Štúdia publikovaná v časopise Journal of Translational Medicine ukazuje, že tí, ktorí prežili, môžu vytvárať autoprotilátky až šesť mesiacov po tom, čo prekonali mierny alebo asymptomatický COVID-19. Podľa autorov môžu vo veľkej miere za tzv dlhý covid, ktorý sa u týchto ľudí vyvinie.
Už nejaký čas je známe, že v závažných prípadoch COVID-19 môže imunitný systém produkovať autoprotilátky na napadnutie telesných tkanív. Najnovšie výskumy dokazujú, že takéto protilátky sa môžu vyvinúť aj po miernom alebo dokonca asymptomatickom ochorení COVID-19. A práve oni môžu podľa autorov z veľkej časti za tzv dlho COVID-19.
Autormi najnovšej práce boli výskumníci z Cedars-Sinai Medical Center v Los Angeles, USA. Vyšetrili 177 ľudí, ktorí boli v minulosti infikovaní COVID-19. Potom porovnali vzorky krvi, ktoré im odobrali, so vzorkami, ktoré boli odobraté zdravým ľuďom pred pandémiou.
Ukázalo sa, že všetci ľudia, ktorí mali COVID-19, mali zvýšené hladiny autoprotilátok (namierených proti vlastným tkanivám), ktorých prítomnosť bola predtým spojená s autoimunitnými ochoreniami (pri ktorých imunitný systém omylom napáda zdravé bunky telo), ako je lupus a reumatoidná artritída.
Ako povedala spoluautorka štúdie Dr. Susan Cheng: "Videli sme signály aktivity autoprotilátok, ktoré sú zvyčajne spojené s chronickým zápalom a poškodením špecifických tkanív a orgánov, ako sú kĺby, koža a nervový systém."
Štúdia zistila, že reaktivita autoprotilátok bola vyššia u mužov. „Na jednej strane je to paradoxné, pretože autoimunitné ochorenia bývajú častejšie u žien. Na druhej strane by sa to dalo nejakým spôsobom očakávať vzhľadom na to, že muži sú náchylnejší na najťažšie formy COVID-19,“ komentuje spoluautorka štúdie, Dr. Justyna Fert-Bober.
Podľa výskumníka výsledky získané v štúdii pomáhajú pochopiť, čo robí COVID-19 jedinečným ochorením. Ako dodáva Dr. Fert-Bober, tento typ imunitnej dysregulácie môže byť základom pre rôzne typy pretrvávajúcich symptómov pozorovaných u ľudí svyvíja tzv dlho COVID-19.
V súčasnosti chcú vedci rozšíriť svoju štúdiu na ľudí s dlhotrvajúcim ochorením COVID-19, aby zistili, aké typy autoprotilátok majú a či ich prítomnosť v priebehu času pretrváva. Plánujú tiež skontrolovať, či sa autoprotilátky vyvinú u očkovaných ľudí, u ktorých sa rozvinie infekcia SARS-CoV-2.
Podľa Dr. Cheng by tento výskum mohol pomôcť vedcom priblížiť sa k vývoju liečby a dokonca k prevencii účinkov COVID-19 spojených s nadmernou reakciou imunitného systému u ľudí, ktorí sú v riziku.