby vedúce k tomuto stavu.

Ako zvýšiť kondíciu dýchania?

Najdôležitejšie opatrenie, ktoré možno za týmto účelom urobiť, je prestať fajčiť, tabakový dym vážne poškodzuje dýchacie cesty a alveoly vedúce z jednéhostrane k nadmernej produkcii hlienu, ktorý bráni prúdeniu vzduchu v pľúcach a na druhej strane poškodzuje bunky vystielajúce alveoly, čo znižuje schopnosť výmeny plynov

Ďalšie metódy vyplývajú z vyššie popísaných faktorov ovplyvňujúcich účinnosť dýchania.

V záujme zachovania maximálnej účinnosti dýchania by sa choroby dýchacích ciest, najmä chronická obštrukčná choroba pľúc a astma, mali kontrolovať a liečiť, čím sa spomalí alebo dokonca zastaví progresia choroby, a tým sa udrží aktuálna respiračná zdatnosť.

Ďalším opatrením na zlepšenie stavu dýchacieho systému je takzvané aeróbne alebo dynamické cvičenie. Sú to napríklad beh, plávanie, bicyklovanie, teda športy, pri ktorých sa dýchanie zrýchľuje a prehlbuje, na rozdiel od statických športov (napr. vzpieranie), kde sa námaha často vykonáva bez dýchania.

Pravidelne praktizovaný šport zvyšuje kapacitu pľúc, takže väčšia plocha je prevzdušnená a výmena plynov prebieha na väčšej ploche. Výsledkom je, že do krvi sa dostáva viac kyslíka a zvyšuje sa účinnosť dýchania.

Fyzická námaha priaznivo ovplyvňuje aj prácu srdca a obehového systému, ako aj prácu dýchacích svalov, čo navyše zlepšuje výkonnosť dýchania.

Okrem toho je dôležité kontrolovať svoju telesnú hmotnosť, pretože prebytok telesného tuku sťažuje prácu dýchacích svalov a tiež znižuje objem hrudníka a pľúc.

Zaujímavé je, že účinnosť dýchania zvyšujú aj inhalačné lieky používané napríklad pri astme, spôsobujú rozšírenie dýchacích ciest, vďaka čomu sa do krvi dostane viac vzduchu a kyslíka a viac sa dostane do všetkých buniek v tele. telo.

Hodnotenie kondície dýchania

V súčasnosti máme niekoľko nástrojov na hodnotenie účinnosti dýchania, sú to laboratórne a funkčné testy, vrátane:

  • pulzná oxymetria hodnotiaca obsah kyslíka v krvi
  • gasometria, to je laboratórne vyšetrenie, ktoré hodnotí obsah kyslíka, oxidu uhličitého v krvi a ďalšie parametre súvisiace nielen s dýchacím systémom

Oba tieto testy sa používajú predovšetkým v núdzových situáciách, pričom v pokročilejšej diagnostike dýchacieho systému sa vykonávajú aj:

  • spirometria, čo je test, ktorý hodnotí prácu dýchacieho systému na základe meraní prietoku vzduchu pri nádychu a výdychu, ako aj diastolickej a provokačnej spirometrie vykonávanej po podaní liekov. Definujú reakciu dýchacieho systému na rôzne situácie, napralergény
  • pletyzmografia – podobná spirometrii, ale meria celkovú kapacitu pľúc
  • 6-minútový test chôdze na posúdenie celkovej telesnej zdatnosti
  • pľúcny transferový test na oxid uhoľnatý (TLCO), ktorý hodnotí permeáciu plynov z alveol do krvi, a tým aj spomínanú difúznu kapacitu
  • Röntgen hrudníka na diagnostiku, napr. zápal pľúc
  • tomografia hrudníka
Sonda

Pomôžte rozvoju stránky a zdieľajte článok s priateľmi!

Kategórie:

Dýchací systém