Alergia je abnormálna reakcia tela na určité faktory alebo látky. Prvé príznaky alergie sa môžu objaviť už u dojčiat, no stáva sa, že alergia sa objaví až po 30. či dokonca 40. roku života. Už každý štvrtý Poliak trpí alergiou. Celosvetové pozorovania ukazujú, že počet alergikov sa každých 10 rokov zdvojnásobí. Stále dlhší je aj zoznam alergénov, teda látok, ktoré nás môžu senzibilizovať. Prečo sa to deje? Aké sú príčiny alergií a ako sa liečia?

Alergiaje príliš horlivý imunitný systém. Je normálne, že keď sa do tela dostanú napríklad vírusy alebo baktérie, špeciálne krvinky (T lymfocyty) dajú signál na tvorbu protilátok, ktoré majú zneškodniť patogénne mikroorganizmy. Ualergiktento mechanizmus je poškodený. Imunitný systém pozná nepriateľa nielen vo vírusoch a baktériách, ale aj v úplne nevinných látkach, napríklad vo vzduchu alebo v potravinách. Tieto látky sa nazývajú alergény.

Alergia - mechanizmus vzniku alergie

Keď alergén, ako napríklad peľ rastlín, prvýkrát vstúpi do tela niekoho, kto je náchylný na alergie, v imunitnom systéme sa vytvoria protilátky IgE. Porazia nepriateľa, teda peľ, a malé množstvo z nich zostane v krvi natrvalo. To pre prípad, že by votrelec opäť vnikol do tela.

Na povrchu budú prichytené žily tzv eozinofily (nachádzajú sa v krvnom sére) a mastocyty alebo mastocyty (nachádzajú sa v spojivovom tkanive kože a slizníc). Tieto bunky obsahujú veľké množstvo rôznych látok nazývaných mediátory, ktoré sú zodpovedné za nástup symptómov alergie.

Najdôležitejším mediátorom vyvolávajúcim alergickú reakciu je histamín. Pri prvom kontakte s alergénom väčšinou nepociťujeme žiadne príznaky: nádchu, vyrážku, slzenie či dýchavičnosť. Keď sa však do tela dostane druhýkrát väčšie množstvo alergénu, začne alergická reakcia. Alergény sa naviažu na IgE protilátky a začnú bojovať na povrchu žírnych buniek a eozinofilov.

Počas tohto boja sa narušia bunkové membrány a dostávajú sa látky s prozápalovými vlastnosťami (histamín,leukotriény). Alergická reakcia spôsobuje v tele zápal, a preto sa alergia označuje ako zápalové ochorenie.

Reakciu sprevádzajú rôzne ochorenia, napríklad nádcha, kýchanie, slzenie, kašeľ, problémy s dýchaním, opuch, vyrážka alebo erytém. Príznaky budú podobné pri každej ďalšej expozícii väčšiemu množstvu alergénu. Môžu byť len viac alebo menej intenzívne.

Alergia – príčiny

Akýkoľvek faktor uznaný ako neznámy, nepriateľský voči imunitnému systému tela môže spôsobiť alergiu.

Môžu to byť látky prenášané vzduchom, ako sú peľ, roztoče z domáceho prachu, perie, zvieracie chlpy, vlna, prach, spóry plesní. Dôležitý je aj vplyv znečistenia životného prostredia, najmä dymu a výfukových plynov.

Alergie spôsobujú aj potraviny, najčastejšie slepačie vajcia, kravské mlieko, orechy, najmä arašidy, ryby a kôrovce

Príčinou alergií môžu byť aj chemické látky. Medzi takéto chemikálie môžu patriť dezinfekčné prostriedky ako napr chlóramín, formaldehyd, etylénoxid, chlórhexín, s ktorými prichádzajú do styku zdravotníci pracujúci v chemickom priemysle, poľnohospodárstve a rybárstve

Kaderníci, kozmetičky a výrobcovia kozmetiky môžu byť alergickí na persírany alebo hennu. Na rozdiel od toho zdravotnícki pracovníci a laboratórni technici častejšie trpia alergiou na latex.

Alergia sa môže objaviť aj po užití liekov (lieková alergia). Najbežnejšími alergénmi sú antibiotiká (zvyčajne penicilín).

Prečo sú niektorí z nás alergickí a iní nie? Nie je to celkom známe. S najväčšou pravdepodobnosťou za to môže genetika. Sklon k alergiám možno zdediť od rodičov a dokonca aj starých rodičov.

Ak je jeden z rodičov alergický, riziko, že dieťa bude alergické, je 20-40 percent. Keď sú obaja rodičia alergickí, ale reagujú alergicky na rôzne alergény, riziko ochorenia dieťaťa sa zvyšuje na 30-60 percent.

Ak majú rodičia rovnaký typ alergického ochorenia (napr. alergia na peľ tráv), riziko alergie u dieťaťa je až 50-80 percent.

Aj keď ani jeden z rodičov nie je alergický, nevylučuje to úplne alergiu ich dieťaťa. Odborníci tvrdia, že riziko je v tomto prípade okolo 10 percent. Je to preto, že u dieťaťa môže vždy existovať nejaká genetická mutácia a po druhé, vo všeobecnosti sme náchylnejší na alergie.

Alergia - typy

  • inhalačná alergia

Zvyčajne je to cítiť na jar. Najčastejšími vzdušnými alergénmi sú kvitnúci peľrastliny: trávy, obilniny, stromy. Ale pozor: inhalačná alergia vás môže trápiť po celý rok. Všetko vo vzduchu môže spôsobiť senzibilizáciu: spóry húb a plesní, roztoče, prachové častice, zvieracie chlpy a dokonca aj výkaly hmyzu.

  • potravinová alergia

Vyskytuje sa, keď má telo alergickú reakciu na zložku potravy. Môžete byť alergický na veľa potravín súčasne. Stojí za to vedieť, že zvyčajne senzibilizujú produkty, ktoré sa v danej krajine jedia najviac. Ale dokáže senzibilizovať prakticky čokoľvek. Najobľúbenejšie alergény sú: bielkoviny kravského mlieka, vajcia, obilniny, teľacie, hovädzie mäso, ryby, niektoré druhy zeleniny (paradajky, špargľa, zeler) a ovocie (jahody, jablká, čerešne, ananás, kiwi, broskyne), čokoláda, orechy, mandle , sójové bôby, med.

  • kontaktná alergia

Tento typ alergie údajne senzibilizoval veci, s ktorými prichádzate do kontaktu. Najčastejšie je alergický na chróm, nikel, formaldehyd, farbivá na textil, vonné oleje, arómy a parabény (konzervanty) pridávané do kozmetiky a chemikálií. Prakticky všetky chemikálie, ktoré prichádzajú do kontaktu s pokožkou, môžu spôsobiť alergie. V dôsledku toho môžu byť alergénne maskara, prostriedok na umývanie riadu, šperky, pracka na opasok a dokonca aj rámy okuliarov.

Aké sú príznaky alergie?

Je ťažké presne povedať, kedy máme podozrenie na alergiu, keďže priebeh a symptómy ochorenia sa môžu u každého človeka líšiť. Okrem toho sa napríklad kožné príznaky nemusia prejaviť až po kontakte kože s alergénom – žihľavka môže byť aj príznakom alergie na bielkovinu kravského mlieka

Ochorenia sa môžu objavovať aj len periodicky – napríklad keď sa dieťa hrá so susedovým mačiatkom a je alergické na srsť týchto zvierat, alebo neustále – napríklad keď je alergické na všadeprítomný roztoč v domácom prachu.

Preto je veľmi dôležité, aby sme naše deti pozorne sledovali a zachytili akékoľvek nezvyčajné reakcie organizmu na nové potraviny v strave alebo kontakt so zvieratami či peľom rastlín počas ich kvitnutia.

Vdychovanie

Jedlo

Kontakt
Ako sa alergény dostávajú do tela

Cez dýchacie cesty

Tráviacim systémom

Cez kožu
Zvyčajne alergické

Roztoče z domáceho prachu (v skutočnosti ich suchý, vzduchom prenášaný trus), peľ, zvieracie chlpy a sekréty, spóry plesní

Mliečna bielkovinakrava, vajcia, sója, teľacie mäso, hovädzie mäso, bravčové mäso, vnútornosti, ryby a morské plody, citrusy, lepok – rastlinná bielkovina nachádzajúca sa v obilných zrnách (pšenica, raž, jačmeň, ovos), broskyne, jahody, paradajky, špargľa, obilniny, strukoviny, čokoláda , kakao, niva, orechy, kyselina glutámová (používa sa na dochucovanie jedál v čínskych a vietnamských reštauráciách)

Čistiace prostriedky, farbivá obsiahnuté v odevoch, kozmetike, kovy (najmä nikel) nachádzajúce sa napr. v šperkoch, sponách na opaskoch alebo hodinkách
Bežné príznaky

Intenzívne epizódy kýchania, nádchy, upchatého a svrbiaceho nosa, škriabania hrdla, suchého záchvatovitého kašľa, dýchavičnosti, tmavých kruhov pod očami, zápalu spojiviek, častých dlhotrvajúcich infekcií dýchacích ciest odolných voči liečbe, niekedy - vyrážka

Vracanie, bolesť brucha, hnačka alebo zápcha, svrbivá vyrážka (menej často na celom tele, častejšie na ušných lalôčikoch, lakťoch a kolenách), nádcha, chrapot, chronický kašeľ, laryngeálny edém, zápal stredného ucha, niekedy dýchavičnosť

Suchá, šupinatá koža, svrbivá vyrážka zvyčajne v kontakte s alergénom. Tieto príznaky môžu byť sprevádzané aj príznakmi typickými pre inhaláciu (napr. nádcha, kašeľ, zápal spojiviek) alebo potravinovú alergiu (napr. vracanie, hnačka)

Alergia u detí a dospelých

Prvé príznaky alergie sa môžu objaviť v akomkoľvek veku, vrátane dospelých. Najčastejšie sa však alergia objavuje u malých detí. U dojčiat ide väčšinou o alergickú reakciu na niektoré zložky kravského mlieka alebo na pracie prostriedky, v ktorých sa perú plienky, oblečenie a posteľná bielizeň. Inhalačná alergia sa zvyčajne prejaví okolo 2-3 roku života.

Žiaľ, často sa stáva, že alergia sa zamieňa s infekciou horných dýchacích ciest a je „liečená“ antibiotikami. Preto, ak je vaše dieťa neustále prechladnuté a prechádza z jednej infekcie na druhú, stojí za to skontrolovať, či nejde o alergiu.

  • KRÍŽOVÁ ALERGIA - príznaky. Tabuľka krížových alergénov
  • Alergia alebo prechladnutie? Ako rozlíšiť prechladnutie od alergie?
  • Kalendár peľu rastlín
Stojí za to vedieť

Alergia je choroba na celý život

Aj keď sa vám podarí odstrániť príznaky alergie, sklon k nej stále existuje. Žiaľ, je to celoživotné ochorenie. Je však veľmi dôležité nepremeškať prvé príznaky alergie, pretože čím skôr sa alergia diagnostikuje, tým bude miernejšia.

Vedieť, že naše dieťa je do niečohošpecifických alergií, môžeme sa vyhnúť alergénom, dať mu vhodné lieky a desenzibilizačné vakcíny.

Deti, ktoré sú systematicky ošetrované odborníkmi, trpia týmto ochorením oveľa šetrnejšie a v niektorých prípadoch môžu príznaky alergie na dlhé roky vymiznúť. Bohužiaľ nie je isté, či sa alergia niekedy nevráti. Stáva sa, že malé dieťa trpiace potravinovou alergiou sa znecitliví a v puberte zareaguje sennou nádchou napríklad na zvieracie chlpy alebo peľ

Alergia - diagnostika

Ak máte vy alebo vaše dieťa alergiu, neprepadajte panike. Urobme príslušné testy a začnime liečbu. Najlepšie v zime alebo skoro na jar, keď vonku nie sú žiadne alergénne pele.

Spolu s dieťaťom musíme navštíviť detského lekára a povedať mu o našom podozrení. Lekár sa bude pýtať na príznaky – či sme si všimli, kedy sa vyskytujú alebo sa zhoršujú, či niekto z našej rodiny netrpí alergiou, čo dieťa jedáva, či sú doma domáce zvieratá.

Starostlivo skontrolujte pokožku dieťaťa. Ak to považuje za potrebné, môže si objednať ďalšie analýzy – napr. röntgenové vyšetrenie pľúc, prínosových dutín, krvné testy – aby sa vylúčili iné príčiny symptómov ako alergie. Ak všetko naznačuje alergiu, dostaneme odporúčanie k alergológovi.

  • KOŽNÉ TESTY

Toto je najjednoduchší spôsob, ako nájsť príčinu alergie. Lepší je pri zisťovaní inhalačných alergénov, o niečo menej potravinových a kontaktných alergénov. Na predlaktie alebo chrbát sa aplikujú kvapky rôznych suspenzií obsahujúcich senzibilizačné látky (skontroluje sa naraz 10-20 alergénov). Potom lekár alebo sestra jemne prepichne epidermis kvapkou alergénu.

Je to bezbolestný zákrok, vpichy väčšinou ani nekrvácajú. Používa sa na to špeciálna lanceta na jedno použitie, takže nehrozí riziko prenosu infekcií, napríklad hepatitídy B alebo HIV.

Po každom vpichu sa pod epidermou uvoľní malé množstvo alergénového roztoku Ak sme na daný alergén alergickí, po cca 15 minútach spustí alergickú reakciu: začervenanie, bublinky ako uštipnutie komárom a svrbenie .

Reakcia kože je úmerná stupňu senzibilizácie, t.j. čím väčšia je bublina a začervenanie, tým je daný alergén senzibilnejší. Tieto zmeny môže správne interpretovať iba alergológ. Alergická reakcia sama ustúpi po 30-60 minútach.

Keďže znecitlivujúce lieky môžu skresľovať výsledky kožných testov, nemali by sa užívať týždeň pred testom (treba sa však vopred dohodnúť s lekárom). spoľahlivejšie

Kožné testyzvyčajne sa opakuje po 2-4 rokoch, najmä ak máme podozrenie, že sa mohla vyskytnúť alergia na nový alergén.

Typom kožného testu je aj tzv náplasťový test. Pri kontaktnej alergii sa vykonáva častejšie. Lekár namočí špeciálny hodvábny papier s alergénom (alebo vloží alergén vo forme pasty do komôrky špeciálnej náplasti) a prilepí ho na kožu na 48 hodín. Potom skontroluje, či nedošlo k zápalovej reakcii.

  • KREVNÉ TESTY

Ak je dieťa veľmi malé, alebo má takú silnú alergiu, že nie je možné na chvíľu prestať znecitlivovať lieky, alebo ak sú výsledky kožných testov otázne - robia sa krvné testy (aj z pupočníkovej krvi možno použiť testy). Dobre fungujú pri hľadaní vinníkov inhalačných a potravinových alergií.

Na takéto vyšetrenie sa odoberie vzorka krvi, ako na krvný obraz, a v nej sa vyšetruje hladina IgE protilátok (u alergikov je vyššia). Môžete označiť tzv celkový IgE, ktorý indikuje, či je dieťa vôbec alergické

Bohužiaľ, tento test nehovorí nič o tom, na čo presne je alergický. Označiť však môžete aj tzv špecifické IgE, určujúce senzibilizáciu na daný alergén (alebo alergény).

Ak má klinika dohodu s Národným zdravotným fondom, testy budú bezplatné. Za výskum zaplatíte, keď sa ho rozhodnete urobiť v súkromnom laboratóriu.

  • súbor kožných testov na kontrolu 20 inhalačných alebo potravinových alergénov: 80-100 PLN
  • celkový test IgE (z krvi): približne 40 PLN
  • IgE testovacia súprava (z krvi) na kontrolu niekoľkých inhalačných alebo potravinových alergénov: približne 80-90 PLN
  • náplasťový test na jeden alergén: 45 – 65 PLN.
Stojí za to vedieť

Nárast výskytu alergií

Nárast počtu alergií sa vysvetľuje rôznymi spôsobmi. Určite je na vine zvyšujúce sa znečistenie životného prostredia. Jedna z teórií však hovorí aj o tom, že nárast výskytu alergií je spôsobený … väčšou starostlivosťou ako kedykoľvek predtým o hygienu a príliš často používanými antibiotikami

Náš imunitný systém, ktorý nemusí sám bojovať s baktériami, využíva svoj potenciál na boj s faktormi, ktoré ho neohrozujú, napr. s niektorými látkami obsiahnutými v potravinách alebo peľoch rastlín

Alergia - liečba

Keď sa ukáže, že dieťa je alergické, nastavíme spolu s lekárom akčný plán. Určite vám odborník povie, že dieťa sa musí vyhýbať alergénu, ktorý ho senzibilizuje.

Niekedy stačí napríklad vyhnúť sa kontaktu s mačkou alebo vylúčiť zo stravy mlieko či vajcia; v prípade alergií, napríklad na peľ tráv - vyhnite saprechádzky po lúkach a parkoch, cez deň zatvárať okná v byte a plánovať dovolenky na miestach, kde sa neprášia alergénne trávy. Ale keď je senzibilizátor takmer všade (napr. roztoče z domáceho prachu), nastáva problém.

Potom sú nevyhnutné lieky, zvyčajne antihistaminiká a protizápalové lieky. O tom, či ich dieťa bude musieť brať, závisí okrem iného o tom, aká závažná je alergia a čo ju spôsobuje. Ak je alergický na jeden druh peľu – lieky bude užívať len niekoľko týždňov v roku. Ale napríklad, ak ste alergický na roztoče, musíte neustále brať lieky.

Ak lieky nedokážu zvládnuť alergiu, musíte popremýšľať o desenzibilizačnej liečbe. Nevykonáva sa pri zistení alergií na potraviny a lieky. Vtedy sa stačí vyhýbať alergénnym látkam. Na druhej strane, desenzibilizácia sa odporúča, ak je príčinou alergie peľ, roztoče z domáceho prachu, zvieracie chlpy, plesne, huby alebo hmyzie jedy.

  • DOBRÉ VEDIEŤ: Anafylaxia a ťažký anafylaktický šok

Terapia spočíva v podaní série subkutánnych injekcií obsahujúcich daný alergén. Na začiatku sa podáva zvyšujúca sa dávka každých 7-14 dní. Telo si tak postupne zvyká a učí sa tolerovať látku, s ktorou doteraz bojovalo. Po 2-4 mesiacoch, keď alergén dosiahne dostatočne vysokú koncentráciu, sa podávajú len udržiavacie dávky, zvyčajne raz za mesiac. Celá liečba môže trvať až 5 rokov.

Neskôr si niekedy musíte dať tzv posilňovacie dávky. Pre malé deti, ktoré sa veľmi boja injekcií, sú dostupné aj niektoré znecitlivujúce vakcíny vo forme napríklad perorálnych kvapiek podávaných pod jazyk. Vakcíny sa kupujú len na lekársky predpis. Môžete znecitliviť deti (nad 5 rokov) aj dospelých (najlepšie do 55 rokov).

Účinky terapie sú tým lepšie, čím je pacient mladší, pretože vtedy jeho imunitný systém reaguje efektívnejšie. V prípade alergie na peľ treba s desenzibilizáciou začať dostatočne skoro, aby bola včas pred peľovou sezónou. Napríklad alergici na peľ skorokvitnúcich stromov (vrátane liesky, jelše) by mali začať s desenzibilizáciou najneskôr v decembri a na peľ tráv a obilnín - v marci.

Kam sa obrátiť o pomoc

Alergici môžu hľadať pomoc tu: www.alergia.org.pl, www.astma.edu.pl, www.alergen.info.pl

„Zdrowie“ mesačne

Alergia - komplikácie

Keď sa choré dieťa nelieči alebo sa lieči zle, môže sa u neho vyvinúť tzv. alergický pochod. Je to vtedy, keď sa jedna alergia zmení na druhú. Najskoršie, v druhom mesiaci života, sa môže objaviť potravinová alergia.

Povo veku od 6 mesiacov môžete pociťovať respiračné symptómy, napríklad upchatý nos, sipot, sipot, záchvatovitý kašeľ v noci alebo ráno.

U detí vo veku 6-7 rokov sa môže vyvinúť senná nádcha, kožné zmeny vo forme akútnej žihľavky alebo bronchiálnej astmy. Akýkoľvek druh alergie, ktorý sa nelieči (nielen inhalačná), uľahčuje rozvoj astmy. Aby sa tomu zabránilo, alergia musí byť rozpoznaná a liečená čo najskôr.

Kategórie:

Alergie