K depresii môžu prispievať naozaj rôzne typy problémov - ľudia, ktorí zažili stratu im veľmi blízkej osoby, ako aj ľudia, ktorí boli nútení zmeniť bydlisko alebo tí, ktorí prišli o prácu zvýšené riziko vzniku tejto duševnej poruchy. Profesionálna činnosť – a nielen strata zamestnania – môže mať vplyv na výskyt depresívnych porúch u ľudí. Prečítajte si, ktoré profesie sa považujú za najpriaznivejšie pre depresiu, a zistite, prečo niektoré z nich zvyšujú riziko porúch nálady.

Depresia je v súčasnosti jednou z najčastejších duševných porúch u ľudí – Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) uvádza, že celosvetovo môže postihnúť viac ako 260 miliónov ľudí. Pre vysokú frekvenciu ich výskytu sú depresívne poruchy pod drobnohľadom mnohých rôznych vedcov – hľadajú účinnejšie metódy liečby tohto problému, než aké sú v súčasnosti dostupné, ako aj presne analyzujú, aké faktory môžu prispieť k vzniku depresie.

Príčiny depresie zahŕňajú rôzne javy - veľký dôraz sa kladie na biologické determinanty tohto ochorenia (v tomto prípade prevládajú teórie o význame porúch hladín rôznych neurotransmiterov v etiológii depresívnych porúch ).

Pozornosť sa však venuje aj rôznym environmentálnym aspektom, ktoré môžu tiež prispieť k rozvoju depresívnych porúch. Patria k nim okrem iného ťažkosti v medziľudských vzťahoch (napr. pocit osamelosti alebo obťažovania inými ľuďmi), významné životné zmeny (ako napr. zmena bydliska, rozvod alebo smrť blízkej osoby), ale aj problémy súvisiace s profesionálnym životom.

Depresia, ktorá je všeobecne známa, môže byť podporovaná stratou zamestnania, ale ukazuje sa, že za určitých podmienok môže byť spôsobená aj prácou. Už nejaký čas sa spomína čoraz viac profesií, ktoré môžu byť obzvlášť prospešné pre depresiu.

Obsah:

  1. 9 povolaní, ktoré najviac vedú k depresii
    • Opatrovatelia seniorov
    • Zdravotnícki pracovníci
    • Predajcovia
    • Zamestnanci reštaurácie
    • Sociálni pracovníci
    • Účtovníci
    • Umelci
    • Profesionáli
    • Učitelia

9 povolaní, ktoré najviac vedú k depresii

Opatrovatelia seniorov

Starostlivosť o seniorov pripútaných na lôžko rozhodne nie je jednoduchá – ide predsa o prácu, ktorá je fyzicky aj psychicky zaťažená. Starostlivosť je často poskytovaná pacientom, ktorých stav sa nikdy úplne nezlepší – hovoríme tu napríklad o senioroch trpiacich rakovinou v terminálnom štádiu alebo o starších pacientoch trpiacich pokročilou Alzheimerovou chorobou

Opatrovatelia starších ľudí sú vystavení zvýšenému riziku depresie, pretože ich práca je jednoducho ťažká, ale aj preto, že môže byť pre nich ťažké užiť si prácu kvôli nedostatku jasne viditeľných účinkov.

Zdravotnícki pracovníci

Zdravotná sestra, lekár, sanitár – to sú ďalšie príklady profesií, ktoré môžu tiež prispievať k depresívnym poruchám. Práca v zdravotníctve je spojená s veľkým napätím – koniec koncov, ľudský život závisí od rozhodnutí zdravotníkov – ale, žiaľ, čoraz častejšie aj s početnými tvrdeniami namierenými proti lekárom či sestrám.

K tomu všetkému je nedostatok vybavenia potrebného na pomoc chorým, ale aj nedostatok personálu, čo vedie k tomu, že zdravotníci musia pracovať v predimenzovanom čase. Vyššie uvedené aspekty sú zodpovedné za to, že zdravotnícki pracovníci sú vystavení zvýšenému riziku porúch nálady.

Predajcovia

Nie je ťažké zistiť, aká náročná je práca predajcu. Stačí zájsť do najbližšieho supermarketu a pozrieť sa, ako sa tam správajú k pokladníkom. Život v neustálom napätí, ktorý je v našich časoch bežný, mnohých ľudí neprávom znervózňuje v nie nevyhnutne opodstatnených prípadoch – je to tak napríklad pri pokladniach, kde sa pokladníkom vyčítajú dlhé rady či nedostatok tovaru v regáloch.

Útržky komentárov a niekedy aj výkrikov od zákazníkov môžu u predajcov vyvolať pocit, že ich vôbec nerešpektujú, plus ich zvyčajne malé zárobky. To všetko robí túto konkrétnu profesionálnu skupinu jednou z tých, v ktorých je zvýšené riziko depresie.

Zamestnanci reštaurácie

Práca v reštaurácii určite nie je jednoduchá. Na kuchárov či kuchárov čaká veľa výziev, no najviac napätia zvyčajne zažívajú tí, ktorí majú priamy kontakt so zákazníkmi – barmani a čašníci.

Očakáva sa, že konečne budú poznať celú kartujedlá naspamäť, ak by vedeli odpovedať na každú otázku zákazníka, mali by byť milí, usmievaví a dodržiavať všetky pravidlá savoir-vivre.

Čašník vie, že jeho postoj závisí od toho, či dostane prepitné (čo je v mnohých reštauráciách podstatná časť platu personálu), počuje komentáre o kvalite jedla a akceptuje komentáre o príliš dlhom jedení čas prípravy.

V konečnom dôsledku má táto profesia toľko rôznych napätí, že môže prispieť k syndrómu vyhorenia aj k depresívnym poruchám.

Sociálni pracovníci

Sociálni pracovníci sú ďalšou odbornou skupinou, ktorej zástupcovia majú zvýšené riziko depresie. Mzdy v tejto profesii zvyčajne nie sú príliš vysoké, pracovné zaťaženie - v každom prípade.

Napokon sa sociálny pracovník stretáva s veľmi odlišnými udalosťami, z ktorých niektoré sa zdajú byť extrémne patologické. V tejto práci je ťažké prestať na ňu po jej skončení myslieť - aj doma sa objavujú myšlienky na znevýhodnené deti či iné ťažkosti rodín, ktoré rieši sociálny pracovník.

Toto povolanie je spojené s veľmi vysokou záťažou na psychiku, ktorá - najmä ak nie je nejakým spôsobom vybitá - môže prispievať k depresii.

Účtovníci

Účtovníctvo je ťažké umenie – na to, aby ste dobre zvládli prácu účtovníka, potrebujete poznať príslušné predpisy, ale byť aj veľmi dôsledný. Osud všetkých podnikov v konečnom dôsledku závisí od toho, či je účtovníctvo vedené svedomito.

Stáva sa, že účtovníci riešia transakcie za desiatky, ba niekedy aj za stovky tisíc zlotých. Táto práca je spojená s veľkým zmyslom pre zodpovednosť a napätím, čo – najmä pri veľkom počte zákaziek – môže zvýšiť riziko depresie u toho, kto sa ňou zaoberá.

Umelci

Zdalo by sa, že rôzni umelci – maliari, speváci – majú vo svojich profesiách toľko slobody, že by im depresia nemala hroziť. Nakoniec sa však ukáže, že je to úplne inak. Práca umelca je niekedy spojená s nepravidelným príjmom, navyše človek, ktorého diela boli predtým dokonca chválené, môže neskôr robiť iné diela, ktoré neuspokoja žiadny záujem prijímateľov.

Finančná nestabilita a rôzne efekty podniknutých akcií – to sú faktory, ktoré sú zodpovedné za zvýšený výskyt depresívnych porúch u umelcov.

Profesionáli

Každý, kto potreboval profesionála na vymaľovanie bytu, opravu práčky alebo výmenu elektroinštalácie, asi vie, aké ťažké je nájsť niekoho, kto by mal na túto prácu voľný čas.

Títo ľudia tiež vedia, že technickí špecialisti sa zvyčajne dobre oceňujú. Dalo by sa teda usúdiť, že kto, ako a odborníci sa majú dobre a nemali by byť vystavení zvýšenému riziku depresie.

Nič nemôže byť ďalej od pravdy – práca odborníka je nielen ťažká, ale spojená aj s dosť veľkou nepravidelnosťou (práčka sa totiž môže pokaziť aj o siedmej ráno, aj o desiatej večer).

Táto profesia si navyše vyžaduje mimoriadnu presnosť – stačí, aby profesionál vykonal zákazkovú prácu nepresne raz a jeho reputácia môže byť úplne zničená. Faktory opísané v tomto dokumente môžu byť zdrojom napätia alebo úzkosti, ktoré - ak sú prežívané počas dlhého časového obdobia - môžu u odborníka nakoniec viesť k depresii.

Učitelia

Skutočnosť, že učitelia v Poľsku pred časom štrajkovali, neprišla z ničoho nič. Nízke mzdy, zvyšujúce sa nároky (ako zo strany dozornej rady, tak aj samotných rodičov študentov), ​​ale aj - žiaľ - čoraz menší rešpekt zo strany žiakov.

V minulosti boli učitelia jednou z najrešpektovanejších profesijných skupín, dnes na nich smeruje čoraz viac kritiky. Preto by asi nemalo byť prekvapením, že pracovníci vo vzdelávaní patria medzi tých, u ktorých sa depresia objavuje častejšie.

Profesie, ktoré najviac prispievajú k depresii: čo robiť, aby ste sa vyhli depresii?

V skutočnosti každá práca, ktorá je pre človeka neuspokojivá, môže prispieť k depresii. Takže potom, keď to neprináša žiadne potešenie, bolo by najjednoduchšie to zmeniť - ale bohužiaľ to nie je vždy možné.

To však neznamená, že u sociálneho pracovníka, lekára alebo čašníka sa musí prejaviť depresia - najdôležitejšie je, ako vyzerá život po práci.

Veľkú úlohu zohráva pravidelné uvoľňovanie napätia športovaním, vášnivým čítaním alebo trávením času s blízkymi ľuďmi. Ak má zamestnanec dojem, že sa nedokáže sám vysporiadať so svojimi negatívnymi emóciami, môžete zvážiť návštevu psychológa.

Oplatí sa zbaviť sa aj obáv sústredených okolo možnej návštevy psychiatra – v takej situácii, keď účtovník, predavač či opatrovateľ staršieho človeka začne mať podozrenie, žedepresie, nie je čo odkladať. Čím väčšie je oddialenie začiatku liečby depresívnych porúch, tým väčšie je riziko, že sa udržia dlhší čas – vzhľadom na túto koreláciu treba liečbu depresie začať čo najskôr po jej vzniku.

Prečítajte si tiež

Ako sa vysporiadať so stresom v práci? Popisy konkrétnych situácií

Recenzia cvikov a tréningov na najlepší odbúravač stresu

Dýchacie techniky na prekonanie stresu

Ako rozpoznať maskovanú depresiu?

Ako žiť s človekom trpiacim depresiou

O autoroviPoklona. Tomáš NęckiAbsolvent lekárskej fakulty Lekárskej univerzity v Poznani. Obdivovateľ poľského mora (najochotnejšie sa promenáduje po jeho brehoch so slúchadlami v ušiach), mačiek a kníh. Pri práci s pacientmi sa zameriava na to, aby si ich vždy vypočul a venoval im toľko času, koľko potrebujú.

Prečítajte si viac od tohto autora

Kategórie:

Psychológia