Psychiatria je veda zameraná na duševné poruchy a choroby, ich diagnostiku a liečbu. Duševne chorí pacienti sú často stigmatizovaní a psychiatri sú liečení len ako predpisujúci lekári. Takéto postoje sú rozhodne nespravodlivé – psychiatrický pacient sa predsa nelíši od interného a psychiatri pacientom nielen objednávajú lieky. V skutočnosti je psychiatria dnes uznávaná – a to z dobrého dôvodu – ako jeden z hlavných pilierov modernej medicíny.

Psychiatriapatrí nielen medzi základné medicínske odbory, ale s najväčšou pravdepodobnosťou je to odvetvie medicíny, s ktorým sa spája najväčšia kontroverzia. Pre mnohých ľudí je úloha psychiatrie v modernej medicíne veľmi podceňovaná a neprávom. Táto veda - na rozdiel od zdania - začala fungovať v podstate v tých najvzdialenejších časoch, ba čo viac, psychiatria sa neustále rozvíja. Históriu vývoja každého medicínskeho odboru možno určite považovať za zaujímavú, avšak história psychiatrie je v niečom špecifická.

Zoznam súhrnov

  1. Psychiatria: história
  2. Kritika psychiatrie: antipsychiatrické hnutie
  3. Psychiatria: celý rad chorôb
  4. Psychiatria: liečebné metódy používané v psychiatrii
  5. Psychiatria: vyhliadky tejto vedy v budúcnosti

Psychiatria: história

Fungovanie ľudského tela vo fyziologických aj patologických podmienkach zaujíma aj pravekých bádateľov. Na rozdiel od zdania sa však nezaoberali len telesnými stránkami, ale aj fungovaním ľudskej mysle. Psychické problémy v podstate spomenul už Hippokrates (ktorý prvýkrát použil výrazy ako melanchólia, paranoja či fóbia), ale aj Celsus, Aristoteles a Galén.

V prípade primitívnych národov, ale aj v stredoveku sa s ľuďmi trpiacimi duševnými poruchami zaobchádzalo ako s posadnutými duchmi alebo démonmi. Možno tu dokonca spomenúť, ako boli v stredoveku ženy, ktoré boli duševne choré, považované za bosorky - zvyčajne ich stihol veľmi nepríjemný osud, pretože takéto ženy boli napríklad utopené, niekedy aj upálené na hranici. Históriapsychiatriebola ovplyvnená aj náboženstvom - často problémami,ktoré by sme teraz považovali za duševnú chorobu, v stredoveku boli považované za posadnutie diablom.

V 17. storočí vzniklo jedno z prvých centier pre liečbu duševne chorých pacientov. Vznikli medzi inými aj také v Londýne a Paríži. Bol to určite pozitívny krok vo vývoji psychiatrie, ale bohužiaľ sa nezaobišiel bez problémov. V prípade týchto zariadení bolo veľa negatívnych názorov na kvalitu liečby, ktorú poskytovali.

Postupom času rástol počet psychiatrických zariadení a objavovali sa novšie teórie súvisiace s fungovaním ľudskej mysle (tu možno spomenúť otca psychoanalýzy, teda Freuda). Zmenil sa pohľad na patogenézu a priebeh rôznych duševných chorôb – tu stojí za zmienku práce Kraeplina a Schneidera, ktorí sa zaoberali problematikou psychóz, najmä schizofrénie

20. storočie možno považovať za obdobie, keď sa vpsychiatriiudialo veľa dobrých a bohužiaľ aj zlých vecí. V 50. rokoch sa psychiatrická liečba zásadne úplne zmenila – vtedy začali byť dostupné prvé antipsychotiká a antidepresíva. 20. storočie je však obdobím druhej svetovej vojny, počas ktorej sa duševne chorí pacienti liečili mimoriadne nepriaznivou liečbou. Nemci niekedy považovali takýchto ľudí za ľudí, ktorí by nemali vôbec žiť. V ZSSR sa počas vojny zaviedol termín „asymptomatická psychóza“ – ako môžete ľahko uhádnuť, existencia tohto typu „chorobnej entity“ mohla viesť k mnohým zneužitiam, ktoré boli vo svojich dôsledkoch nebezpečné.

Doteraz nepadlo ani slovo o poľskej psychiatrii. Rozvoj psychiatrie rozhodne nastal aj u nás a duševnými chorobami sa zaoberali mnohí uznávaní odborníci. Možno tu spomenúť napríklad Jana Mazurkiewicza alebo Tadeusza Bilikiewicza, ale osobitnú pozornosť treba venovať ďalšej psychiatrickej autorite - Antonimu Kępińskému. Tento poľský psychiater sa zapísal najmä do dejín medicíny nielen pre svoje vedecké úspechy, ale aj pre svoj postoj k chorým. Antoni Kępiński v prvom rade veril, že najdôležitejšia je úcta k iným ľuďom – vrátane tých, ktorí sú duševne chorí. Zdôraznil tiež dôležitosť akceptovania stavu pacientov a ich problémov.

Kritika psychiatrie: antipsychiatrické hnutie

Psychiatriu kritizuje veľa rôznych ľudí, ale osobitná averzia k tejto disciplíneukázať ľudí patriacich do tzv antipsychiatrické hnutie. Antipsychiatria mala svoj pôvod v 60. rokoch a jedným z jej hlavných aktivistov bol Thomas Szasz, vzdelaním psychiater.

Podľa antipsychiatrického hnutiapsychiatriaje len pseudovedecká disciplína. Aktivisti hnutia veria, že v skutočnosti je diagnostika duševných chorôb mimoriadne subjektívna a lieky podávané pacientom sú jednoducho neúčinné. Antipsychiatria tiež upozorňuje na skutočnosť, že psychiatrické klasifikácie sú založené na všeobecne uznávaných princípoch a štandardoch, takže ľudia – zdraví podľa antipsychiatrov – môžu byť mylne považovaní za ľudí s duševnými problémami.

V súčasnosti - vzhľadom na to, že sa čoraz lepšie objavujú rôzne príčiny duševných chorôb, ako aj tým, že psychiatrická liečba je účinná, vlastne antipsychiatria stratila na význame. Psychiatri však stále nevedia všetko, predsa len niektoré duševné choroby a ich príčiny nie sú dostatočne pochopené, a preto sa neustále (aj keď oveľa menej často ako v minulosti) možno stretnúť s kritikou psychiatrie zo strany antipsychiatrických hnutí.

Psychiatria: celý rad chorôb

Niektorí ľudia si myslia, že psychiatri sa zaoberajú len depresiou a schizofréniou – ale rozhodne to tak nie je. Zoznam rôznych duševných porúch, ktorými sa spomínaní odborníci zaoberajú, je mimoriadne dlhý. Psychiatria je veda, ktorá sa zameriava na problematiku porúch nálad, porúch príjmu potravy, ale aj porúch spánku a sexuálnych porúch. Je tu prezentovaná len skromná škála psychiatrických jednotiek, no treba dodať, že psychiatri liečia pacientov všetkých vekových kategórií. Špecialisti v tejto oblasti môžu viesť terapiu tak u detí, ako aj u mladých dospelých alebo starších ľudí.

Psychiatria: liečebné metódy používané v psychiatrii

Kritika psychiatrie v niektorých kruhoch má určite svoj pôvod v metódach liečby, ktoré používajú psychiatri. Našťastie, inzulínová kóma alebo lobotómia už nie sú praktizovanými metódami psychiatrickej liečby. V súčasnosti majú psychiatri mnoho iných – nielen bezpečnejších, ale aj efektívnejších – terapeutických metód.

Niekedy sa uvažovalo, že psychiatrická liečba je založená na podávaní liekov pacientom. V modernejpsychiatriihrá farmakoterapia skutočne významnú úlohu, aj keď je to kvôli účinkom, ktoré je možné dosiahnuť vďaka takejto liečbe. V psychiatriipsychotropné lieky sa používajú najmä, vrátane:

  • antidepresíva
  • antipsychotiká (neuroleptiká)
  • sedatíva (ako sú benzodiazepíny)
  • lieky normalizujúce náladu (napr. soli lítia)

Farmakoterapia rozhodne nie je jedinou možnosťou liečby, ktorú psychiatri pacientom ponúkajú. Psychoterapia je popri farmakologickej liečbe druhým terapeutickým pilierom v psychiatrii. Existuje mnoho druhov psychoterapie, ako je napríklad kognitívna psychoterapia, systémová terapia a behaviorálna terapia. Psychoedukácia má veľký význam aj pre stav pacientov.

Iné metódy liečby duševných chorôb sa používajú oveľa menej často ako vyššie uvedené. Hovoríme o elektrokonvulzívnej terapii alebo psychochirurgii.

Duševné choroby je možné liečiť v ambulantných aj lôžkových zariadeniach. Voľba závisí predovšetkým od stavu pacienta. Ľahké depresívne alebo psychotické poruchy – pokiaľ pacient pravidelne navštevuje lekára – možno liečiť v ambulancii duševného zdravia. V prípade ľudí, ktorých duševný stav je vážny a symptómy sú mimoriadne závažné, môže byť výhodnejšia hospitalizácia.

Psychiatrické nemocnice sú niekedy spájané ako mimoriadne pochmúrne zariadenia a ako miesta, kde sú porušované všetky práva pacientov. Takýto názor je krajne nespravodlivý, pretože v súčasnosti sa kvalita psychiatrickej starostlivosti – aj keď stále nedostatočná – neustále zlepšuje. Použitie priameho nátlaku zo strany psychiatrov alebo prijímanie pacientov do psychiatrických liečební proti ich vôli môže mať negatívne súvislosti. Tu však stojí za zmienku, že podmienky ich uplatňovania upravuje zákon o duševnom zdraví a navyše, vyššie uvedené sa využívajú len vtedy, keď si to situácia absolútne vyžaduje

Psychiatria: kto sú psychiatri? Ako sa stať psychiatrom?

Psychiatria je jedným z povinných predmetov v študijnom programe medicíny. Po absolvovaní týchto 6-ročných štúdií a absolvovaní postgraduálnej, 13-mesačnej stáže si mladý lekár môže zvoliť špecializáciu v odbore psychiatria. Je vhodné dodať, že ľudia, ktorí sa plánujú zaoberať sa duševným zdravím, majú dve možnosti: môžu sa vzdelávať v psychiatrii pre dospelých, ale môžu si zvoliť aj detskú a dorastovú psychiatriu ako svoju špecializáciu. Nakoniec – po niekoľkých rokoch špecializácie – sa z lekára stane psychiater.

Psychiater rozhodne musí byť lekárom, ale môže sa stať aj psychoterapeutom. Aby sa to však stalo, psychiater musí sám absolvovať kurz psychoterapie.

Psychiatria: vyhliadky tejto vedy v budúcnosti

Psychiatria od svojich počiatkov nepochybne zaznamenala mimoriadny rozvoj. V súčasnosti sa učíme čoraz viac závislostí medzi dedičnými génmi a duševnými chorobami, navyše vďaka čoraz modernejším zobrazovacím technikám je možné odhaliť odchýlky špecifické pre rôzne jednotky, či už v morfológii alebo vo fungovaní centrálneho nervového systému. systém.

Neustály vývoj sa týka aj niektorých oblastí súvisiacich s psychiatriou. Čoraz častejšie sa rozlišuje napríklad psychogeriatria, zaoberajúca sa psychickými problémami staroby. Čoraz väčší význam získava aj neuropsychiatria, ktorá spája psychiatriu a neurológiu.

Jedno možno povedať s istotou: o psychiatrii, fungovaní ľudskej mysle a abnormalitách s ňou súvisiacich už vieme pomerne veľa. Tieto poznatky však stále nie sú úplné, a tak môžeme len očakávať, že rozvoj psychiatrie bude pokračovať a duševné choroby budú pre vedu čoraz menej záhadné Zdroje:1. Psychiatria, vedecký redaktor M. Jarema, J. Rabe-Jabłońska, ed. PZWL, Varšava 20112. Psychiatria, B.K. Puri, I. H. Treasaden, ed., Ed. Poliak J. Rybakowski, F. Rybakowski, vyd. Elsevier Urban & Partner, Wrocław 2014

O autoroviPoklona. Tomáš NęckiAbsolvent lekárskej fakulty Lekárskej univerzity v Poznani. Obdivovateľ poľského mora (najochotnejšie sa promenáduje po jeho brehoch so slúchadlami v ušiach), mačiek a kníh. Pri práci s pacientmi sa zameriava na to, aby si ich vždy vypočul a venoval im toľko času, koľko potrebujú.

Prečítajte si ďalšie články od tohto autora

Kategórie: