Limbický systém je časť nervového systému, ktorá je primárne zodpovedná za pamäť a emócie. Limbický systém sa vyvinul v druhej polovici dvadsiateho storočia, ale v súčasnosti stále viac vedcov tvrdí, že by mal skutočne zmiznúť, aspoň z niektorých oddelení nervového systému. Zistite, prečo je to tak, a zistite, aké funkcie má limbický systém a aké problémy môžu vzniknúť pri poškodení jeho jednotlivých komponentov.
Obsah:
- Štruktúra limbického systému
- Funkcie limbického systému
- Poškodenie limbického systému
Limbický systémsa nazýva aj limbický alebo marginálny systém a prvé zmienky o ňom sa objavili v medicínskom svete už v roku 1878 – vtedy Paul Pierre Broca spomenul limbický lalok, ktorý je súčasťou mozgovej kôry.
Oveľa širší pojem – limbický systém – vznikol oveľa neskôr, v roku 1952, a jeho autorom bol Paul D. Maclean. Limbický systém – vzhľadom na funkcie, ktoré mu boli pridelené – bol a stále je predmetom záujmu mnohých vedcov.
V skutočnosti sa však pohľad na tento systém rokmi zmenil. Predtým boli štruktúry patriace do limbického systému jasne odlíšené od ostatných prvkov mozgu.
V súčasnosti prevláda medzi výskumníkmi názor, že limbický systém by sa nemal rozlišovať v anatomických členeniach centrálneho nervového systému. Miesto tejto štruktúry vidno vo fyziologických deleniach, teda takých, ktoré delia jednotlivé štruktúry mozgu podľa ich funkcií.
Štruktúra limbického systému
Neexistuje žiadna špecifická klasifikácia, ktorá by rozlišovala rôzne štruktúry limbického systému. Jedno však majú spoločné: hipokampus a amygdala sú považované za najdôležitejšie prvky tohto systému. Okrem nich limbický systém zahŕňa aj:
- priehľadná priečka,
- čuchový mozog,
- extrémna ofina,
- časť talamických jadier,
- hypotalamus.
Ako sa lieči zápal limbického systému?
Typy ochorení mozgu
Ako sa buduje mozog?
Funkcie rozloženialimbický
Úlohou limbického systému je kontrolovať dva fenomény: pamäť a emócie. Za prvý z nich je zodpovedný prevažne hipokampus. Práve tento prvok mozgu (alebo vlastne prvky, pretože máme dva hipokampy - jeden v každej hemisfére mozgu) je zodpovedný za spracovanie čerstvých informácií, ktoré sa k nám dostanú.
V hipokampe prebiehajú procesy súvisiace so spracovaním krátkodobej pamäte (ľudovo čerstvej) – práve vďaka tejto štruktúre je možné zapamätať si text prečítaný v danom momente. Je to preto, že v hipokampe prebieha konsolidácia pamäte a informácie, ktoré boli predtým v krátkodobej pamäti, môžu byť uchované v dlhodobej pamäti.
Amygdala je druhá najdôležitejšia štruktúra v limbickom systéme. Tento prvok zas súvisí predovšetkým s emóciami. V reakcii na rôzne faktory, ktoré sa k nám z okolia dostávajú, je práve amygdala spojená s tým, že cítime spokojnosť, radosť či eufóriu, ale aj opačné pocity – strach či úzkosť.
Táto štruktúra má spojenie s mnohými ďalšími prvkami limbického systému, ale obzvlášť zaujímavé je jej spojenie s hipokampom. Vďaka nej si môžeme takto zapamätať rôzne emócie, ktoré prežívame (hovoríme tu o tzv. emocionálnej pamäti).
Toto však nie sú jediné funkcie limbického systému. Tejto tvorbe zodpovedá okrem iného aj aj pre priestorovú orientáciu, ale ovplyvňuje aj procesy prebiehajúce v rámci autonómneho nervového systému alebo endokrinného (endokrinného) systému
Vplyv má aj na impulzívne činnosti, vr. na konzumáciu potravín a sexuálne správanie. Verí sa tiež, že práve limbický systém je spojený s výskytom našej motivácie k rôznym aktivitám, ale uvádza sa aj to, že súvisí s rozvojom rôznych závislostí u ľudí.
Takáto široká škála funkcií limbického systému vyplýva zo skutočnosti, že medzi jeho jednotlivými prvkami existujú početné prepojenia.
Poškodenie limbického systému
Hoci sa o limbický systém zaujímalo veľa výskumníkov, pre lekársku komunitu je stále dosť záhadný. Práve z tohto dôvodu stále a stále prebieha množstvo výskumov, ktoré sa zameriavajú na túto štruktúru – vr. týkajú sa rôznych abnormalít limbického systému, ktoré môžu byť zdrojom rôznych chorôb.
Potenciálny odkaz si už všimli mnohí jednotlivci. Aspoň v priebehu jednej postavyepilepsia - hovoríme o temporálnej epilepsii - pomerne často sa u pacientov pozorujú sklerotické zmeny v hipokampe. Degeneratívne zmeny v limbickom systéme môžu byť zasa spojené s poruchami demencie, ako je Alzheimerova choroba.
Rôzne abnormality v limbickom systéme môžu tiež ovplyvniť výskyt rôznych duševných porúch. Tu sa v prvom rade spomínajú psychotické, úzkostné alebo afektívne poruchy a ADHD.
V prípade prvých, medzi ktoré patrí napríklad schizofrénia, boli hlásené prípady pacientov, u ktorých sa objem štruktúr limbického systému - v porovnaní so zdravými jedincami - znížil. Na konkrétne informácie o vzťahu medzi poškodením limbického systému a rôznymi patologickými procesmi si zrejme ešte musíme počkať. Jedno sa dá povedať s veľkým presvedčením – činnosť limbického systému je pre naše fungovanie mimoriadne dôležitá
Zdroje:
1. V. Rajmohan, E. Mohandas, Limbický systém, Indická psychiatria J. 2007 apríl-jún; 49 (2): 132-139
2. Ľudská anatómia. Učebnica pre študentov a lekárov, vyd. II a doplnené o W. Woźniak, vyd. Urban & Partner, Wrocław 2010
3. Neurológia, vedecké vyd. W. Kozubski, Paweł P. Liberski, vyd. PZWL, Varšava 2014
4. Materiály University Queensland Australia, on-line prístup: https://qbi.uq.edu.au/brain/brain-anatomy/limbic-system
O autoroviPoklona. Tomáš NęckiAbsolvent lekárskej fakulty Lekárskej univerzity v Poznani. Obdivovateľ poľského mora (najochotnejšie sa promenáduje po jeho brehoch so slúchadlami v ušiach), mačiek a kníh. Pri práci s pacientmi sa zameriava na to, aby si ich vždy vypočul a venoval im toľko času, koľko potrebujú.