Emocionálna inteligencia nezaručuje úspech, nechráni pred krízami, ale uľahčuje kontakty s inými ľuďmi. Ak sa v živote riadite hlavne intelektom a málo sa staráte o svoje emócie a emócie iných, môžete prísť o partnera, priateľov… Overte si, prečo je emocionálna inteligencia taká dôležitá.

Emocionálna inteligencia[EQ] pomenovaná a v kontraste s racionálnou inteligenciou (IQ), bola prvýkrát použitá americkými psychológmi Peter Salavey a John Mayerw v roku 1990. Svet obletela senzačná správa - máme dva mozgy. Prvý, ten známy, myslí a je zodpovedný za naše racionálne činy. Ten druhý cíti a riadi emócie. Obe sú rovnako dôležité.

Psychologické výskumy potvrdili, že na úspech v živote nestačí len intelekt. Začalo to sledovaním kariéry absolventov Harvardu. Ukázalo sa, že lídrami mocných korporácií nie sú najlepší študenti, ale ľudia s priemernou úrovňou IQ.

200 najväčších amerických spoločností bolo skúmaných z hľadiska charakteristík, ktoré odlišujú najlepších zamestnancov. Ukázalo sa, že obchodní lídri vynikajú v troch oblastiach: akademické znalosti, úroveň IQ, technické zručnosti a umenie ovládať svoje emócie.

Intelekt, znalosti a schopnosti určujú vašu vhodnosť pre danú prácu, ale zvládanie emócií vám dáva šancu byť v tom najlepší.

Čo je emocionálna inteligencia?

Ďalej sa dokázalo, že len intelekt bez emócií nezaručí úspech a emócie bez kontroly rozumu nás môžu zviesť z cesty. Predstavte si túto situáciu: idete do supermarketu po novú práčku.

V obchode je dostatok tovaru. Máte dilemu, pre ktorý model sa rozhodnúť. Ak ste typ „brain man“ (v živote sa riadite iba hlavou), chcete si kúpiť najhospodárnejší, energeticky úsporný model za akciovú cenu. Keď nemáte presne to, čo chcete, opustíte obchod a pokračujete v hľadaní, čím strácate veľa času.

A ak ste typ „srdce-srdce“ (poryvy srdca vás zvyčajne motivujú konať), pravdepodobne sa rozhodnete bez rozmýšľania o práčke, ktorá vám padne do oka ako prvá: farebná, pekná, no zhltne veľa elektriny.

Inteligentný mužemocionálne nie je impulzívny typ, živý a spontánne reagujúci na prostredie, ako sa bežne verí.

Nielen v prvom, ale aj v druhom prípade vaše rozhodnutia nemajú nič spoločné s emocionálnou inteligenciou. Emocionálne inteligentný človek dokáže harmonicky zladiť to, čo mu diktuje hlava, s tým, čo mu káže srdce. Vďaka tomu je sebavedomý, energický, srší nápadmi, vie si poradiť so stresom, vie vychádzať s ostatnými, má optimistický postoj k životu, nebojí sa zmien a je vždy v súlade sám so sebou. Je to úspešný muž.

- Tento epochálny objav je skutočne len pripomienkou faktov známych z fyziológie nervového systému - hovorí Krystyna Zielińska, klinická psychologička. - Emocionálna inteligencia je schopnosť koordinovať funkcie mozgovej kôry, evolučne najmladšej časti mozgu (od ktorej závisí úroveň IQ), s najprimitívnejším emočným mozgom, ktorý sa vyvinul oveľa skôr ako mozog mysliaci.

Emocionálny mozog umožnil našim predkom prežiť v extrémnych podmienkach, keď rozhodnutia „bojuj alebo uteč“ boli rozhodujúce pre záchranu života. V časoch, keď nemusíme utekať pred nebezpečnými dinosaurami k stromu a naše prežitie závisí od počtu núl na bankovom účte, je emocionálny mozog minulosťou. Teraz sa ho snažíme priviesť späť do priazne.

Emocionálna inteligencia podľa Daniela Golemana

Podľa Daniela Golemana, ktorého učebnica „Emocionálna inteligencia“ sa stala svetovým bestsellerom, táto inteligencia pozostáva z:

  • sebauvedomenie,
  • schopnosť rozpoznať svoje vlastné emócie,
  • sebaregulácia - schopnosť zvládať emócie,
  • motivácia - umenie podriadiť emócie zvoleným cieľom,
  • empatia - schopnosť vcítiť sa do pocitov a potrieb druhých,
  • sociálne zručnosti – ľahké nadviazanie a udržiavanie vzťahov so svetom.

Vlastnosti emocionálne inteligentných ľudí

Anna a Marta, hoci sú citlivé, nie sú emocionálne inteligentní ľudia.

Anna je mladá vedúca oddelenia v jednej z veľkých spoločností. Už na prvom stretnutí tímu povedala: - Atmosféra v práci je pre mňa najdôležitejšia, vždy hovorím, čo si myslím a nepotrpím si na klebety. Často hovorila o svojich emóciách.

Keď bola nervózna, zakričala a zabuchla dvere. Keď sa kapele darilo, vedela skákať od radosti a smiať sa nahlas. Zamestnanci súťažili v hádaní šéfovej nálady. Keby bol dobrý, mohli by s ňou všetko vybaviť. Bohužiaľ, Anna často rušila svoje rozhodnutia. Ostatní ľudiaBezstarostne si pripisovala úspechy a dokázala potrestať zamestnanca za jej chyby.

Marta stále opakuje, že lásku treba pestovať. S partnerom sa veľa rozprávajú. Často sa navzájom uisťujú o svojich pocitoch. Jedného dňa vybuchne bomba – ukáže sa, že Artur má pomer. Vysvetľuje Marthe, že ju stále miluje a že tento príbeh nemá žiadny vplyv na ich vzťah. O manželstvo však bojovať nemôže. Cíti sa vinná, nehodná lásky. Trpí a opúšťa manžela. Často znovu prežíva svoje zlyhanie a dlhé roky nemôže dôverovať inému mužovi.

Podľa odborníkaJolanta Bielec, pedagogička Areálu športovej školy č. 300 vo Varšave

Každý sa môže hnevať - ​​je to veľmi jednoduché. Ale vzácnou zručnosťou je hnevať sa na správnu osobu, v správnom stupni a v správnom čase, na správny cieľ a správnym spôsobom.

Predstavme si, že Anna a Marta absolvovali dobrý kurz emočnej inteligencie a vedia perfektne zvládať emócie, rešpektujú aj pocity iných ľudí.

Anna si uvedomuje, že atmosféra v práci závisí od nej a od celého tímu. Dokáže počúvať, čo hovoria zamestnanci, berie do úvahy ich názor. Ovláda svoje emócie. Keď urobí chybu, pretože sa necíti dobre, má odvahu ospravedlniť sa za svoje správanie.

Vie, že ako šéfka musí byť autorita, s nikým sa nestýka, neiniciuje svoj osobný život, často opakuje, že firma je pracovisko, nie spoločenské stretnutia . Nikdy nekritizuje ľudí, ale ich správanie. Vie sa aj pochváliť, lebo vie, že ho to motivuje do práce. Často opakuje, že za úspechom spoločnosti stojí celý tím.

Keď sa Marta dozvie o Arthurovej zrade, zažije šok. Požiada ho, aby sa s ním porozprával, ale až keď prvé emócie opadnú a obaja budú schopní pokojne hovoriť o tom, čo sa stalo.

Hoci je nahnevaná a má voči svojmu partnerovi veľa zášti, snaží sa ho neurážať, nekritizovať ani vydierať. Hovorí hlavne o svojich emóciách – prepáč, cítim sa zranený, nemyslím si, že si zaslúžim, aby sa so mnou takto zaobchádzalo atď.

Nakoniec tvrdí, že jej záleží na záchrane vzťahu. Artur sa cíti vinný a obdivuje pokojné správanie svojej manželky. Spoločne sa snažia pochopiť, prečo v ich vzťahu došlo k zrade. Chcú zostať spolu, ale vedia, že ich vzájomný vzťah sa musí zmeniť. Rozhodnú sa ísť na manželskú terapiu.

Emocionálna inteligencia v teórii a praxi

Vkladanie emócií do života nie je synonymom schopnosti ich zvládať v práci av živote. Môžete mať napríklad skvelú schopnosť empatie, teda vcítiť sa dosituáciu a skúsenosti iných, no nemáte zručnosti, ktoré sa premietajú do toho, že ste dobrým šéfom alebo dobrým partnerom.

Emocionálna inteligencia nie je to isté ako vzdať sa emocionálnej kontroly, byť milý alebo submisívny. Väčšina psychológov tvrdí, že úroveň EQ nie je podmienená geneticky. Emocionálna inteligencia sa dá naučiť a rozvíjať počas života.

Emocionálne inteligentný človek je otvorený novým zážitkom, vie prejavovať city primerane situácii (smiať sa, ale aj hnevať), ľahko nadväzuje kontakty s inými ľuďmi, dobre zvláda stres, vie odmietnuť, realisticky zhodnotiť svoje vlastné úspechy a iných, nebojí sa kritiky a rizika. Bohužiaľ, tento model emocionálne inteligentného muža je v živote extrémne zriedkavý.

Dôležité

V Poľsku už existuje prvá úprava Dotazníka emocionálnej inteligencie (INTE). Používa sa na meranie EQ, teda schopnosti rozpoznávať, chápať a ovládať emócie svoje a iných ľudí, ako aj schopnosť ich efektívne využívať pri zvládaní vlastného a cudzieho konania. INTE pozostáva z 33 položiek sebavýpovedného charakteru, ktorých pravdivosť hodnotí respondent na päťbodovej škále

Emocionálna inteligencia: kurzy a školenia

Špecialisti na EQ sa navzájom prekonávajú pri navrhovaní kurzov a workshopov na zlepšenie emocionálnej inteligencie. Musíte si však uvedomiť, že ani v tom najprofesionálnejšom kurze nie je možné rozvíjať zručnosti, ktoré boli zanedbávané a ktoré v sebe skutočne necítime. Je to práca na celý život.

Daniel Goleman smutne konštatuje, že množstvo emocionálnych problémov vo svete narastá alarmujúcou rýchlosťou. Sme stále bohatší, no stále menej šťastní. Depresie, samovraždy, rozpady vzťahov, samota, strach z blízkosti, závislosti – to sú jasné dôkazy, že s emóciami narábame čoraz horšie. Existuje nejaká rada?

Ako pracovať na emocionálnej inteligencii?

- V prvom rade čo najviac spomaľte životné tempo - hovorí psychologička Krystyna Zielińska. - Ak pracujete dvanásť hodín denne päť dní v týždni a cez víkend si namiesto oddychu či kontaktu s rodinou dáte kurz vyjadrovania negatívnych emócií, nerátajte s ozdravením vzťahov s ostatnými. Ani ten najpovolanejší tréner nedokáže predvídať všetky vaše emocionálne reakcie, dať vám recepty, ako sa zachovať v každej životnej situácii. Zabúdame, že naše emócie začínajú v tele – upozorňuje psychológ.

- Keď nás napríklad prepadne hnev, cítime napätie vo svaloch, zrýchlený tep, zrýchlené dýchanie, naša evolučne najstaršia časť mozgu sa prebúdza a pripravuje telo na boj alebo útek.

Preto stojí za to začať emocionálny tréning prácou s telom, teda uvedomením si toho, čo sa s nami presne deje, keď prežívame silné emócie, pozitívne aj negatívne. Takýto tréning si vyžaduje čas, ale je potrebný – hovorí Krystyna Zielińska a zdôrazňuje: – Kým sa nenaučíme presne čítať, pomenovať a následne vyjadrovať emócie spôsobom, ktorý neškodí nám ani druhým, nepochopíme pocity iných ľudí.

„Zdrowie“ mesačne

Pozrite si galériu 7 fotografií

Kategórie:

Psychológia