Spasticita je problém svalov, najmä v dôsledku nadmerného napätia a obmedzenia ich pohyblivosti. Príčiny spasticity môžu byť ako poranenia nervového tkaniva, tak aj roztrúsená skleróza či nádor na mozgu. Spasticita je často vážny problém, pretože môže viesť k silnej bolesti alebo ťažkostiam s pohybom.

Spasticitaje termín odvodený z gréckeho slovaspasticos , čo doslovne znamená „ťahanie“ alebo „ťahanie“. Táto porucha postihuje svaly a spočíva v nadmernom svalovom napätí sprevádzanom objavením sa odporu pri pokuse o pasívne pohyby so svalmi zapojenými do patológie.

Svalová dysfunkcia vo forme spasticity sa môže vyskytnúť u pacientov rôznych vekových skupín - problém možno pozorovať u detí v podstate od narodenia, ale môže ísť aj o patológiu získanú v neskoršom veku. Táto možnosť je spôsobená tým, že existuje veľa rôznych potenciálnych príčin spasticity.

Spasticita: príčiny

Spasticita sa prejavuje ako dysfunkcia svalového tkaniva, ale je spôsobená poruchami nervového tkaniva. Príčinou spasticity sú rôzne stavy, pri ktorých dochádza k poškodeniu prvkov nervového systému zapojených do riadenia motorických aktivít, ako sú: motorické centrá v samotnej mozgovej kôre, kortikospinálny trakt (t.j. nervové spojenia medzi cerebrálnym kôra a miecha) alebo samotná miecha. Vo všeobecnosti je možné povedať, že spasticita je spôsobená poškodením tzv horný motorický neurón.

Za fyziologických podmienok dostávajú svaly dva typy signálov: niektoré ich stimulujú k fungovaniu, iné sú navrhnuté tak, aby inhibovali svalovú aktivitu. V situácii, keď je poškodená niektorá z vyššie spomenutých častí nervovej sústavy, dochádza k narušeniu rovnováhy medzi oboma typmi podnetov - začínajú dominovať podnety stimulujúce svaly k práci, čo má v konečnom dôsledku za následok, že zmyslové podnety, resp. minimálnej intenzity, môže viesť ku kontrakcii svalov a nástupu spasticity.

Dôležité

Existuje mnoho rôznych stavov, v ktorých sa to môže vyskytnúťpoškodenie motorickej kôry mozgu, kortikálno-miechového traktu alebo miechy. Najbežnejšie príčiny spasticity sú:

  • zranenia (chrbtice alebo hlavy),
  • krvácanie do štruktúr nervového systému,
  • skleróza multiplex,
  • detská mozgová obrna,
  • nádorov centrálneho nervového systému,
  • ťahov.

Spasticita: diagnostika

Prvý test vykonaný u pacientov so spasticitou je zvyčajne neurologický test. Okrem spomenutých odchýlok môžu neurológovia u pacientov nájsť aj iné patológie, ako je zvýšenie reflexov šliach alebo prítomnosť polyklonických reflexov (napr. vo forme chvenia chodidiel).

Ďalšie testy, ktoré sa vykonávajú u pacientov so spasticitou, závisia od predpokladanej príčiny problému. Ak má pacient napríklad poranenú hlavu alebo existuje možnosť, že sa mohol vyvinúť nádor CNS, podstúpi zobrazovacie vyšetrenia, ako je počítačová tomografia alebo magnetická rezonancia hlavy. Na druhej strane, pri podozrení, že príčinou spasticity môže byť roztrúsená skleróza, môže pacient okrem zobrazovacej diagnostiky podstúpiť lumbálnu punkciu, ktorej účelom bude odber a následný rozbor zloženia jeho mozgovomiechového moku. .

Spasticita: liečba

Problém týchto svalových dysfunkcií spočíva v tom, že najčastejšie je poškodenie nervového systému, ktoré spôsobuje spasticitu, nezvratné. Realizácia terapeutických interakcií u pacientov so spasticitou je však nevyhnutná vzhľadom na to, že pri absencii liečby hrozí napr. výskyt trvalých svalových kontraktúr a súvisiacich deformácií kĺbových a kostných štruktúr u pacientov. Okrem toho môže spasticita viesť k značnej intenzite bolesti a tiež sťažiť pacientom vykonávanie základných činností, ako je osobná hygiena alebo jednoduchý pohyb.

Liečba spasticity je často spojená s rôznymi ťažkosťami, avšak pacienti s touto poruchou by nikdy nemali liečbu prerušiť.

V liečbe spasticity sa využíva najmä rehabilitácia a farmakoterapia. Spolupráca s fyzioterapeutom je zameraná na predchádzanie spomínaným kontraktúram a ich následkom, no zároveň umožňuje pacientom zachovať si čo najväčšiu mobilitu. Farmakologická liečba spasticity zvyčajne spočíva v tom, že pacienti perorálne užívajú rôzne lieky, ako napr.baklofén, benzodiazepíny (napr. diazepam alebo klonazepam) alebo dantrolén. Pacientom s extrémne ťažkým priebehom spasticity je možné implantovať špeciálne pumpy, ktoré budú kontinuálne dodávať baklofén do vnútra miechového kanála.

Okrem už popísaných sa niekedy na liečbu spasticity používajú aj chirurgické techniky. Pacientom možno aplikovať injekcie botulotoxínu – táto látka paralyzuje svalovú činnosť a znižuje spasticitu. Obmedzením takejto terapie je, že účinky injekcie trvajú len niekoľko mesiacov - po uplynutí tejto doby, aby bolo možné ešte pozorovať účinky liečby, je potrebné botulotoxín pacientovi znovu podať . Je možné použiť aj iné postupy, ako je napríklad rizotómia (t.j. prerezanie nervových koreňov zásobujúcich svaly postihnuté spasticitou). V súčasnosti sa pri liečbe spasticity robí čoraz viac pokusov využiť techniku ​​hlbokej mozgovej stimulácie (DBS)

O autoroviPoklona. Tomáš NęckiAbsolvent lekárskej fakulty Lekárskej univerzity v Poznani. Obdivovateľ poľského mora (najochotnejšie sa promenáduje po jeho brehoch so slúchadlami v ušiach), mačiek a kníh. Pri práci s pacientmi sa zameriava na to, aby si ich vždy vypočul a venoval im toľko času, koľko potrebujú.

Kategórie:

Neurológia