Pomôžte rozvoju stránky a zdieľajte článok s priateľmi!

Hluchota (strata sluchu), či už je náhla alebo postupná, by vás mala vždy vyzvať, aby ste čo najskôr navštívili lekára. Niektoré príčiny hluchoty sú vážne stavy, ako je rakovina alebo roztrúsená skleróza, ktoré môžu viesť k nezvratnej strate sluchu. Zistite, čo spôsobuje hluchotu.

Hluchota , t.j.strata sluchu,vo väčšine prípadov nastáva postupne. Výskum ukazuje, že frekvencia pomalej straty sluchu sa zvyšuje s vekom. U detí do 18 rokov je to <2 %. U ľudí nad 65 rokov - viac ako 30% a nad 75 rokov - 40-50%. Zriedkavo<2 proc. U ludzi w wieku powyżej 65 lat - ponad 30 proc., natomiast po 75. roku życia - 40-50 proc. Rzadko diagnozowana jest náhla hluchotaje ťažká senzorineurálna porucha sluchu, ktorá sa rozvinie v priebehu niekoľkých hodín alebo sa zistí krátko po prebudení. V tomto prípade je strata sluchu spočiatku zvyčajne na jednej strane (okrem straty spôsobenej niektorými liekmi) a môže mať miernu až závažnú intenzitu. Príčiny náhlej hluchoty sa zvyčajne líšia od tých, ktoré spôsobujú chronickú stratu sluchu.

Hluchota (strata sluchu) – ako sa to stane?

Vonkajšie ucho zachytáva zvuky okolia. Potom sa vo forme zvukových vĺn dostanú cez zvukovod do stredného ucha. Tam sa vďaka trom sluchovým kostiam (kladivo, nákova a strmeň) premieňajú na elektrické impulzy. Stimulujú sluchové receptory vo vnútornom uchu, takže môžu cestovať cez vestibulokochleárny nerv (VIII kraniálny nerv) do jadier v mozgovom kmeni. Tieto jadrá fungujú ako sprostredkovateľ v toku informácií o sluchovom podnete do primárnej sluchovej kôry umiestnenej v spánkovom laloku. Dysfunkcia jedného z vyššie uvedených komponenty môžu spôsobiť hluchotu.

CHECK>>Vonkajšie, vnútorné a stredné ucho - štruktúra

Hluchota (strata sluchu) - vodivá a senzorineurálna

Konduktívna hluchota je výsledkom zmien vonkajšieho zvukovodu, bubienka alebo stredného ucha. Tieto zmeny bránia správnemu prenosu zvukov do vnútorného ucha.

Senzoroneurálna hluchota vzniká v dôsledku poškodenia vnútorného ucha (zmyslová hluchota) alebo ôsmeho nervukraniálnej, teda sluchovej (neuroderivátová hluchota). Senzorická strata sluchu môže byť reverzibilná a zriedkavo je život ohrozujúca. Neurogénna strata sluchu je na druhej strane zriedkavo zvrátená a môže byť spôsobená prítomnosťou život ohrozujúcich stavov.

Konduktívna hluchota (strata sluchu) – príčiny

Príčinou vodivej hluchoty môže byť upchatie vonkajšieho zvukovodu, napríklad ušným voskom (tzv. vosková zátka), cudzie teleso, zápal vonkajšieho ucha (tzv. plavecké ucho), menej často nádorom.

Prevodová strata sluchu v strednom uchu môže byť spôsobená:

  • akútny zápal stredného ucha je najčastejšou príčinou dočasnej straty sluchu u detí. Ak sa nelieči, môže viesť k trvalej hluchote, najmä ak sa vyvinie cholesteatóm (hrudkovitý zápal);
  • exsudatívny zápal stredného ucha - bolesť alebo pocit plnosti ucha, niekedy tinitus, zmenený vzhľad ušného bubienka. Rizikové faktory sú akútny zápal stredného ucha alebo iné zápalové stavy, ktoré prispievajú k tomuto ochoreniu;
  • chronický zápal stredného ucha - charakteristický je dlhotrvajúci únik z ucha, zvyčajne viditeľná perforácia (perforácia) bubienka, prítomnosť zmien na vonkajšom zvukovode, niekedy prítomnosť cholesteatómu;
  • trauma ucha - často viditeľná perforácia bubienka a/alebo prítomnosť krvi mimo neho;
  • otoskleróza - dysfunkcia sluchových kostičiek (často spojená s tehotenstvom);
  • nádory (benígne alebo malígne) - charakteristika jejednostranná hluchota;

Senzoroneurálna hluchota (strata sluchu) – príčiny

Senzoroneurálna strata sluchu, t.j. strata sluchu vnútorného ucha, môže byť spôsobená:

  • genetické ochorenia (napr. mutácia konexínu 28, Waardenburgov syndróm) - pri Waardenburgovom syndróme sa niekedy objavia biele pruhy vlasov na čele alebo oči rôznych farieb;
  • vystavenie silným zvukom – u niektorých pacientov sa rozvinie aj tinitus. V tomto prípade je strata sluchu dočasná, pokiaľ nie je poškodený ušný bubienok a ossikuly a trvá niekoľko hodín alebo dní;
  • starecká porucha sluchu (presbyakúzia) - progresívnabilaterálna strata sluchu ;
  • infekcia, napr. meningitída, purulentná labyrintitída;
  • autoimunitné ochorenia, napr. reumatoidná artritída, amyotrofická laterálna skleróza;
  • Meniérova choroba - po každom záchvate choroby strata sluchu (zvyčajne jednostranná)tinitus a závraty sú tiež charakteristické;
  • barotrauma (barotrauma) - prechádza náhlymi zmenami okolitého tlaku. Občas sa objaví silná bolesť a závrat. V tomto prípade sú rizikovými faktormi rozvoja nepočujúcich predchádzajúca epizóda straty sluchu a/alebo strata sluchu u blízkych príbuzných;
  • trauma hlavy (so zlomeninou lebečnej základne alebo otrasom slimáka - najdôležitejšej časti vnútorného ucha) - poruchy labyrintu (zvýšené závraty s pocitom točenia alebo lineárneho pohybu), niekedy defekty v oblasti tváre alebo trojklaného nervu;

Recepčná hluchota môže byť spôsobená aj tzv ototoxické lieky (spôsobujúce poškodenie vnútorného ucha), napr. kyselina acetylsalicylová, aminoglykozidy, vankomycín, cisplatina, furosemid, kyselina etakrynová, chinín.

Neurogénna hluchota (strata sluchu) – príčiny

  • nádory post-cerebelárneho uhla (napr. neuróm sluchového nervu, meningióm) - vyskytuje sa jednostranná hluchota, často s tinnitom, vestibulárne poruchy (ťažká orientácia v tme, závraty), niekedy defekty tvárový nerv alebo nerv tripartitný;
  • demyelinizačné ochorenia, napr.skleróza multiplex - charakteristická je jednostranná hluchota, objavujú sa aj multifokálne symptómy. Tieto ochorenia sa pravidelne zvyšujú a miznú;

Náhla hluchota – príčiny náhlej hluchoty

Náhla hluchota môže mať idiopatické pozadie, čo znamená, že nie je celkom jasné, čo ju spôsobuje. V takýchto prípadoch je zvyčajne podozrenie:

  • vírusová infekcia (najmä vírus herpes simplex);
  • paroxyzmálne autoimunitné poruchy;
  • ostrá obštrukcia malých ciev vnútorného ucha;

Medzi zrejmé dôvody patria:

  • akútne infekcie, napr. bakteriálna meningitída, lymská borelióza, epidemická parotitída, t.j. mumps, pásový opar. Náhla strata sluchu môže nastať počas akútnej fázy ochorenia alebo bezprostredne po jej ukončení;
  • vážne poranenie hlavy – so zlomeninou spánkovej kosti alebo v kombinácii s poranením kochleárne po silnom otrase mozgu;
  • trauma ucha, vrátane barotraumy pri potápaní do veľkých hĺbok, alebo násilná námaha (napríklad zdvíhanie závažia) spôsobujúca parafilakickú fistulu medzi stredným a vnútorným uchom, čo vedie k náhlej hluchote. Parafytická fistula môže byť tiež vrodená a spôsobuje náhlu stratu sluchu buď spontánne, alebo podvplyv zranení alebo veľkých zmien okolitého tlaku;
  • ww. ototoxické lieky môžu viesť k hluchote už jeden deň po ich užití, najmä ak sú predávkované;

Príčiny hluchoty môžu byť latentné, t.j. hluchota môže byť samostatným prvým príznakom určitých stavov, ktoré sa zvyčajne prejavujú iným spôsobom:

  • akustická neuroma;
  • autoimunitné poruchy, napr. Coganov syndróm, rôzne formy vaskulitídy;
  • cerebelárna mŕtvica;
  • Meniérova choroba;
  • roztrúsená skleróza;
  • reaktivácia syfilitickej infekcie u HIV-infikovaných;
  • zriedkavé hematologické poruchy – Waldenströmova makroglobulinémia, kosáčikovitá anémia a niektoré formy leukémie;

Na základe: Príručky spoločnosti Merck. Klinické symptómy: Praktický sprievodca diagnostikou a terapiou, str. vyd. Porter R., Kaplan J., Homeier B., Wrocław 2010

Pomôžte rozvoju stránky a zdieľajte článok s priateľmi!

Kategórie:

ENT