Fotochemický smog (fotosmog), alebo smog losangeleského typu, má podobu hnedej hmly vznášajúcej sa nad mestom. Fotochemický smog je typický pre mnohé veľké mestské aglomerácie s intenzívnou priemyselnou výrobou a hustou automobilovou dopravou. Fotochemický smog sa vyskytuje v lete, ale je rovnako nebezpečný pre zdravie ako smog pozorovaný v zime. Zistite, ako vzniká fotochemický smog, aké je jeho zloženie, ako ovplyvňuje zdravie a ako sa líši od kyslého smogu.
Obsah:
- Fotochemický smog - ako vzniká?
- Fotochemický smog - vplyv na zdravie
- Fotochemický smog – kto je obzvlášť zraniteľný?
- Fotochemický verzus kyslý smog
Fotochemický smog , známy aj ako fotomog, smog Los Angeles, Tokio, Sao Paulo, biely alebo svetelný smog, oxidačný smog, to je smog, ktorého hlavnými zložkami sú chemicky aktívne organické zlúčeniny (peroxidy, aldehydy) a ozón, oxid uhoľnatý, oxidy dusíka.
V súčasnosti má tento jav veľký význam najmä v oblastiach s teplou klímou. Po Los Angeles je Mexico City druhou najviac smogom zamorenou metropolou.
Smog tohto typu je bežný aj v Santiagu, São Paule, Caracase, Aténach, Káhire, Teheráne, Pekingu, Šanghaji, Bangkoku a v menšej miere v Tokiu, Osake, New Yorku, Paríži, Ríme a Madride.
Fotochemický smogsa vyskytuje aj v poľských mestách, kde emisie z dopravy rýchlo rastú, najmä v dôsledku dynamického nárastu jázd osobnými autami (napr. Varšava, Krakov).
Fotochemický smog - ako vzniká?
Fotochemický smog vzniká najmä v letných mesiacoch, pri silnom slnečnom žiarení, najmä v dôsledku fotochemických zmien v zložkách výfukových plynov
Výsledkom týchto reakcií je tvorba silných oxidantov škodlivých pre ľudí, zvieratá a rastliny, ako je ozón, formaldehyd, peroxid vodíka, acetaldehyd.
Fotochemický smog sa môže vyskytnúť od júna / júla do septembra / októbra pri teplote 24-35 ° C, zvyčajne od poludnia do neskorého popoludnia. Znižuje viditeľnosť na 0,8-1,6 km (vzduch má hnedastý odtieň).
Zdroje fotochemického smogu sú:
- vysoké emisie prekurzorov fotochemických oxidantov zo sektora cestnej dopravy az komunálnych a domácich zdrojov
- meteorologické podmienky:
- silné slnečné žiarenie, - vysoká teplota (nad 25 stupňov C) - "slabý" vietor (tzv. ticho) - teplotná inverzia
- topografia terénu (depresie)
- pobrežná poloha (morské vánky) - dodatočná, ale nie nevyhnutná podmienka pre vznik fotochemického smogu
Fotochemický smog - vplyv na zdravie
Fotochemický smog vedie k zvýšeniu hladiny ozónu vo vzduchu. Na druhej strane zvýšená koncentrácia ozónu vo vzduchu môže viesť k zápalovým reakciám očí alebo respiračným ochoreniam, vrátane zhoršenia symptómov astmy a zníženia výkonnosti pľúc.
Prvými príznakmi podráždenia ozónom sú kašeľ, škriabanie hrdla, bolesť hlavy a ospalosť.
Ľudské telo sa bráni pred vstupom ozónu do pľúc a znižuje množstvo vdychovaného kyslíka, čo môže následne zhoršiť kardiovaskulárne ochorenia.
Ozón môže spôsobiť ospalosť, bolesti hlavy a únavu a pokles krvného tlaku.
Dlhodobé vystavovanie sa znečisteniu z dopravy vedie nielen k poruchám dýchacieho systému, kardiovaskulárnym a nervovým ochoreniam. Látky vo výfukových plynoch majú tiež škodlivý vplyv na vývoj plodu.
Limity a účinky vystavenia ozónu
| Koncentrácia μg / m3 | Účinky ozónu a limitné hodnoty |
| 40 | výrazná vôňa |
| 100 | bolesť hlavy, podráždenie očí |
| 110 | podráždenie dýchacích ciest, znížená účinnosť |
| 160 | zápal dýchacích ciest |
| 180 | prahová hodnota pre informovanie verejnosti o riziku prekročenia prípustných úrovní |
| 200 | problémy s dýchaním |
| 240 | alarmové úrovne koncentrácie ozónu na priemernú dobu jednej hodiny |
| 260 | možné astmatické záchvaty |
>400 | znížená účinnosť, trvalé poškodenie buniek |
|
>1000 | poškodenie chromozómov |
|
u citlivých ľudí z rizikovej skupiny
Fotochemický smog – kto je obzvlášť zraniteľný? Ľudia v ohrození
Ľudia obzvlášť vystavení škodlivým účinkom fotochemického smogu sú:
- deti (ľudiadospelí dýchajú vzduch v množstve cca 160 l / kg ž.hm. a deti cca 230 l / kg ž.hm.)
- ľudí s astmou
- často mimo budov
- dlhšia expozícia so súčasným intenzívnym vdychovaním vzduchu do pľúc - obmedzené množstvo absorbovaného kyslíka, vďaka čomu je dýchanie rýchlejšie a plytšie a vzniká problém s hlbokým dýchaním
Fotochemický verzus kyslý smog
Kyslý smog alebo londýnsky smog sa vyskytuje najmä od novembra do februára v miernom klimatickom pásme. Jej príčinou je tzv nízke emisie, t.j. vykurovanie domov pevnými palivami, najmä uhlím.
Fotochemický smog (oxidačný smog) sa zase tvorí najmä v letných mesiacoch. Zvyčajne sa vznáša počas slnečných dní, keď je teplota vzduchu vysoká a na uliciach je rušno.
Fotochemický smog v Los Angeles
Zdroj: Youtube.com/NowThis World