- Štúdium príbuzenstva medzi starými rodičmi a vnúčatami. Prečo a na čo?
- Štúdium príbuzenstva medzi starými rodičmi a vnúčatami. Je to dobrý nápad?
- Ako skontrolovať, či je to naozaj môj vnuk alebo moja vnučka?
- Genetické testy na vzťah starého otca a starej mamy s vnukom alebo vnučkou
- Test genetického vzťahu: starý otec - vnuk
- Test genetického vzťahu: starý otec - vnučka
- Test genetického vzťahu: babička - vnuk
- Test genetického vzťahu: stará mama - vnučka
Neistotu o existencii pokrvných väzieb medzi starým otcom a starou mamou a vnukom alebo vnučkou môže spôsobiť fáma, správanie sa rodičov dieťaťa alebo jeho vzhľad. Potreba skúmať príbuzenské vzťahy sa niekedy objavuje v súvislosti s nárokom na výživné alebo plánmi nakladať s majetkom - počas života alebo v závete. Oporou vo všetkých týchto záležitostiach sú diskrétne testy, ktoré vám umožnia raz a navždy odstrániť pochybnosti.
"Mater semper certa est, pater est, quem nuptiae demonstrant" - "matka je vždy istá, otec je označený manželstvom"? Tento známy rímsky raj naznačuje, že už v staroveku musela otázka skutočného alebo údajného príbuzenstva vzbudzovať značné pochybnosti tak často, že vec musela byť nejakým spôsobom urovnaná.
Dnes, v ére oplodnenia in vitro, je biologický vzťah medzi ženou a dieťaťom, ktoré porodila, rovnako údajný ako v starom Ríme otcovstvo. Na druhej strane však máme k dispozícii dovtedy neznáme nástroje, ktoré nám umožňujú overiť (potvrdiť alebo podkopať) podstatnú časť premís, ktoré umožňujú pochybovať o pokrvných vzťahoch medzi blízkymi.
A pravdepodobne je to práve prístup k novým, spoľahlivejším metódam potvrdzovania alebo popierania príbuzenstva, čo určuje rastúcu popularitu testov otcovstva. Morálna sloboda sa v minulom storočí nepochybne zvýšila, ale ľudská povaha pravdepodobne zostala rovnaká od úsvitu vekov. Znamená to teda skôr širšiu spoločenskú akceptáciu rôznych typov medziľudských vzťahov a sexuálneho správania, než diametrálne odlišnú povahu týchto vzťahov a správania.
Jednoducho to, čo kedysi obozretnosť prikázala skrývať, sa dnes robí otvorenejšie. Testy otcovstva zároveň umožňujú odstrániť pochybnosti, keď matka alebo otec dieťaťa – nemusia konať v zlom, ale aj v dobrej viere! - nesprávne rieši pocity, finančné výdavky alebo … žiadosť o výživné
Štúdium príbuzenstva medzi starými rodičmi a vnúčatami. Prečo a na čo?
Podobné pochybnosti sa môžu objaviť aj u starého otca alebo starej mamy. Čo ich dokáže nabudiť? Existuje mnoho faktorov, ale medzi najbežnejšie predpoklady patrí ubezpečenie údajného otca (správne alebo nesprávne; vyjadrené v zlej alebo dobrej viere), že dieťaje ovocím čo i len letmého vzťahu medzi matkou a niekým iným. Potom vzhľad dieťaťa - keď ho zreteľne odlišuje od blízkych príbuzných z rodiny otca aj matky (napr. charakteristickým, pre obyvateľstvo neobvyklým odtieňom pleti, farbou vlasov, črtami tváre a pod.)
Pochybnosti môžu vzbudzovať aj fámy, či vlastne všetky typy správ poukazujúcich na otcovstvo inej osoby, podobne - správanie či vyjadrenia samotnej matky dieťaťa, ktoré môžu naznačovať, že jej cieľom bolo spojiť sa s zámožného muža alebo v širšom zmysle vstúpiť do bohatej či vplyvnej rodiny. Všetky tieto predpoklady nadobúdajú mimoriadny význam, keď (napr. z dôvodu predčasnej smrti údajného otca dieťaťa) nie je možné vykonať súdne vyhlásenie otcovstva alebo bežné mimosúdne testy otcovstva.
A z akých dôvodov môže byť otázka príbuzenstva medzi vnukom či vnučkou a starým otcom či starou mamou vôbec aktuálna? Hovorí sa však, že nezáleží na tom, koho splodil, dôležité je, koho vychovával – nie všetci sa týmto predpokladom riadia. Pre mnohých ľudí je otázka pokrvných zväzkov povinným základom rodinných vzťahov. Ide predsa o niečo iné, napríklad o čo najvrúcnejšie a najoddanejšie „dedkovstvo“ alebo „udelenie“ deťom susedov či priateľov alebo priateľom a priateľkám ich vlastných vnúčat a budovanie autentického, hlbokého puta.
Dôležitým kontextom veci je nepochybne atavistická túžba odovzdať svoje gény ďalej, najmä v mužskej línii. V stávke však môžu byť oveľa jemnejšie problémy. Pochybnosti o úmysloch zaťa alebo synovej partnerky môžu byť napríklad sprevádzané pocitom, že jemu aj jeho rodičom bolo cynicky ubližované, ponižované, podvádzané, okradnuté nielen o peniaze určené na výživné. a výchove dieťaťa, aj o strávenom čase a o odhalených emóciách z prepadnutých citov.
Téma sa môže stať obzvlášť citlivou v prípade rozchodu medzi matkou a údajným otcom dieťaťa. Pri takejto príležitosti môžu byť vyslovené rôzne slová, nie vždy pravdivé, ale hlboko zraňujúce alebo dráždivé.
Na druhej strane sú tu čisto životné problémy. Čo? Predovšetkým súvisiace s prevodom alebo dedením majetku (prevod bytu, závetné odkazy), ako aj prípadné dávky výživného, ktoré (napr. v dôsledku nízkej vynaliezavosti otca, jeho nezvestnosti alebo predčasnej smrti) môžu byť spoplatnené. starým rodičom.
Štúdium príbuzenstva medzi starými rodičmi a vnúčatami. Je to dobrý nápad?
Vo všeobecnosti - áno. A nielen preto, že je to pravda, aj keď lenťažké je vždy lepšie ako aj tá najkrajšia lož. Keď sa dozviete pravdu, budete mať pokoj na celý život. Tou bude istota existencie najprirodzenejšieho základu pre vzťah medzi starými rodičmi a vnúčatami (alebo možno získajú nového člena rodiny?) - alebo vedomie, že taký základ neexistuje, ktorý neničí vzťah medzi starými rodičmi a vnúčatami. prarodičov a vnúčat, ale umožňuje to postaviť na autentickom základe. Samostatný okruh otázok sa týka výživného, nakladania s majetkom, odkazov a dedenia, niekto by to mohol nazvať všednými alebo prízemnými záležitosťami. Nie je však dôvod (aj z právneho hľadiska) dotovať nerodinných príslušníkov výživným.
Osoba, ktorá sa zbavuje vlastného majetku, má morálne právo robiť všetky rozhodnutia na základe spoľahlivých vedomostí o ľuďoch, ktorých má v úmysle darovať.
V skutočnosti stojí za to skontrolovať vzťah v prípade akéhokoľvek typu priestorov a dôvodov. Neistota v tak dôležitej veci, akou je príbuzenstvo, spôsobuje veľa stresu a vo výsledku vrhá tieň na rodinné vzťahy a fungovanie človeka, ktorý má takéto pochybnosti. Pre telo, ducha je zdravšie a vzájomné prepojenie je rozptýliť akúkoľvek úzkosť v čo najskoršom štádiu.
Buďte však opatrní, taktní a diskrétni. V situácii, keď sú všetky obavy vlastne bezpredmetné, sa matka dieťaťa môže cítiť hlboko urazená pochybnosťami o jej pravdovravnosti, lojalite, úmysloch atď. rodičov alebo nástrojom pomsty z ruky človeka z najbližšieho okolia (aj tínedžerky). brat alebo sestra v typických súrodeneckých šarvátkach).
Z dôvodov, ktoré sú tu načrtnuté, pred prinesením akýchkoľvek kanónov (napr. žiadosťou na súde o testy, ktoré vylučujú príbuzenstvo pre účely súdneho konania o výživnom), stojí za to objednať neoficiálne, súkromné genetické testovanie pri zachovaní anonymity vášho vnuka alebo vnučka. Výsledky týchto analýz uľahčia prijatie vhodnej stratégie v oficiálnych aktivitách.
Ako skontrolovať, či je to naozaj môj vnuk alebo moja vnučka?
Určite nielen z hľadiska fyzickej podobnosti. Farba očí, farba očí, črty tváre, typ postavy – to všetko sa časom veľmi mení, do istej miery aj vplyvom vonkajších faktorov. Ako sa človek vyvíja, môže sa tiež zdať viac ako matka alebo otec, alebo úplne odlišný od žiadneho z nich, ale môže sa napríklad podobať na jedného z nich.starí rodičia alebo staré mamy, keď boli v podobnom veku. Stáva sa tiež, že rodinná podobnosť sa ukáže byť ťažko pochopiteľná aj u biologických detí, rodičov, starých rodičov.
Prečítajte si tiež: Farba očí - štatistika, dedičnosť, tabuľky farieb očí
Všetko preto, že fenotyp (vonkajší vzhľad) je determinovaný kombináciou materských a otcovských génov (t.j. genotypu), v ktorých sú jednotlivé znaky kódované dvomi génmi – jedným od každého z biologických rodičov. Každý z týchto génov môže byť dominantný alebo recesívny, napríklad tmavá farba očí je dominantná nad svetlou, takže keď napríklad dieťa dostane gén pre hnedé dúhovky od otca a modré od matky, bude mať hnedé oči.
Vec sa zdá byť jednoduchá - ale skomplikuje sa, keď si uvedomíme, že rovnaký pár génov ("hnedo-modrý") by mohol mať tmavooký otec, u ktorého "vyhral" dominantný gén pre hnedé dúhovky ale nič sa nestalo, čo by dieťaťu zabránilo preniesť recesívny gén modrej dúhovky.
Každá najmenšia vlastnosť stavby a vzhľadu ľudského tela je podmienená podobným spôsobom. A preto sa v prípade pochybností o existencii pokrvných väzieb medzi príbuznými neoplatí hrať na antropológa, je lepšie kontaktovať špecialistov.
Pôvodnú metódu určenú na určenie otcovstva, t. j. analýzu krvných skupín, tu bohužiaľ nemožno použiť. Existuje príliš veľa možných kombinácií ich dedenia medzi každým zo starých rodičov a vnukom na to, aby tento typ štúdia predpovedal akékoľvek relevantné poznatky. Navyše starí rodičia vo všeobecnosti nevedia o krvnej skupine svojho syna ani o partnerke svojho syna, nieto ešte o jej rodičoch.
Čo teda zostáva? Genetické testy, ktoré - v závislosti od pohlavia ľudí, ktorí sa ich zúčastňujú, teda vnuk, vnučka, starý otec, stará mama - umožňujú jednoduchým alebo trochu komplikovanejším spôsobom získať buď úplnú istotu, alebo poznatky o takmer 100% pravdepodobnosti existencia pokrvných väzieb.
Genetické testy na vzťah starého otca a starej mamy s vnukom alebo vnučkou
Základom všetkých porovnávacích genetických testov, vrátane tých, ktoré súvisia s určovaním príbuzenstva, sú samozrejme vzorky genetického materiálu ľudí, ktorých sa analýza týka. V prípade úradných skúšok (napr. vykonávaných na žiadosť súdu) sa na tento účel zvyčajne používa tampón odobratý z vnútornej strany líca. Je zrejmé, že takémuto postupu predchádza overenie totožnosti. V prípade súkromného výskumu – vykonávaného pre osobnú potrebu alebo určeného na použitie na súde nie ako dôkaz, ale ako základ pre príslušnú expertízu – na genetické testy prepríbuzenstvo starého otca a starej mamy s vnukom alebo vnučkou stačí tzv mikrostopy.
Mikrostopy sú všetky druhy fragmentov ľudských tkanív obsahujúcich jeho DNA. Patria k nim okrem iného stopy krvi, slín alebo semena alebo kúsky alebo čiastočky kože. Mikrostopy DNA možno izolovať z mnohých každodenných predmetov, napr. z použitej vreckovky, hygienickej vložky, tampónu alebo obväzu, zubnej kefky, žiletky (tváre alebo tela). Okrem toho sa dajú odobrať zo živej žuvačky alebo z ohorku cigarety. Mikrostopy zostávajú aj na pohároch, šálkach alebo nápojových plechovkách, vidličkách, lyžičkách a lyžičkách (najmä nožoch). Na rozdiel od všeobecného presvedčenia, ostrihaný necht alebo vlasy nie sú samy osebe stopou DNA; necht - len s kúskom kutikuly a vlasy - s korienkom.
Test genetického vzťahu: starý otec - vnuk
Študovať vzťah medzi starým otcom a vnukom (chlapcom) je relatívne tá najjednoduchšia vec. Všetko preto, že v mužskej línii (vnuk otca, otec dieťaťa po starom otcovi dieťaťa) sa dedí chromozóm Y, ktorý určuje predovšetkým mužské pohlavie. A keďže tento chromozóm, aj keď je zdedený mnohými generáciami, sa nemení, analýzy, o ktorých sa tu hovorí, sa dajú úspešne vykonať aj vo vzťahu k (údajným) príbuzným, ktorých delí desiatky alebo dokonca stovky rokov.
Preto stačí skontrolovať, či chromozóm Y prítomný v genetickom materiáli dieťaťa mužského pohlavia je identický s chromozómom jeho údajného starého otca - možno otca, pradeda, strýka (otcovho brata), resp. vzdialený mužský príbuzný, o koľko určite má rovnakých príbuzných po meči (t.j. v mužskej línii) ako údajný otec. Ak chromozómy Y v oboch vzorkách vyzerajú rovnako, analytici s takmer 100% istotou povedia, či sú títo dvaja muži pokrvne príbuzní alebo nie.
Test genetického vzťahu: starý otec - vnučka
Vzťah medzi starým otcom a vnučkou sa skúma o niečo ťažšie - nemôžete, ako v prípade vnuka (chlapca), použiť analýzu chromozómu Y, pretože dievča ho jednoducho nemá. Na získanie uspokojivej úrovne pravdepodobnosti výsledkov testu by sa mal odobrať genetický materiál od starého otca a starej mamy dieťaťa a samozrejme od samotnej vnučky. Na základe toho analytici vytvoria individuálne genetické profily pre všetkých troch ľudí – jedinečné ako odtlačky prstov. Ich vzájomným porovnaním naznačia existenciu príbuzenstva medzi starým otcom a vnučkou alebo nedostatok biologického vzťahu.
Test genetického vzťahu: babička - vnuk
Potvrdiť alebo vyvrátiťúdajný príbuzenský vzťah medzi starou mamou a vnukom, treba si na pomoc prizvať … starého otca dieťaťa, prípadne - otca, prastarého otca, strýka (otcovho brata), a dokonca aj vzdialeného mužského príbuzného, ak má rovnakí príbuzní po meči (t. j. v mužskej línii) ako údajný otec.
Porovnávacia štúdia chromozómov Y od dvoch mužov patriacich do spoločnej línie mečov rozhodne, či sú alebo nie sú príbuzní. Podrobnosti vyššie - v časti "Test genetického vzťahu: starý otec - vnuk".
Analýza chromozómov starej mamy (XX) bohužiaľ neprichádza do úvahy, pretože každý chlapec dostane chromozóm X od svojej matky. Druhý spôsob genetického testovania (ktorý spočíva v odobratí genetického materiálu od starej mamy, starého otca a dieťaťa a následne v vytvorení a porovnaní ich individuálnych genetických profilov) tu neplatí, keďže v prípade vnuka (chlapca) sa ukazuje, že byť najjednoduchšou a najistejšou stratégiou na potvrdenie alebo podkopanie príbuzenstva.
Test genetického vzťahu: stará mama - vnučka
Genetické potvrdenie príbuzenstva medzi starou mamou a vnučkou je podobné ako pri výskume starého otca a vnuka. V páre XX chromozómov u dievčaťa vždy jeden pochádza od jej matky (XX) a druhý od jej otca (XY). Otec dieťaťa zdedí svoj chromozóm X od svojej matky, teda starej mamy dieťaťa. Stačí teda porovnať chromozómy dievčaťa a jej údajnej starej mamy, aby sa naznačil ich materský vzťah alebo jeho nedostatok.
Stojí za to vedieťInštitúcia adopcie je známa už od staroveku, a to tzv patchworkové rodiny, t. j. tie s neštandardnou sieťou príbuzných a afinitných vlákien, sú dnes nepochybne bežnejšie ako kedykoľvek predtým.
Stojí za to si to zapamätať a k testom uvedeným v tomto článku pristupovať s racionálnym pokojom – k ich výsledkom sa nepristupujte ako k „byť či nebyť“ pre vzťah dvoch ľudí, ale iba ako k prvku, ktorý organizuje tento vzťah.
Na druhej strane by ste si mali dať právo na emócie, ktoré sa vyskytnú v prípade iného výsledku, ako je hodnotený ako úspešný. Ak sa ukáže, že bremeno prípadu je príliš ťažké, nemali by ste váhať a vyhľadať pomoc u psychoterapeuta - v súkromnej praxi alebo na klinike, alebo (bezplatne) v Centre krízovej intervencie.
O autoroviPaweł DombrowskiPolitológ, absolvent interdisciplinárneho štúdia politológie a sociológie v odbore sociálna politika (Fakulta žurnalistiky a politológie Varšavskej univerzity). V publicistike sa venuje najmä široko chápanej tematike gerontológie.Prečítajte si ďalšie články tohto článkuautor