Pomôžte rozvoju stránky a zdieľajte článok s priateľmi!

Neurotransmiter (neurotransmiter, neuromediátor) je chemická molekula, ktorá umožňuje prenos signálov medzi nervovými bunkami, ale nielen. Neurotransmiterom je amín serotonín aj hormón vazopresín alebo aminokyselina glycín. Aké ďalšie neurotransmitery sa rozlišujú u ľudí a čo sa stane, keď je počet jednotlivých neurotransmiterov v tele narušený?

Neurotransmiter( neurotransmiter ,neuromediátor ) sú chemické molekuly, ktorými jednotlivé bunky nervujú komunikovať medzi sebou, to dokázal v roku 1921 nemecký farmakológ Otto Loewi. Neurotransmitery sú látky, ktoré sa typicky produkujú v nervových bunkách a uvoľňujú sa z nich. Neuróny - prostredníctvom neurotransmiterov - vysielajú nervové signály nielen do iných buniek nervového systému, ale aj do svalových buniek alebo buniek patriacich do žliaz s vnútornou sekréciou.

V súčasnosti sa rozlišuje viac ako 100 rôznych neurotransmiterov a ďalšie sa stále objavujú. Je tu však záhadný aspekt: ​​v nervových bunkách sa informácie posielajú ako elektrické stimuly, takže čo majú chemické látky vo forme neurotransmiterov k javom spojeným s elektrinou?

Neurotransmitery: Fyziológia pôsobenia

V nervových bunkách sú neurotransmitery klasicky uložené v špecifických štruktúrach nazývaných synaptické vezikuly. Tu prichádza k vysvetleniu vzťahu medzi elektrickými a chemickými impulzmi v neurónoch. No, synaptické vezikuly sa zvyčajne nachádzajú v blízkosti jedného z prvkov synapsie (čo je spojenie medzi dvoma nervovými bunkami alebo nervovou bunkou a svalovou bunkou), čo je presynaptické zakončenie. Dosiahnutie konca presynaptického elektrického impulzu vedúceho k jeho depolarizácii vedie k prichyteniu synaptických vezikúl k presynaptickej membráne. Nakoniec sa neurotransmiter exocytuje (uvoľní) do synaptickej štrbiny.

Samotná skutočnosť, že neurotransmiter je medzi pre- a postsynaptickými terminálmi, nestačí na prenos signálu medzi bunkami. Aby sa to stalo, neurotransmiter sa musí naviazaťnachádza sa v postsynaptickej membráne s jej charakteristickými receptormi.

Čo sa stane, keď sa neurotransmiter naviaže na receptor, závisí napríklad od typu neurotransmitera. Existujú excitačné neurotransmitery, ktoré - akonáhle dosiahnu postsynaptický koniec v správnom množstve - vedú k depolarizácii nervovej bunky a k vyslaniu impulzu prenášaného cez synapsiu. Inhibičné neurotransmitery zasa pôsobia inak, ich účinkom je výskyt hyperpolarizácie, teda stavu, v ktorom je znížená excitabilita nervovej bunky

Neurotransmitery: príklady neurotransmiterov

Dnes je uvedených viac ako 100 neurotransmiterov a vedci občas objavia nové látky, ktoré možno tiež zaradiť do tejto skupiny. Neurotransmitery sú v skutočnosti extrémne široké spektrum zlúčenín, príklady najdôležitejších neurotransmiterov sú:

  • kyselina glutámová
  • kyselina γ-aminomaslová (GABA)
  • glycín
  • serotonín
  • dopamín
  • noradrenalín (norepinefrín)
  • adrenalín (adrenalín)
  • histamín
  • adenozín
  • hormóny (ako vazoaktívny črevný peptid, oxytocín a vazopresín)
  • endogénne opiáty (napr. dynorfín, endorfíny)
  • neurokiníny
  • acetylcholín
  • oxid dusnatý

Chemická štruktúra jednotlivých neurotransmiterov môže byť veľmi rôznorodá. Neurotransmitery zahŕňajú aminokyseliny (ako je glycín), peptidy (ako je látka P), purínové deriváty (ako je adenozín) a monoamíny (ako je napríklad noradrenalín alebo dopamín).

Neurotransmitery: príklady fungovania rôznych neurotransmiterov

Rôzne neurotransmitery sa od seba líšia nielen svojou štruktúrou, ale aj miestami v tele, kde sú najviac zastúpené, a účinkami, ktoré majú.

Dopamínje neurotransmiter, ktorý vykazuje odlišné aktivity v rôznych častiach nervového systému. V rámci štruktúr pyramídového systému dopamínu zodpovedá okrem iného aj pre koordináciu pohybov a svalové napätie. V limbickom systéme tento neurotransmiter ovplyvňuje naše emócie, zatiaľ čo v štruktúrach endokrinného systému je úlohou dopamínu kontrolovať sekréciu hormónov – dopamín sa niekedy nazýva aj prolaktostatín, pretože znižuje uvoľňovanie prolaktínu

Serotonínje neurotransmiter, ktorý sa niekedy nazýva „hormón šťastia“. Serotonín sa produkuje nielen vo vnútrinervový systém, ale okrem iného aj v tráviacom trakte alebo v krvných doštičkách. Tento neurotransmiter súvisí s našou náladou, ale tiež reguluje spánok, má vplyv na chuť do jedla a jazdné správanie.

Kyselina γ-aminomaslová (GABA)je jedným zo základných inhibičných neurotransmiterov v nervovom systéme. Práve pod vplyvom jej pôsobenia sa dokážeme upokojiť a upokojiť, účinkom inhibičného účinku GABA je aj zníženie závažnosti úzkosti. Teoreticky by sa zdalo, že pri absencii GABA by ľudia mohli byť neustále aktívni – veď potom by nič nebránilo činnosti nervového systému. Takáto situácia by však bola rozhodne nepriaznivá - nedostatok GABA by mohol viesť k takej hyperaktivite nervových buniek, čo by viedlo k škodlivej stimulácii, dokonca spojenej s pocitom extrémnej úzkosti.

Endogénne opioidy , ako napríkladendorfíny , sú ďalším typom neurotransmiterov šťastia. Ich pôsobenie môže vyústiť až do euforických stavov, okrem tohto typu neuromodulátorov tohto typu môžu viesť k potláčanému pocitu takých nepríjemných pocitov, akými sú bolesť či necitlivosť

Adrenalín- látka známa predovšetkým ako droga pri mnohých rôznych život ohrozujúcich stavoch - je zase neurotransmiter, ktorý riadi činnosť nadobličiek, ale ovplyvňuje aj priebeh spánku. Navyše je to adrenalín, ktorý je základným neurotransmiterom sympatiku a je zodpovedný za mobilizáciu organizmu v stresových situáciách.

Neurotransmitery: choroby súvisiace so systémami neurotransmiterov

Asi nie je žiadnym prekvapením, že poruchy v počte neurotransmiterov v tele sa považujú za potenciálne príčiny rôznych chorôb.

Napríklad nedostatok serotonínu je jednou z možných príčin depresívnych stavov u ľudí. Serotonín vo všeobecnosti priťahuje pozornosť vedcov, pretože jeho nedostatok v tele môže teoreticky viesť k nespavosti a agresívnemu správaniu, ale môže tiež prispieť k rozvoju záchvatového prejedania sa u ľudí.

Dopamín a jeho abnormality v tele sú primárne spojené s dvoma entitami. V psychiatrii sa zistilo, že u pacientov so schizofréniou sa môže v niektorých častiach mozgu vyvinúť nadmerná dopaminergná aktivita (prispievajúca k rozvoju produktívnych symptómov, ako sú halucinácie a bludy pri tomto ochorení) a nedostatočná dopaminergná aktivita v iných častiach mozgu . Dopamín sa spája aj s ďalším, tentoraz neurologickým ochorením, ktorým je ochorenieParkinsonova choroba – sú to práve nedostatky tohto neurotransmiteru, ktoré vedú k výskytu motorickej dysfunkcie u pacientov.

Choroby súvisiace s neurotransmitermi môžu byť tiež demenciou. Takáto závislosť je možná napríklad v prípade Alzheimerovej choroby, pri ktorej sa u pacientov môže vyskytnúť nedostatok acetylcholínu, t. j. nedostatok neurotransmiteru spojený okrem iného s s pamäťovými procesmi.

Neurotransmitery: účinok na neurotransmitery využívajú lekári, ale nielen oni …

Účinky ovplyvňujúce neurotransmiterové systémy využívajú lekári už dlho. Spomenúť tu môžeme napríklad podávanie dopamínových prekurzorov vo forme levodopy pacientom s Parkinsonovou chorobou alebo antidepresívami, z ktorých sú najobľúbenejšie prípravky znižujúce spätné vychytávanie sérotonínu (tieto prípravky sa stručne označujú ako SSRI). V prípade pacientov s demenciou sa odporúčajú lieky zo skupiny inhibítorov acetylcholínesterázy, ktoré inhibíciou enzýmu štiepiaceho acetylcholín vedú k zvýšeniu množstva tohto neurotransmiteru v tele pacientov

Vyššie popísaný vplyv na neurotransmiterové systémy sa javí ako najoprávnenejší, žiaľ - znalosť informácií o neurotransmiterových systémoch sa využíva aj na rozhodne nelegálne účely. Príkladom je repková tabletka – látka v nej obsiahnutá, kyselina γ-hydroxymaslová, je prirodzene sa vyskytujúci neurotransmiter, ktorý sa v ľudskom tele tvorí z kyseliny γ-aminomaslovej. Neurotransmiter vo forme kyseliny maslovej je však u ľudí prítomný v malom množstve, zatiaľ čo repkové tabletky obsahujú veľké množstvo tejto látky. Kyselina Γ-hydroxymaslová patrí medzi inhibičné neurotransmitery – jej konzumácia vo vysokých dávkach môže viesť k takej inhibícii nervového systému, čo má za následok zhoršenie pamäti, ospalosť až stratu vedomia. Práve tieto vlastnosti uvedenej zlúčeniny sú zodpovedné za pôsobenie repkových piluliek, ktoré sú bohužiaľ stále prítomné v našej realite.

O autoroviPoklona. Tomáš NęckiAbsolvent lekárskej fakulty Lekárskej univerzity v Poznani. Obdivovateľ poľského mora (najochotnejšie sa promenáduje po jeho brehoch so slúchadlami v ušiach), mačiek a kníh. Pri práci s pacientmi sa zameriava na to, aby si ich vždy vypočul a venoval im toľko času, koľko potrebujú.

Prečítajte si ďalšie články od tohto autora

Pomôžte rozvoju stránky a zdieľajte článok s priateľmi!

Kategórie:

Neurológia