Kognitívne poruchy zahŕňajú problémy s pamäťou a pozornosťou, ako aj abnormálne pocity alebo patológie súvisiace s myšlienkovými procesmi. Vzhľadom na to, že mnohé psychiatrické symptómy sú klasifikované ako kognitívne poruchy, sú v podstate základom psychopatológie.

Kognitívne dysfunkciemôžu výrazne sťažiť život zažívajúceho pacienta. Problémy sa môžu týkať prakticky všetkých každodenných situácií, tak profesionálneho fungovania (ťažkosti môžu vyplynúť napríklad z porúch pamäti a koncentrácie), ako aj fungovania rodiny (tu môže byť problematické napr. presvedčenie pacienta, ktorým si je istý aj vtedy , v rozpore so skutočnosťou, keď ich popierajú jeho príbuzní). Kognitívna porucha, ktorá je spôsobená mnohými faktormi, sa môže vyskytnúť u dieťaťa aj u staršej osoby.

Kognitívne procesyumožňujú ľuďom spoznávať prostredie a komunikovať s ním. Sú tiež integrálnym prvkom súvisiacim so získavaním a upevňovaním vedomostí. Medzi základné ľudské kognitívne procesy patria:

  • pamäť,
  • poznámka,
  • vnímanie sveta zmyslami,
  • myslenie.

Kognitívne funkcie sú narušenév dôsledku mnohých rôznych situácií, ktorých príklady sú:

  • psychiatrické problémy (napr. depresia, bipolárna porucha alebo bludné syndrómy, ale aj prežívanie traumatickej udalosti),
  • neurologické ochorenia (ako mŕtvica, Alzheimerova choroba a iné syndrómy demencie),
  • poranenia hlavy,
  • nádorov centrálneho nervového systému,
  • ťažké exacerbácie chronických somatických ochorení,
  • užívanie psychoaktívnych látok (napr. drog alebo alkoholu),
  • abstinenčné syndrómy (súvisiace s vysadením liekov, na ktorých je pacient závislý – môže sa to týkať napr. odvykania od alkoholu, ale aj od liekov).

Kognitívna porucha: pamäť

Poruchy pamäti delíme do dvoch skupín: kvantitatívne a kvalitatívne poruchy pamäti

Rozlišuje medzi kvantitatívnymi poruchami pamäti (dysmnézia)seba:

  • hypermnézia (výnimočne dobrá pamäť),
  • hypomnézia (znížená kapacita pamäte),
  • amnézia (nedostatok pamäte).

Druhou kategóriou kognitívnych porúch súvisiacich s pamäťou sú kvalitatívne poruchy (paramnézia). Táto skupina problémov zahŕňa:

  • pamäťové ilúzie (skreslené spomienky na udalosti, ktoré sa skutočne stali v minulosti),
  • kryptomnézia (spomienky, o ktorých existencii pacient nevie - v dôsledku kryptomnézie môže dôjsť k tzv. nevedomému plagiátorstvu),
  • konfabulácie (falošné spomienky, ktoré zvyčajne vyplnia niektoré medzery v pamäti pacienta).

Kognitívna porucha: poznámka

Rušenie pozornosti môže mať podobu zhoršenej koncentrácie, kedy je ťažké sústrediť sa na jednu činnosť. Dochádza tiež k nadmernému presúvaniu pozornosti (z času na čas na inú vec) a jej nedostatočnému presúvaniu (zmena zdroja pozornosti je pre pacienta náročná).

Ďalším problémom je prílišné rozptýlenie pozornosti, kedy aj zdanlivo bezvýznamná udalosť (napr. preletenie hmyzu) úplne odvedie pozornosť pacienta od činnosti, na ktorú sa predtým sústredil.

Kognitívna dysfunkcia: vnímanie

Poruchy vnímania zahŕňajú ilúzie, halucinácie a psychosenzorické poruchy.

Ilúzie (tiež známe ako ilúzie)sú nesprávne vnemy vznikajúce zo stimulov zasahujúcich do zmyslových orgánov. Tu treba zdôrazniť, že nie všetky ilúzie súvisia s patológiou. Príkladom ilúzie môže byť dojem, že za oknom je cudzinec, pričom za ním sú obyčajné konáre stromov. Patologické bludy sú, keď je pacient – ​​napriek tomu, že je mu logicky prezentovaný, že sa mýli – stále presvedčený o pravdivosti svojich pozorovaní.

halucinácie (halucinácie)sa líšia od bludov. Ich tvorba nesúvisí s podnetmi, ktoré sa dostávajú k pacientovi. Podobnosť halucinácií a ilúzií sa však týka pacientovho presvedčenia o pravdivosti prežitých zážitkov. Ľudia, ktorí zažívajú halucinácie, nie sú náchylní na to, aby sa snažili presvedčiť sami seba, že ich skúsenosti nie sú skutočné. Halucinácie môžu ovplyvniť ktorýkoľvek zo zmyslov, a preto sa halucinácie rozlišujú:

  • sluchové (počutie rôznych zvukov alebo hlasov),
  • vizuálne (napr. vidieť pavúka na stene),
  • čuchový (pocit neexistujúcich pachov),
  • chuti (pocit chuti napriek nedostatku chuťového podnetu),
  • zmyslové (napr. pocitprítomnosť červov na tele).

Existujú tzv údajná forma halucinácií (nazývajú sa aj pseudohalucinácie). V tomto prípade sa abnormálne pocity nachádzajú vo vnútri tela pacienta alebo v nejakom nedefinovanom priestore.

Ďalším problémom klasifikovaným ako poruchy vnímania súpsychosenzorické poruchy(parahalucinácie). Ich genéza je podobná ako pri halucináciách – tieto vnemy vznikajú bez účasti vonkajšieho podnetu, no ich charakteristickým znakom je, že pacienti si uvedomujú svoju nereálnosť. Medzi psychosenzorické poruchy patria okrem iného nesprávne vnímanie veľkosti predmetov (ak sú vnímané ako príliš malé, označujú sa ako mikropsie, zatiaľ čo sa pacientovi zdajú nezvyčajne veľké – označujú sa ako makropsie).

V priebehu psychosenzorických porúch môžu neskutočné zážitky ovplyvniť aj iné zmysly: čuch, sluch, chuť alebo čuch.

Niektoré klasifikácie porúch vnímania zahŕňajú ďalšie dva javy:depersonalizáciaaderealizáciaDepersonalizácia je stav, v ktorom sa človek cíti oddelený od sám - v jej priebehu má pacient dojem, že je v skutočnosti na strane a je len pozorovateľom svojej telesnosti. V prípade derealizácie zasa dochádza k pocitu zmien v okolitom svete - pacientovi sa svet zdá zvláštny, zvláštny a neskutočný

Kognitívna dysfunkcia: myslenie

Poruchy myslenia delíme na poruchy priebehu, obsahu a logiky myslenia. Vyjadrenie je neodmysliteľne spojené s myšlienkovými procesmi, preto existenciu porúch myslenia naznačujú najmä tie problémy, ktoré sú viditeľné pri rozprávaní.

1. V prípadeporúch v priebehu mysleniasa rozlišuje:

  • mutizmus (úplné zastavenie reči, ktoré môže byť spojené s prázdnotou myslenia),
  • alógia (chudoba myslenia),
  • pretekárske myšlienky a súvisiace slová,
  • zrýchlenie myslenia,
  • spomalenie myslenia,
  • zastavenie myslenia (náhla strata vlákna, na ktorú pacient predtým myslel),
  • rozptýlenie myslenia (strata spojení medzi jednotlivými myšlienkovými vláknami, čo spôsobuje, že pacient pri rozprávaní neorganizovane prechádza z jednej témy na druhú),
  • pedantnosť (v priebehu myšlienkových pochodov sa stále objavujú nové, dodatočné myšlienky týkajúce sa maličkostí, čo robí pacientovu výpoveď zbytočnými detailmi),
  • vytrvalosť (opakovanie jednej frázy viackrát),
  • verbigerations (opakovanie slov, ktoréznejú si navzájom podobné),
  • echolalia (nevedomé, bezdôvodné opakovanie slov iných ľudí),
  • inkoherencia myslenia (úplný nedostatok koherencie medzi myšlienkami).

2. Ďalšie kognitívne poškodenie súvisiace s myšlienkovými procesmi jeporucha obsahu myšlienok . Sú medzi nimi bludy (nesprávne presvedčenia), ktorých pravdivosť si pacienti sú tak istí, že ich nie je možné presvedčiť, že sa mýlia. Predmet bludov sa môže líšiť, ale najčastejšie sú bludy:

  • perzekučné (pacient si myslí, že je sledovaný a odpočúvaný),
  • refering (ksledzki) - pacient si myslí, že má osobitný záujem o životné prostredie,
  • žiarlivosti,
  • náraz (pacient si myslí, že tretie strany kontrolujú jeho správanie zvonku, napr. prostredníctvom čipu implantovaného pod kožu),
  • erotické,
  • odosielanie alebo prijímanie myšlienok,
  • odhalenie (pacient je presvedčený, že jeho myšlienky sú komunikované tretím stranám bez jeho účasti),
  • somatické (pacient pociťuje príznaky nejakého vážneho alebo smrteľného ochorenia),
  • skvelý (chorý tvrdí, že je známy, bohatý a vplyvný človek).

V rámci obsahových porúch myslenia sa vyskytujú aj nadhodnotené predstavy (myšlienky) a obsesie. O precenených myšlienkach sa hovorí, keď sa pacient v živote riadi nejakou bizarnou alebo mimoriadne absurdnou myšlienkou – zvyčajne tomu podriaďuje svoje správanie a život. Nadhodnotené myšlienky sa môžu sústrediť napríklad na koncept vytvorenia nejakého neobvyklého vynálezu. Od bludov ich odlišuje to, že pacient je schopný predpokladať, že ich presvedčenie nezodpovedá realite.

Obsesie sú dotieravé (pacientom často nechcené), neustále sa opakujúce myšlienky. Najčastejšie sa nutkanie zameriava na hygienické činnosti, často sprevádzané nutkaniami (činnosti, pri ktorých pacient pociťuje nutkanie ich vykonávať).

3. Treťou skupinou porúch myslenia súporuchy v logike myšlienkových procesov . Patria sem:

  • nelogické myslenie (pacient si pri premýšľaní kreslí svoje vlastné vzťahy príčina-následok a všíma si nezvyčajné súvislosti, ktoré sa zdajú byť v rozpore so všeobecne uznávanou logikou),
  • magické myslenie (súvisiace s iracionálnym, mimoriadne ťažko pochopiteľným mentálnym súvislostiam),
  • ambivalencia (vzhľad úplne protichodných myšlienok),
  • dereistické myslenie (odtrhnuté od reality).
O autoroviPoklona. Tomáš NęckiAbsolvent lekárskej fakulty Lekárskej univerzity v rPoznaň. Obdivovateľ poľského mora (najochotnejšie sa promenáduje po jeho brehoch so slúchadlami v ušiach), mačiek a kníh. Pri práci s pacientmi sa zameriava na to, aby si ich vždy vypočul a venoval im toľko času, koľko potrebujú.

Prečítajte si ďalšie články tohto autora

Kategórie:

Psychiatria