Pomôžte rozvoju stránky a zdieľajte článok s priateľmi!
Podkovovitá oblička (ren arcuatus) je jednou z najčastejších obličkových chýb a najbežnejšou formou zrastenej obličky. Aké sú príčiny podkovovej obličky? Aké sú príznaky takéhoto defektu obličiek a ako prebieha liečba?
Podkova oblička(latinskyren arcuatus , anglickypodkova oblička ) je najbežnejšia forma zrastenej obličky. Vzniká v prvých 2 mesiacoch života plodu v dôsledku spojenia dolných pólov oboch terminálnych obličiek. Vyskytuje sa u 1 zo 400 – 700 živonarodených detí, častejšie u chlapcov. Často má atypickú a komplikovanú vaskularizáciu.
Vada spočíva v spojení dolných pólov obličiek stafínom, ktorý môže byť spojivového alebo častejšie parenchýmového charakteru. Niekedy obsahuje kalichy nižšej skupiny oboch alebo jednej obličky. Až 95 % spojenia sa týka dolných pólov obličky a iba 5 % jej horných pólov.
Oblička podkovy: príznaky a diagnóza
Približne v 1/3 prípadov zostáva priebeh asymptomatický. U ďalšej 1/3 pacientov sa môže vyvinúť subpyelopatia, ktorá podporuje zadržiavanie moču, rozvoj infekcií močových ciest a tvorbu kameňov v nich.
Vďaka množstvu variácií vaskularizácie podkovovitej obličky je možné vplyvom tlaku na močovod cievami smerujúcimi do isthmu znovu objaviť poruchy odtoku moču z obličky s následným vývoj hydronefrózy a obličkových kameňov. Veľmi hustá úžina často spôsobuje aj zadržiavanie moču. Asi 80 % detí postihnutých týmto defektom má rôzny stupeň zväčšenia obličkového kalikopelvického systému. Okrem toho sa môže vyvinúť hypertenzia.
Niektorí pacienti môžu mať aj malformácie kostrového, kardiovaskulárneho a tráviaceho systému, ako aj iné defekty močového systému
Diagnóza podkovovité obličky je založená na zobrazovacích vyšetreniach – ultrazvuk alebo urografia. Urografické vyšetrenie ukazuje charakteristický obraz kalicha – siaha mediálne, až za ureter pretínajúci ho. Na šikmých urografických snímkach je možné vidieť vyklenutý priebeh močovodu v reze jeho modelácie na isthme. Ďalšie možné rádiografické znaky zahŕňajú nedokonalé otočenie a zúženie dlhých osí oboch obličiek je nesprávnedole.
Podkova oblička: liečba
V závislosti od indikácií je liečba podkovovité obličky chirurgická. Operácia spočíva v čo najväčšom oddelení istmu a obnovení správnych anatomických pomerov – problémom môže byť nesprávne prebiehajúce a príliš krátke cievy.Pri infekciách močových ciest treba aplikovať antimikrobiálnu liečbu alebo profylaktickú liečbu. V prípade urolitiázy v oblasti misko-panvového systému okrem iného platí: perkutánna nefrolitotripsia - postup zahŕňajúci odstránenie kameňov cez renálnu fistulu vyrobenú metódou punkcie obličiek. Ďalším spôsobom liečby urolitiázy je litotrypsia pomocou ultrazvukových vĺn alebo ureterorenoskopia.
DôležitéVrodené chyby obličiek sú ochorenia vyplývajúce z abnormalít vo vývoji parenchýmu tohto orgánu počas organogenézy plodu alebo porúch in utero mechanizmov zodpovedných za uvedenie obličiek do ich konečného umiestnenia - retroperitoneálneho priestoru. Tieto defekty sú často spôsobené monogénnymi defektmi alebo chromozomálnymi mutáciami.