Pomôžte rozvoju stránky a zdieľajte článok s priateľmi!
Prokrastinácia (študentský syndróm) sa týka ľudí, ktorí sa ťažko dostanú do práce a neustále odkladajú splnenie úlohy „na zajtra“. Tento stav bol nedávno uznaný ako duševná porucha, ale niektorí ľudia veria, že prokrastinácia je rozumná výhovorka pre tých, ktorí sa necítia ako nič. Čo je to vlastne prokrastinácia a ako ju odlíšiť od obyčajnej lenivosti? Aká je liečba tohto stavu? Je terapia vždy potrebná?
Prokrastinácia(latinskyprocrastinatio- odklad, odklad), inakštudentský syndrómje patologická tendencia neustále odkladať výkon danej činnosti na neskôr, napriek možnosti jej realizácie.Prokrastinátorimajú problémy s nástupom do práce, nevedia si manažovať čas tak, aby stihli splniť danú úlohu načas a jej dokončenie stále odkladajú.
Prokrastináciabola nedávno považovaná za duševnú poruchu. Stále sa však nájdu takí, ktorí veria, že prokrastinátori sú obyčajní leniví a pripisujú ich nedostatku vôle a ambícií. Nič nemôže byť chybnejšie. Podľa pozorovaní výskumníkov tento stav postihuje nadaných (alebo vnímaných) ľudí a zvyčajne mladých – najčastejšie študentov, ktorí sa na skúšky učia na poslednú chvíľu (preto sa prokrastinácia niekedy nazýva syndróm študenta).
Prokrastinácia – príčiny
Podľa psychológov môže mať tento neduh veľa príčin. Najčastejšie medzi nimi je vysoký stupeň náročnosti úlohy a s ňou spojený strach z neúspechu. Dotknutá osoba sa môže vyhnúť vykonávaniu úlohy, pretože podľa jej názoru nemá potrebné kompetencie na jej vykonanie. Podľa nej sa to rovná neúspechu, ktorý je spojený s podkopávaním a znižovaním vlastnej hodnoty. V dôsledku toho, čím je menšia šanca na úspech, tým dlhšie sa oneskoruje. To platí najmä pre perfekcionistov. Dokonalosť sa dosahuje pokusom a omylom a to druhé si perfekcionista nemôže dovoliť. Preto, aby nezlyhal, nerobí pre dokončenie úlohy nič.
Čo sa môže zdať absurdné, príčinou prokrastinácie môže byť aj opačná situácia, t. j. strach z úspechu - strach, že po vykonaní práceniekto, napríklad šéf, nám dá ešte viac úloh, ktoré budú navyše oveľa ťažšie ako tie predchádzajúce. Preto ich nebude možné stretnúť.
Ďalšími dôvodmi prokrastinácie môže byť nedostatok okamžitých výsledkov danej práce alebo neatraktívna úloha. Potom sa všetka pozornosť sústredí na zaujímavejšiu prácu.
Výskumníci z University of Colorado v Boulder sa zasa domnievajú, že tendencia neustále odkladať výkon danej činnosti na neskôr je v génoch. Ako argumentujú, za všetko môže geneticky podmienená impulzívnosť. Ľudia, ktorí sa vyznačujú touto povahovou črtou, sa nedokážu sústrediť, ľahko sa nechajú rozptýliť, a teda – odkladajú prácu na neskôr. Podľa amerických vedcov ide o atavizmus – návrat do čias, keď oddávanie sa impulzom mohlo pomôcť pri prežití. Nie všetky impulzívne rozhodnutia predkov však boli správne. To viedlo k rozvoju schopnosti odložiť určité záležitosti v čase. Podľa vedcov z Colorada je prokrastinácia vedľajším evolučným efektom príliš unáhlených rozhodnutí predkov.
Prokrastinácia - príznaky
Najprv sa daná osoba rozhodne vykonať akciu. Má na to schopnosti a ochotu. V určitom momente sa však z rôznych dôvodov (nie však z lenivosti) rozhodne odložiť svoju popravu načas, zvyčajne na zajtra. Na druhý deň sa opäť rozhodne vykonať plánovanú činnosť neskôr. Takto odkladanie niečoho „na zajtra“ trvá navždy. Je pravdou, že táto osoba si je vedomá neustáleho meškania pri vykonávaní danej činnosti, no napriek tomu sa na ňu nemieni sústrediť a nástup do práce naďalej odďaľuje. Všetko preto, že predlžovanie plnenia povinností načas zvyšuje pocit skľúčenosti a bezmocnosti, čím je úloha ešte náročnejšia ako na začiatku. Medzitým hľadá ospravedlnenie pre svoje činy. Napokon sa pod tlakom a stresom pustí do práce na poslednú chvíľu a úlohu splní doslova pred stanoveným časovým limitom. Často sa však stáva, že práca je dokončená príliš neskoro alebo nie je dokončená vôbec, čo má nepríjemné následky (napr. prepustenie z práce). Nakoniec sa človek rozhodne, že to v budúcnosti nebude robiť. Bohužiaľ, vzor sa opakuje pri ďalšej úlohe.
Oplatí sa vedieť, že prokrastinácia sa často spája s tzv vyhýbavá porucha osobnosti – porucha osobnosti, ktorá sa prejavuje extrémnou hanblivosťou a uzavretosťou do seba. Títo ľudia reagujú úzkosťou, keď zistia, že sa majú zúčastniť na dôležitej udalosti,projekt alebo úloha.
Prokrastinácia - liečba
V prvom rade sa odporúčapsychologická terapia , ktorej cieľom je nájsť príčinu ťažkostí, teda vysvetliť, prečo je plnenie danej úlohy odložené. Môžete sa tiež prinútiť pracovať a postupne prekonávať ťažkosti, ktoré konkrétny čin prokrastinátorom predstavuje. Aby ste si veci uľahčili, môžete urobiť niekoľko krokov, napríklad rozdeliť úlohu na niekoľko menších krokov, požiadať niekoho, aby vám pomohol dokončiť prácu (ale nie dokončiť úlohu). Pomôckou je aj starostlivosť o pracovné prostredie, napr. poriadok na stole. To platí najmä pre ľudí, ktorí sa dajú ľahko rozptýliť. Dobrou motiváciou môže byť aj vymyslieť si odmenu za vykonanú prácu. Niektorí psychológovia odporúčajú, aby ste sa nezamerali na dokončenie úloh, ale na ich začatie.