Každý chronicky chorý človek vie, že musí pravidelne navštevovať lekára, absolvovať prehliadky a pravidelne užívať lieky. Žiaľ, málo sa hovorí o správnej výžive ľudí s chronickým ochorením. Pozrite sa, aké pravidlá platia pre stravu pri chronických ochoreniach.
Jedlo by malo poskytovať všetky potrebné živiny. Žiaľ, veľa chronicky chorých ľudí sa nestravuje správne. Niekto nemá silu na prípravu plnohodnotného jedla, iný má problémy so žuvaním, nedostatok chuti do jedla. Často samotné ochorenie alebo užívané lieky sťažujú vstrebávanie živín, čo vedie k podvýžive. Organizmus chronicky chorého človeka funguje trochu inak ako zdravý a má iné potreby.Chronické ochoreniezvyšuje dopyt po energii. Čím dlhšie trvá, čím dlhšie pacient berie lieky, tým častejšie dochádza k narušeniu metabolizmu, a teda k horšiemu vstrebávaniu bielkovín, sacharidov či tukov. Pre niektoré choroby dostávame špecifickédiétne odporúčania . Pre ostatných musíme zabezpečiť, aby strava bola veľmi pestrá, poskytovala látky potrebné na stavbu, rekonštrukciu a prácu buniek a na sekréciu hormónov a enzýmov
Diéta pri chronických ochoreniach – 6 dôležitých prvkov
V strave chronicky chorého človeka nesmú chýbať bielkoviny, sacharidy, zdravé tuky, vitamíny, minerály a primerané množstvo vody
Proteín , ktorý pacienti najviac potrebujú, je plnohodnotný proteín, t. j. bohatý na exogénne aminokyseliny, ktoré telo neprodukuje. Patria k nim okrem iného leucín, izoleucín, valín, lyzín. Kompletnú sadu týchto aminokyselín možno nájsť v bielkovinách živočíšneho pôvodu (mäso, vajcia, mlieko) a v strukovinách. Tieto aminokyseliny sú zodpovedné za budovanie a prácu svalov. Ich nedostatok (napr. valín) vedie k zhoršenej koordinácii pohybov, nedostatku chuti do jedla. Nedostatok lyzínu má za následok svalovú atrofiu, odvápnenie kostí, oslabenú imunitu a náchylnosť na vírusové infekcie.
Sacharidysú vaším primárnym zdrojom energie. V procese metabolických zmien sa premieňajú na glukózu, ktorá je palivom pre bunky tela. Dôležitou úlohou sacharidov je oxidácia mastných kyselín na oxid uhličitý a vodu. Ak je v straveich nedostatok, tvorba ketolátok prekysľujúcich organizmus. Hrubozrnné produkty obsahujú 60-80% čistých sacharidov, no zároveň poskytujú vlákninu, vitamíny a minerály (horčík, vápnik, fosfor). V zelenine je 3 až 30 % sacharidov. Najcennejšia je surová zelenina, ktorú treba jesť 5x denne. Ovocie, ktoré obsahuje hlavne jednoduché cukry, jeme dvakrát denne.
Tukysú stavebnými kameňmi bunkových membrán a používajú sa na transport určitých vitamínov a hormónov. Bez nich nebude z tráviaceho traktu dobré vstrebávanie vitamínov A, D, E a K. Najlepšie tuky pre chronicky chorých sú oleje a olivový olej. Vyhýbajte sa živočíšnym tukom.
Vitamíny- rovnako ako esenciálne aminokyseliny sa v našom tele nevytvárajú (okrem vitamínu D). Musia byť dodávané s jedlom. Nedostatok vitamínov vedie k narušeniu biochemických zmien. Vitamíny sú cenné antioxidanty, ktoré nás chránia pred voľnými radikálmi. Niektoré z nich navyše zmierňujú príznaky niektorých chorôb, napríklad koenzým Q podporuje činnosť srdca a vitamín D podporuje dobré zdravie kostí.
Minerálne soliobsahujú prvky potrebné pre stavbu kostí, prácu svalov a nervových buniek, vylučovanie hormónov a enzýmov ovplyvňujúcich celkový zdravotný stav. Makronutrienty sú: sodík, draslík, vápnik, fosfor, horčík, chlór, síra a železo. Mikroživiny, stopové prvky sú: selén, zinok, meď, mangán, jód, fluór, kob alt, molybdén. Nachádzajú sa v mlieku, celozrnných výrobkoch, kakau, zelenine, ovocí, mäse.
Voda- bez správnej hydratácie krv nebude správne prúdiť vnútornými orgánmi. Dehydratácia môže viesť k poklesu krvného tlaku, mdlobám a poruche funkcie obličiek. Chorí ľudia často nepociťujú smäd, ale treba piť. Denná spotreba vody je minimálne 1,5 litra.
Dôležité