Lymfómy sú zhubné nádory pochádzajúce z bielych krviniek. Príznaky lymfómov môžu byť nešpecifické: môže to byť napríklad únava, nočné potenie alebo nevysvetliteľné chudnutie. Ak dôjde k zväčšeniu lymfatických uzlín, je potrebné navštíviť lekára – príčinou môže byť práve lymfóm. Aké ďalšie príznaky lymfómu môžu byť a ako sa tieto stavy liečia – prečo lekári niekedy odkladajú začatie liečby u pacienta s lymfómom?

Lymfóm(lymfóm) je neoplastické ochorenie, ktorého východiskovým bodom sú bunky lymfatického systému, teda biele krvinky. Choroby patriace do tejto skupiny pochádzajú najčastejšie z B lymfocytov, menej často z T lymfocytov a cytotoxických (NK) buniek. Každý lymfóm je malígny novotvar, ale niektoré z nich sa vyznačujú relatívne benígnym priebehom, zatiaľ čo iné sú určite agresívnejšie ochorenia.

Lymfómy nie sú – aspoň v Poľsku – extrémne bežným novotvarom.

Podľa údajov Národného onkologického registra za rok 2010 zo všetkých prípadov rakoviny tvorili lymfómy približne 2,5 % u žien aj mužov. Pokiaľ ide o konkrétne čísla, celkovo bolo v roku 2010 v Poľsku diagnostikovaných viac ako 3,5 tisíc lymfómov.

V prípade štatistiky týkajúcej sa celého sveta bolo v roku 2012 ochorenie patriace do tejto skupiny diagnostikované u viac ako 560 000 pacientov a súčasne bolo zaznamenaných viac ako 300 000 úmrtí.

Lymfóm sa môže vyvinúť u každého - u mladého človeka aj u staršieho človeka. Nie každý s lymfómom však trpí rovnakým ochorením – existuje mnoho jeho druhov.

Lymfómy - typy

Existujú dva typy lymfómu:

  • Hodgkinov lymfóm
  • non-Hodgkinov lymfóm (non-Hodgkinov lymfóm)

Hodgkinov lymfóm sa vyskytuje predovšetkým u mladých ľudí – vrcholy výskytu sa pozorujú medzi 20. a 40. rokom života a po 50. roku života. Na druhej strane, non-Hodgkinov lymfóm sa vyskytuje hlavne u starších pacientov nad 60 rokov (tu však existujú výnimky – niektoré ich typy sú bežnejšie u rozhodne mladších pacientov).

Skupina non-Hodgkinových lymfómov zahŕňa mnoho rôznych jedincovpresné bunky, z ktorých pochádzajú, ale aj priebeh týchto chorôb.

Príklady chorôb zahrnutých do tejto skupiny (podľa Svetovej zdravotníckej organizácie) sú:

  • Folikulárny non-Hodgkinov lymfóm
  • vlasatobunková leukémia
  • B-bunková lymfoblastická leukémia
  • lymfóm okrajovej zóny
  • Burkittov lymfóm
  • anaplastický veľkobunkový lymfóm
  • chronická lymfocytová leukémia
  • mnohopočetný myelóm (mnohopočetný myelóm, Kahlerova choroba)
  • mycosis fungoides
  • Waldenströmova makroglobulinémia
  • periférny T-bunkový lymfóm
  • lymfóm z plášťových buniek
  • difúzny veľkobunkový B-lymfóm

Lymfómy – príčiny

Lymfómy – podobne ako iné druhy rakoviny – vznikajú, keď sa abnormálne bunky nekontrolovateľne množia. Výskyt lymfómov ovplyvňujú faktory ako:

  • vystavenie pesticídom a ionizujúcemu žiareniu
  • imunodeficiencie (či už v dôsledku užívania imunosupresív alebo infekcie HIV)
  • autoimunitné ochorenia (napr. reumatoidná artritída alebo celiakia)
  • rodinná záťaž (ak niekto v rodine trpel lymfómom, riziko tohto ochorenia u jeho príbuzných sa zvyšuje)
  • geografická poloha (bolo pozorované, že napríklad väčšina prípadov Hodgkinovho lymfómu sa vyskytuje v Spojených štátoch, Kanade a severnej Európe, zatiaľ čo v Ázii je výskyt tejto jednotky oveľa nižší)
  • socioekonomický status (ľudia s vyšším statusom majú vyššie riziko napr. Hodgkinovho lymfómu)
  • po chemoterapii z nejakého dôvodu (riziko lymfómu je zvýšené, najmä ak bola chemoterapia kombinovaná s rádioterapiou)
  • infekcie (bakteriálne aj vírusové infekcie – medzi infekciou EBV a výskytom Hodgkinovho lymfómu existuje osobitný vzťah).

Lymfómy - prvé príznaky sú nešpecifické

Lymfómy môžu viesť k symptómom z dvoch rôznych kategórií. Prvým z nich sú nešpecifické ochorenia, ktoré možno považovať za symptóm úplne iných chorôb.

Hovoríme o problémoch, ako je horúčka s neurčenou príčinou, strata hmotnosti alebo nočné potenie.

Lymfóm a prechladnutie a chrípka

Lymfóm sa najčastejšie zamieňa s dlhotrvajúcim prechladnutím alebo chrípkou. V týchto niet divuprípady, príznaky ako:

  • horúčka nízkeho stupňa alebo horúčka
  • potenie v noci
  • únava, celková telesná slabosť
  • chudnutie
  • kašeľ a dokonca aj dýchavičnosť (keď sa lymfóm nachádza v hrudníku)
  • obštrukcia nosa, výtok z nosa (keď sa lymfóm nachádza v nosohltane)
  • svrbiaca pokožka celého tela

Ak tieto príznaky pretrvávajú aj napriek liečbe, čo najskôr navštívte lekára.

Ako rozoznáte lymfóm od prechladnutia alebo chrípky?

Pri chrípke pretrváva vysoká teplota neustále, zatiaľ čo pri danej rakovine sa objavuje a mizne (aj niekoľkokrát denne) bez zjavnej príčiny.

Tento príznak by mal vzbudiť naše podozrenie.

Okrem toho je lymfóm charakterizovaný suchým a pretrvávajúcim kašľom. K tomu dochádza aj pri chrípke, ale len na začiatku ochorenia. Ako sa vyvíja, mení sa na vlhký kašeľ.

Pozor si treba dať aj na zmeny na koži a hrčky pod kožou, ktoré nie sú typické pre chrípku či prechladnutie, ale pre lymfóm.

Okrem toho môže vývoj nádoru lymfatického systému naznačovať ascites a / alebo opuch dolných končatín, ako aj modriny alebo krvácanie (ak sa nachádza v kostnej dreni, ktorá produkuje krv bunky).

Dôležité

Lymfatické uzliny sa zväčšujú v priebehu lymfómu, chrípky alebo iných infekčných ochorení.

V priebehu infekcie sú však lymfatické uzliny bolestivé, zvyčajne mäkké, elastické a môžu sa pohybovať vo vzťahu ku koži. Okrem toho je koža nad nimi červená a teplá. Takéto lymfatické uzliny sú zvyčajne dôkazom boja tela proti infekcii.

Ak sú však lymfatické uzliny nebolestivé (hoci u niektorých pacientov sa po požití alkoholu objavuje bolesť), zväčšené aspoň na 2 cm a tiež tvrdé, husté, často zoskupené do zväzkov, koža nad nimi sa nemení (nie je začervenaný alebo teplý) a trvá viac ako 2-3 týždne, je dôvod na obavy. Potom by ste mali navštíviť lekára.

Lymfóm a mononukleóza

Príznaky mononukleózy sú veľmi podobné príznakom lymfómu. V priebehu oboch ochorení sa objaví:

  • zdurené, tvrdé lymfatické uzliny (v slabinách, podpazuší, na krku alebo pod čeľusťou), ktoré sa najčastejšie zväčšujú do zväzkov. Tí, ktorí sú v mononukleóze, sú však citliví na dotyk
  • horúčka – v prípade „choroby z bozkávania“ trvá nepretržite až 2 týždne. V priebehu lymfómu sa objavuje horúčka azmizne (aj niekoľkokrát denne)
  • bolesť brucha - pri lymfóme sa bolesť brucha vyskytuje, keď sa lymfóm nachádza v žalúdku alebo čreve. V prípade mononukleózy je spôsobená zväčšením sleziny, preto sa najčastejšie nachádza v hornej brušnej dutine na ľavej strane (tento príznak sa vyskytuje u 50% pacientov)

Okrem toho sa pri lymfóme nevyvíjajú ďalšie príznaky mononukleózy, ako sú sivo potiahnuté mandle (spôsobujúce nepríjemný, nevoľný zápach z úst) a charakteristický opuch očných viečok, mosta nosa alebo obočia.

Stojí za to vedieť, že za vznik Burkittovho lymfómu môže vírus EBV, ktorý spôsobuje mononukleózu a ktorý po primárnej infekcii zostáva v tele doživotne. Toto riziko sa zvyšuje u ľudí so slabým imunitným systémom, ako sú tí, ktorí sú HIV pozitívni.

Lymfóm a atopická dermatitída

Sézaryho syndróm a erytrodermická forma mycosis fungoides, variant kožného T-bunkového lymfómu, sa môžu zamieňať so závažnými prípadmi atopickej dermatitídy.

V priebehu kožného lymfómu aj ťažkej atopickej dermatitídy sa môže vyvinúť erytrodermia, t. j. generalizované postihnutie kože ochorením, ktoré sa prejavuje začervenaním a olupovaním nad 90 %. povrch kože.

Okrem toho v oboch prípadoch koža svrbí a vlasy môžu vypadávať. Môžete tiež cítiť zväčšené lymfatické uzliny.

Ako teda rozlíšite AD od kožného lymfómu?

V prvom rade je AD ochorenie, ktoré sa zvyčajne diagnostikuje u detí (najčastejšie sa vyskytuje u novorodencov alebo medzi 6. a 7. rokom života). Na druhej strane kožný lymfóm sa zvyčajne objavuje u starších ľudí, často v ťažkej forme.

Preto si pacient s neskorým nástupom a/alebo ťažkou atopickou dermatitídou vyžaduje osobitnú pozornosť s diagnózou, ktorá vylučuje / potvrdzuje rozvoj primárneho kožného lymfómu.

Okrem toho je atopická dermatitída často sprevádzaná potravinovou precitlivenosťou alebo intoleranciou alebo alergiou (takmer 50 % detí trpiacich AD trpí aj bronchiálnou astmou alebo sennou nádchou), ktorá sa pri lymfóme nepozoruje.

Navyše u pacientov s atopiou možno pozorovať bakteriálne, vírusové alebo plesňové infekcie, čo nie je charakteristické pre rakovinu lymfatického systému.

Okrem toho môžu byť kožné lymfómy zamenené s takými kožnými ochoreniami ako:

  • psoriáza
  • alergický kontaktný ekzém
  • rybie šupiny
  • iné prejavy erytrodermie

Lymfómy – konkrétnejšie príznaky

Ďalšie možné symptómy lymfómu sú oveľa špecifickejšie a súvisia s prítomnosťou neoplastických hmôt. Medzi nimi sú:

  • zväčšenie lymfatických uzlín (zvyčajne sú väčšie ako 2 cm, lymfómom zväčšené uzliny väčšinou nebolia a koža nad nimi je nezmenená, v priebehu ochorenia môžu uzliny zrastať do uzlíkov )
  • ochorenia súvisiace s infiltráciou rôznych orgánov lymfómom (napr. bolesť brucha súvisiaca so zväčšením sleziny alebo žltačka v dôsledku postihnutia pečene)
  • symptómy vyplývajúce z infiltrácie kostnej drene (napr. anémia).

Príznaky lymfómu sú určené niekoľkými faktormi, vrátane kde sa nádorové hmoty budú nachádzať v tele.

Napríklad pacienti, ktorí majú rakovinu v oblasti hrudníka, môžu pociťovať dýchavičnosť, kašeľ alebo nešpecifický pocit tlaku na hrudníku.

V prípade jedného z typov lymfómu je pomerne zaujímavým príznakom bolesť lymfatických uzlín, ktorá sa môže objaviť po… požití alkoholu

Počet pacientov s lymfómom stúpa. Nové terapie sú však stále mimo dosahu poľských pacientov

Lymfómy - diagnóza

Pri diagnostike lymfómov sú dôležité laboratórne testy, ako aj zobrazovacie a histopatologické testy

Vykonávajú ich okrem iného tým periférny krvný obraz (v ktorom sa môže zistiť anémia a leukocytóza), ako aj merania aktivity laktátdehydrogenázy a testy na určenie funkcie pečene a obličiek.

Zobrazovacie testy sú mimoriadne dôležité – zvyčajne sa na začiatku vykonajú testy ako počítačová tomografia, magnetická rezonancia alebo PET-CT, ktoré umožňujú určiť, či sa choroba rozšírila.

Okrem už spomínaných sú v diagnostike lymfómov mimoriadne dôležité histologické a imunohistochemické vyšetrenia. Môžu sa vykonávať po odbere postihnutej lymfatickej uzliny – odporúča sa, aby vyšetrenie nezahŕňalo fragment, ale celú lymfatickú uzlinu. Niekedy sú nariadené aj testy kostnej drene - napríklad aspiračná biopsia kostnej drene

U pacienta s podozrením na lymfóm sa nerobia len testy na potvrdenie alebo vylúčenie diagnózy. Pacientom sa objednávajú aj ďalšie analýzy – napr. echokardiografia alebo testy funkcie pľúc – ktorých výsledky majú vplyv na plánovanie liečebného cyklu.

Lymfómy - štádium pokročilostichoroby

Všetky vyššie uvedené testy sú dôležité nielen preto, že umožňujú konečnú diagnózu - ich priebeh tiež umožňuje určiť, ako pokročilé je ochorenie pacienta.

Na tento účel slúži tzv stupnica Ann Arbor (teraz upravená), ktorá rozlišuje štyri stupne lymfómu:

  • stupeň I: obsadenie jedného uzla alebo jednej skupiny susediacich uzlín alebo prítomnosť jednej extra-uzlovej lézie bez postihnutia uzlín
  • štádium II: postihnutie viac ako dvoch skupín lymfatických uzlín na tej istej strane bránice alebo zmeny v uzlinách s postihnutím orgánu v blízkosti uzlín
  • štádium III: postihnutie lymfatických uzlín na oboch stranách bránice alebo lymfatických uzlín nad bránicou so súčasným postihnutím sleziny
  • štádium IV: postihnutie extralymfatického orgánu so súčasným postihnutím uzlín

Rozšírenie tejto klasifikácie sa týka Hodgkinovho lymfómu. Tam sa vedľa kroku používajú aj dve písmená: A a B.

Písmeno A v tomto prípade znamená, že pacient nemá celkové príznaky.

Písmeno B sa pridáva k stupňu Hodgkinovho lymfómu, keď pacient bez zjavného dôvodu zápasí s niektorým zo stavov, ako je horúčka nad 38 stupňov C, strata hmotnosti presahujúca 10 % (ku ktorej došlo v priebehu 6 mesiacov ), alebo nočné potenie.

Lymfómy - liečba

V zásade existujú dve metódy liečby lymfómov: chemoterapia a rádioterapia. Nie všetci diagnostikovaní pacienti však dostanú liečbu okamžite. To, či sa liečba začne, závisí od typu diagnostikovaného lymfómu.

Choroby z tejto skupiny možno rozdeliť do troch skupín:

  • lymfómypomalé (napr. chronická lymfocytová leukémia)
  • lymfómyagresívne (napr. lymfóm z plášťových buniek)
  • lymfómyveľmi agresívne (napr.absorbujek Burkitta).

V prípade prvého je diagnóza často stanovená náhodne - pacienti sú zvyčajne v pokročilom veku a nemusia mať žiadne celkové príznaky.

Tu sa často používa princíp "pozor a čakaj" - je založený na tom, že pacient je pod neustálym dohľadom lekárov a liečba sa začína až pri progresii ochorenia.

V žiadnom prípade nejde o zanedbávanie pacienta -lymfómypomalé lymfómy sa ťažko úplne vyliečia, navyše liečba chemoterapiou môže mať niekedy viac negatívnych účinkov ako benefitov, pretoštartujú len vtedy, keď je to skutočne potrebné.

Liečba agresívnych a veľmi agresívnych lymfómov je veľmi odlišná. V ich prípade sa s terapiou začína čo najskôr. Tu však existuje celkom zaujímavý vzťah: tieto ochorenia môžu prebiehať veľmi rýchlo (lymfatické uzliny sa môžu výrazne zväčšiť už v priebehu niekoľkých dní), ale často sú tieto novotvary veľmi citlivé na chemoterapiu.

Lymfómy - prognóza

Typ ochorenia určuje prognózu pacienta s lymfómom.

Pacienti s indolentným non-Hodgkinovým lymfómom majú zriedkavo šancu na úplné uzdravenie – aj keď je u nich možné dosiahnuť štádium remisie, hoci ochorenie sa môže opakovať. Tu je však potrebné zdôrazniť, že doba prežitia týchto lymfómov môže aj bez liečby dosiahnuť aj niekoľko rokov od diagnózy ochorenia.

V prípade agresívnych non-Hodgkinových lymfómov je možné dosiahnuť úplné vyliečenie až polovice všetkých pacientov.

Čo sa týka Hodgkinovho lymfómu, tu sú najlepšie účinky liečby: trvalé uzdravenie je možné až u 9 z 10 pacientov s diagnózou tohto ochorenia.

O autoroviPoklona. Tomáš NęckiAbsolvent lekárskej fakulty Lekárskej univerzity v Poznani. Obdivovateľ poľského mora (najochotnejšie sa promenáduje po jeho brehoch so slúchadlami v ušiach), mačiek a kníh. Pri práci s pacientmi sa zameriava na to, aby si ich vždy vypočul a venoval im toľko času, koľko potrebujú.

Prečítajte si viac článkov od tohto autora

O autoroviMonika MajewskáNovinár špecializujúci sa na zdravotnú problematiku, najmä v oblasti medicíny, ochrany zdravia a zdravej výživy. Autor správ, sprievodcov, rozhovorov s odborníkmi a reportáží. Účastníčka najväčšej poľskej národnej lekárskej konferencie „Poľská žena v Európe“, ktorú organizuje Asociácia „Novinári pre zdravie“, ako aj odborných workshopov a seminárov pre novinárov organizovaných asociáciou.

Prečítajte si viac článkov od tohto autora

Kategórie:

Onkológia