Pomôžte rozvoju stránky a zdieľajte článok s priateľmi!
Sendvičovú generáciu tvoria ľudia nad 40 rokov, ktorí sú profesionálne aktívni a „orientovaní“. Ich postavenie znamená, že musia finančne podporovať tak svojich rodičov, ktorí už nepracujú, ako aj ich dospievajúce deti, ktoré ešte nepracujú alebo práve začínajú svoju kariéru. Ste z „sendvičovej“ generácie? Skontrolujte, čo vás čaká.
Niekomu by sa mohlo zdať, že stredný vek je tým najlepším obdobím v živote človeka. Deti rastú, v práci to akosi ide, pretože sme dosiahli pozície, ktoré nám prinášajú slušnejšie zárobky. Stabilizácia, o ktorú nám ide, sa pomaly stáva skutočnosťou.
A predsa stále cítime nedostatok času a ťarchu zodpovednosti za všetko a za všetkých. Stále od nás niekto niečo chce, stále sme zaneprázdnení záležitosťami iných ľudí, pretože deti, pretože starí rodičia, pretože sa objavili vnúčatá.
Máte pocit, že nesledujete a že sa asi nehodíte na hlavu viacgeneračnej rodiny? Rozveselíme vás! Nie ste v tom sami. Nepozorovane sa stanete členom klubu s názvomSandwich Generation.
Generácia sendvičov: čo to je?
Sendvičová generácia je sociologický pojem označujúci generáciu ľudí v strednom veku, profesionálne aktívnych, ktorí sa starajú o dospievajúce deti, starnúcich rodičov a v niektorých prípadoch aj nasledujúce generácie, t.j. vnúčatá a starých rodičov.
Demografické zmeny v spoločnostiach a kultúrne zmeny znamenajú, že na jednej strane ľudia žijú dlhšie a na druhej strane sa mladí ľudia stávajú čoraz nezávislejšími. Výsledkom je, že obe tieto „neproduktívne " generácie očakávajú podporu od profesionálne aktívnych členov rodiny.
Zlé dôchodky rodičov znamenajú, že sendvičová generácia musí často prispievať na ich údržbu. Nákup liekov, nová práčka či návšteva sanatória sú často náklady, ktoré si dôchodcovia či invalidné dôchodky nemôžu dovoliť.
Finančnú pomoc potrebujú aj mladí ľudia. Tí, čo študujú, nepracujú a ak si už privyrábajú v bare alebo ako opatrovateľka, zarobené peniaze minú na radovánky, ako je kino či nová blúzka. Jedlo, nocľaháreň, bicykel alebo dovolenka – zaplatia ich rodičia.
Keď hovoríme o podpore, ktorú ľudia z sendvičovej generácie dávajú svojim rodičom a deťom, musíme si uvedomiť, že nejde len o údržbu či finančnú pomoc. To tiežvoľný čas venovaný im, ako aj, možno najťažšie, celá ťarcha zodpovednosti za rodinu a s tým spojený stres.
Generácia sendvičov: Každý deň
Príklad dňa príkladného človeka z sendvičovej generácie môže vyzerať takto:
- pripravuje deti ráno do školy - stáva sa, že treba podporovať tri deti a každé ide inam,
- keď sú nakŕmené a zásobené na cestu, je čas na rýchlu kávu a už sa balí do auta,
- ak sa nám podarí dodržať poriadok a každé dieťa sa s radosťou ocitne v príslušnom výchovnom zariadení, ponáhľa sa do …
- … pekná, ľahká a dobre platená práca,
- v práci si okrem vykonávania každodenných povinností nájde čas aj na to, aby kontaktovala svojich rodičov a dohodla si odvoz k lekárovi, do obchodu alebo k priateľom,
- člen sendvičovej generácie má mimoriadne nabitý program, takže takéto aranžmány vždy vyvolávajú veľa nervov,
- taký muž ho naháňa rovno z práce do školy / škôlky, aby zobral svoje dieťa / deti na plaváreň / balet / anglický jazyk / logopédiu / šerm / suchú m altu / robotiku atď.,
- po odchode detí na mimoškolské aktivity majú čas absolvovať kurzy dohodnuté s rodičmi do supermarketu, na polikliniku alebo do kostola,
- po návrate domov by ste sa mali postarať o večeru na zajtra, ale predtým si musíte urobiť domáce úlohy s deťmi, umyť sa, upratať, zaplatiť účty,
- ak je už v rodine ďalšia generácia, mladí rodičia na nás určite nezabudnú, máme zaručenú prechádzku alebo niekoľkohodinovú starostlivosť o ich vnúčika, lebo práve z niečoho vypadol napr. nečakaný výlet do kina.
Sendvičová generácia: kde je nádej?
Keď príde neskoro večer, my sendvičoví ľudia sme jednoducho mŕtvi. Možno sa cítime naplnení, no zároveň si myslíme, že sme sa nechali využiť, že z tohto života naozaj nič nemáme. Deň nie je z gumy, nedá sa natiahnuť, aby bolo dosť času na všetky naše zámery.
Sú ľudia, ktorým sa takéto pálenie na oltári rodiny veľmi páči, nič lepšie si nevedia predstaviť. Ale väčšinou to nie je situácia snov.
Obyčajne nechceme obmedzovať svoj život na to, aby sme boli ochrancom starých, mladých a celkom malých. Nemáme silu a vôľu prevziať zodpovednosť za niekoľko generácií okolo nás. A potom v nás rastie frustrácia, niekedy rebélia a niekedy depresia. Cítime sa uväznení, presne ako tá šunka v sendviči medzi dvoma žemľami.
Pomoc odmietnutápríbuzní by v nás vyvolali pocit viny a nedostatok času na realizáciu vlastných plánov a snov nás robí nešťastnými. Ako sa vyrovnať s touto neľahkou situáciou? Zdá sa, že to najlepšie, čo môžeme navrhnúť, je kompromis.
Máme deti, máme starších rodičov? Malo by sa o nich starať. Ak sa ale nepostaráme o minimum času pre seba, táto neustála honba nás veľmi rýchlo zabije. Preto sa odporúča trocha asertivity, dokonca sebectva.
Skúsme dať rodinu dokopy na krátke stretnutie. Predstavme im náš nápad na miernu prestavbu rodinných dispozícií. Určite pochopia, že keď budete zdravší, sviežejší, šťastnejší, budú z toho len profitovať.
Máme právo očakávať pomoc s domácimi prácami od starších detí. Aj keď ich od nich doteraz oslobodili, aj keď zo začiatku zažijú mierny šok, nepochybne im prospeje, keď vám trochu uľavia.
Skrátka: skúsme robiť kompromisy, skúsme si za každú cenu vyhradiť čo i len malú časť dňa len pre seba. Potom všetko začne chutiť inak a práca, rodičovstvo a odpočinok.