Existuje nejaká fyzická aktivita, ktorá je dobrá pre každého, prečo je „balenie“ v posilňovni nevhodné pre srdce, keď pulzomer môže … klamať a či sa má pacient s kardiostimulátorom báť šport - odpovedá Dr hab. med.Ewa Jędrzejczyk-Patej zo sekcie srdcového rytmu Poľskej kardiologickej spoločnosti
„Chôdza, nordic walking, plávanie alebo bicyklovanie, praktizované pre potešenie a v strednej intenzite, podporujú účinky kardioterapie, zlepšujú pohodu pacienta, predlžujú život – výhody nemožno preceňovať.“
Pravidelná pohybová aktivita je podľa odporúčaní Svetovej zdravotníckej organizácie najdôležitejším základom zdravého životného štýlu. Existuje nejaká činnosť, ktorá je obzvlášť dobrá pre srdce?
dr hab. Ewa Jędrzejczyk-Patej : Fyzická námaha je základom novej pyramídy zdravia, ktorú vyvinula WHO (Svetová zdravotnícka organizácia). V minulosti sa hovorilo, že pre optimálne zdravie je optimálne cvičenie v strednej intenzite aspoň trikrát týždenne, v trvaní minimálne tridsať minút, s tepom okolo 130 úderov za minútu. Platilo pravidlo: 3 x 30 x 130. Dnes sa pre udržanie zdravia odporúča striedmo cvičiť päťkrát týždenne. Oplatí sa byť aktívny, ale je dobré vedieť aj to, čo je dobré pre srdce – nie každá fyzická aktivita bude vhodná pre každého.
Čo má srdce rado?
E.J.-P .: Srdce má rado dynamické cvičenie, kardio tréning - ako napríklad nordic walking, beh a plávanie. Zo srdcového hľadiska sa neodporúča statické a izometrické úsilie, ako je vzpieranie alebo hovorové „balenie“ v posilňovni. Takýto tréning nezlepšuje výkonnosť tela a fyzickú kondíciu - len zvyšuje svalovú hmotu av niektorých prípadoch môže viesť k hypertrofii srdca, arteriálnej hypertenzii alebo zhoršeniu epizód arytmie. Ako kardiológovia za takéto úsilie hovoríme: nie.
Posilňovňu odporúčame, ak sa rozhodneme cvičiť dynamicky na bežiacom páse, stacionárnom bicykli alebo stepperi. Mali by ste tiež pamätať na to, že námaha musí byť prispôsobená celkovému stavu tela.
Rozcvička je dobré riešenie?
E.J.-P .: Na udržanie tepla je potrebné zahriať sasvaly a udržiavať kĺby v pohybe. Je dobré, ak tréning obsahuje fázy: rozcvička, správny tréning a relax, so strečingom a relaxom. Len pri pravidelnom športovaní sa oplatí systematicky zvyšovať intenzitu tréningu – veľký, intenzívny „špurt“ u začiatočníkov môže spôsobiť vážne zranenia a preťaženie organizmu – neoplatí sa riskovať, pretože rehabilitácia môže byť dlhá a únavné.
Aký druh aktivity možno odporučiť seniorom?
E.J.-P .: Chôdza, ideálne priemerným tempom, a nordic walking, t.j. chôdza s palicami, zapájajúca väčšinu svalových skupín sú univerzálne formy fyzickej aktivity. Mali by ste tiež vyskúšať bicyklovanie, plávanie alebo tanec – pokiaľ vám to vaša kondícia dovolí.
Univerzálne odporúčania Svetovej zdravotníckej organizácie hovoria, že denne by ste mali urobiť 10 000 krokov – na jednej strane to nie je málo, no na druhej strane, keď aktivitu rozložíme do celého dňa, je to realizovateľná hodnota. Oplatí sa byť aktívny pri každodenných činnostiach – oplatí sa ísť jednu zastávku pešo, prejsť sa do obchodu namiesto ísť autom a zaparkovať hneď pri vchode, ísť po schodoch namiesto výťahu – toto sú malé, ale veľmi dôležité návyky, ktoré z dlhodobého hľadiska pomôžu vybudovať lepší výkon a kondíciu.
Sú vonkajšie telocvične postavené v blízkosti sídlisk dobrým a bezpečným riešením pre srdce?
E.J.-P .: Pokiaľ to kvalita vzduchu dovoľuje, dôrazne sa odporúča dynamické cvičenie vo vonkajších telocvičniach. Ak koncentrácia pevných častíc prekračuje odporúčané limity, radšej sa vyhnite vonkajšej námahe, aby ste nevdýchli škodliviny, ktoré môžu poškodiť celé telo. Ak je však kvalita ovzdušia dobrá, oplatí sa chodiť na cvičenie – dobré sú najmä pomôcky ako chodítko, crossový trenažér či rotopéd, ktoré zlepšujú efektivitu a pomáhajú budovať lepšiu kondíciu tela.
Budú moderné technológie a aplikácie na sledovanie tepovej frekvencie nápomocné pri tréningu?
E.J.-P .: Takéto riešenia môžu byť užitočné, no musíte si uvedomiť, že tieto technológie sa neustále vyvíjajú a nie sú vždy 100 percent dokonalé. Sú čoraz presnejšie, no aj tak môžu niekedy poskytnúť neuveriteľné výsledky – a to aj preto, že meranie je nepresné, ale napríklad nezohľadňuje individuálne vlastnosti majiteľa.
Napríklad u pacientov s arytmiami, ako je fibrilácia predsiení, zariadenia na monitorovanie pulzu nie vždy presne detegujú pulzovú vlnu a indikácie, ktoré poskytujú,nie vždy zodpovedajú skutočným hodnotám. Taktiež u pacientov s veľkým počtom komorových extrasystolov môžu byť merania skreslené. U zdravého človeka je možnosť nesprávneho merania relatívne malá a moderné zariadenia a aplikácie dostupné na trhu sú stále presnejšie a spoľahlivejšie.
Pacienti s ochorením srdca a diagnostikovanými arytmiami sa často obávajú, či je šport pre nich vôbec vhodný. Existujú nejaké aktivity, ktorým sa môžem venovať aj napriek svojej chorobe?
E.J.-P .: Dá sa konštatovať, že vo všeobecnosti sa rekreačný šport dokonca odporúča pacientom s kardiovaskulárnymi ochoreniami, len s výnimkou štádia dekompenzácie. Spomínané prechádzky, nordic walking, plávanie alebo bicyklovanie, praktizované pre potešenie a v miernej intenzite, podporujú účinky kardioterapie, zlepšujú pohodu pacienta, predlžujú život - výhody nemožno preceňovať
Výkonnostné športy sú iné – tu sme oveľa opatrnejší. Skupiny kardiologických ochorení, ako je napríklad arytmogénna kardiomyopatia pravej komory alebo hypertrofická kardiomyopatia, sú prípady, kedy sú súťažné športy kontraindikované, pretože môžu zhoršiť priebeh ochorenia a zhoršiť arytmie.
V prípade fibrilácie predsiení, ak nemáme adekvátnu kontrolu srdcovej frekvencie, treba športovať veľmi opatrne a s intenzívnejšou aktivitou počkať, kým sa srdcová frekvencia dobre stabilizuje
Mali by sa pacienti s implantovanými srdcovými zariadeniami, ako je kardiostimulátor alebo kardioverter defibrilátor, vyhýbať intenzívnej fyzickej aktivite?
E.J.-P .: Ak má pacient kardiostimulátor, nehrozí mu výtok, napríklad pri športe, keď tep stúpa, pretože kardiostimulátory takúto možnosť nemajú. V prípade kardioverter-defibrilátora (ICD) riziko zbytočného výboja pri intenzívnom tréningu teoreticky existuje, no dnes už máme podrobné poznatky o tom, ako optimálne naprogramovať ICD, aby pacient nepociťoval neadekvátne výboje
Takéto neadekvátne zásahy prístroja nespôsobuje komorová arytmia, ale rýchla srdcová frekvencia, teda takzvaná sínusová tachykardia pri fyzickej námahe, ktorú daný pacient vykonáva počas fyzického tréningu. Srdcové implantovateľné zariadenia sú čoraz dokonalejšie. Majú rôzne algoritmy, aby zistili, či ide o život ohrozujúcu arytmiu alebo bežnú sínusovú tachykardiu vyvolanú cvičením. Pred tréningom sa vždy oplatí opýtať sa ošetrujúceho lekára, z akej tepovej frekvencieprístroj začne rozpoznávať arytmiu a od akej tepovej frekvencie bude reagovať. Vtedy môžu pomôcť moderné pulzomery, pretože ak pacient vidí, že jeho pulz je nebezpečne vysoký, čo už implantované zariadenie môže rozpoznať ako abnormalitu, môže prerušiť alebo spomaliť tréningové tempo.
Našim pacientom niekedy odporúčame vykonať záťažové testy, aby sme zistili, aké maximálne hodnoty srdcovej frekvencie môže pacient dosiahnuť počas silnej fyzickej námahy. Takýto výskum pomáha naprogramovať dané implantovateľné zariadenie.
Všetkým pacientom s implantovateľnými pomôckami by som odporučil, aby sa nebáli fyzickej námahy, ale pred tréningom sa o odporúčaniach poradili so svojimi lekármi. Jeden pacient má implantovaný prístroj na zlyhanie srdca, iný napríklad na kardiomyopatiu – reakcie pacientov na cvičenie môžu byť rôzne, preto treba športovým odporúčaniam pristupovať veľmi individuálne.