- Malígna hypertenzia – príčiny a rizikové faktory
- Malígna hypertenzia - príznaky
- Malígna hypertenzia - komplikácie
- Malígna hypertenzia - diagnóza
- Malígna hypertenzia - liečba
- Malígna hypertenzia – dôležitá strava a fyzická aktivita
Malígna hypertenzia je najzávažnejšou a najnebezpečnejšou formou arteriálnej hypertenzie. Jeho charakteristickým znakom je, že rýchlo vedie k zlyhaniu mnohých orgánov (vrátane srdca a mozgu), čo je život ohrozujúci stav. Neliečení ľudia môžu zomrieť v priebehu niekoľkých dní od vzniku symptómov malígnej hypertenzie. Aké sú príčiny a príznaky malígnej hypertenzie? Aká je jeho liečba?
Malígna hypertenzia , tiež známa ako akcelerovaná hypertenzia, alebomalígna fáza hypertenzie , je veľmi zriedkavá, ale najzávažnejšia formaarteriálnej hypertenzie . Malígna hypertenzia je charakterizovaná takými hodnotami tlaku, ktoré vedú k poškodeniu a ďalšej nekróze strednej steny malých a najmenších tepien, t.j. takých, ktoré prekrvujú orgány, napr. mozog, srdce, obličky a pečeň. V dôsledku toho dochádza k poškodeniu a zlyhaniu týchto orgánov, čo je život ohrozujúci stav.
Treba si uvedomiť, že pri malígnej hypertenzii je dôležitá nielen veľmi vysoká hodnota arteriálneho tlaku, ale aj rýchlosť jeho zvyšovania. Práve náhle a nadmerné zvýšenie krvného tlaku, ktoré prekročí určitú kritickú úroveň, spôsobuje charakteristické zmeny v cievnom systéme a následne multiorgánové zlyhanie.
Malígna hypertenzia je diagnostikovaná čoraz menej často, čo vyplýva z väčšieho záchytu artériovej hypertenzie a rozšírenia antihypertenznej liečby (zníženie krvného tlaku na normálne hodnoty). Prevalencia malígnej hypertenzie medzi všetkými pacientmi s arteriálnou hypertenziou sa v súčasnosti odhaduje na menej ako 1 %. V tejto veľmi úzkej skupine sú najčastejšie diagnostikované u mužov okolo 44 rokov a žien okolo 36 rokov
Malígna hypertenzia – príčiny a rizikové faktory
Malígna hypertenziasa môže vyvinúť v priebehu neliečenej alebo zle liečenejesenciálna hypertenzia(ktoré príčiny zostávajú neznáme) alebo sekundárna arteriálna hypertenzia(spôsobená špecifickým ochorením), bez ohľadu na jeho závažnosť. V druhom prípade je malígna hypertenzia najčastejšie spôsobenáochorenia obličiek, pri ktorých dochádza k patológii obličkových ciev alebo obličkového parenchýmu
Existuje aj súvislosť medzi malígnou hypertenziou a fajčením a užívaním perorálnych kontraceptív.
Malígna hypertenzia - príznaky
- Výrazne zvýšený diastolický tlak (môže dosiahnuť hodnotu 140 až 150 mmHg);
- progresívne zlyhanie obličiek;
- Príznaky centrálneho nervového systému rôznej závažnosti: od slabosti, cez poruchy videnia, silné bolesti hlavy až po ťažkú hypertenznú encefalopatiu
Symptómy iných orgánov môžu tiež prevládať, napr. gastrointestinálny trakt (príznaky akútnej pankreatitídy alebo ischémie črevnej steny), srdcový infarkt.
Malígna hypertenzia - komplikácie
- Hypertenzná retinopatia (poškodenie sietnice oka);
- Poškodenie obličiek;
- Zlyhanie srdca;
- Pľúcny edém.
Existuje aj vysoké riziko mŕtvice.
DôležitéMalígna hypertenzia môže rýchlo viesť k smrti!
Rozvoj malígnej hypertenzie zvyšuje riziko vzniku hypertenznej encefalopatie. Náhle zvýšenie krvného tlaku na hodnoty presahujúce adaptačnú schopnosť vedie k zvýšeniu prietoku krvi mozgom a ďalej k zvýšeniu priepustnosti arteriálnych stien, prieniku zložiek plazmy do mozgu a jeho opuchu. a následne na smrť.
Malígna hypertenzia - diagnóza
Choroba môže byť diagnostikovaná na základe vyššie uvedeného príznaky. Konečná diagnóza je však založená na vyšetrení očného pozadia, ktoré odhalí tretie alebo štvrté štádium hypertenznej retinopatie - retinálne krvácania, výpotky a edém disku zrakového nervu.
Malígna hypertenzia - liečba
Cieľom liečby je znížiť krvný tlak na bezpečnú úroveň s použitím antihypertenzív. Lieky sa vyberajú rovnakým spôsobom ako pri liečbe esenciálnej hypertenzie. Lekár podá jeden liek a v prípade jeho neúčinnosti zvýši dávku alebo pridajú ďalšie lieky na zníženie krvného tlaku
Malígna hypertenzia – dôležitá strava a fyzická aktivita
Veľmi dôležitým prvkom v liečbe malígnej hypertenzie je nízkokalorická diéta (1500 kcal / deň) s obmedzením živočíšnych tukov a jednoduchých sacharidov, bohatá na zeleninu a ovocie. Okrem toho by mal pacient obmedziť konzumáciu kuchynskej soli ( <6 g/dobę). Ważne jest także zwiększenie poziomu aktywności fizycznej, np. regularne spacery czy jazda na rowerze.